Cookies

Súhlasím Na naších stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania Behame.sk.
Bližie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.

Fenomén Škorpil chce splatiť ešte jeden dlh. Bežať z Čiernej do Ašu

Fenomén Škorpil chce splatiť ešte jeden dlh. Bežať z Čiernej do Ašu
Miloš Škorpil je fenoménom na českej bežeckej scéne. Behu sa venuje viac než štyridsať rokov. Trikrát obehol Českú republiku, v roku 1993 získal striebro na majstrovstvách Európy v behu na 24 hodín (ako člen družstva), dosiahol viacero pozoruhodných rekordov a spustil na internete svoju Bežeckú školu. Aj preto sme veľmi radi, že sa Miloš bude odteraz deliť o svoje postrehy, skúsenosti a cenné rady na stránkach behame.sk.
,,Vo svojom bežeckom živote cítim, okrem toho, že som ešte neprebehol Európu, jeden dlh. V dobe už dávno minulej som mal prianie prebehnúť Československo z Čiernej pri Čope do Ašu. Tým, že sme sa rozdelili na Českú a Slovenskú republiku ten dôvod nejako padol, ale vyzerá to tak, že by to nemusel byť až tak stratený projekt. Obzvlášť keď sa dnešným dňom začína písať spolupráca Bežeckej školy a behame.sk. Dobre by to zapadlo aj do projektu Behu bez hraníc - niečo v tom zmysle: Čo človek rozdelil - beh spojil," uviedol Miloš Škorpil na prahu spolupráce s portálom behame.sk. Na úvod ponúkame s týmto pozoruhodným človekom rozhovor.

Čo bolo pre teba impulzom k založeniu Bežeckej školy?

Založeniu Bežeckej školy predchádzala vcelku dlhá cesta. Najskôr som s Janom Šourkom začal vydávať časopis Ultravytrvalost, z ktorého sa po čase vykľul Bežecký svet. Potom som začal s Milošom Čermákom vydávať články Maratón za štyri mesiace - vychádzali tri roky. Na to ma oslovili zakladatelia Behej.com, či by som s nimi nechcel spolupracovať, tak som kývol, že áno. Spočiatku to bolo nové, svieže, nespútané, ale časom mi prestalo čoraz viac vyhovovať, ako sa stránky profilovali a začal som sa rozhodovať, ako ďalej. Najskôr prišiel impulz z fitka Škôlka, či by som u nich nerobil bežecké tréningy, potom prišiel nápad na založenie stránok a vtedy som si povedal: Už by si mal ísť sám za seba, urobiť si to, tak, aby to vyhovovalo tvojim predstavám a tak som dal Bežeckej škole svoje meno. Bol to najlepší spôsob ako povedať: Toto je územie, ktoré má jasného majiteľa, ktorý ide s kožou na trh, počíta s tým, že môže naraziť, ale čo, taký je život. Vôbec som zo začiatku nepočítal s tým, že sa
Bežecká škola tak rozrastie, ale pretože som sa narodil v znamení Panny, tak som systematik a pretože som sa narodil v ascendente Strelec, tak sa nebojím strieľať - hľadať nové cesty. No a to je celá story, ktorá viedla k založeniu Bežeckej školy Miloša Škorpila.

S akou najkurióznejšou žiadosťou o radu si sa stretol?

Tak na túto otázku nedokážem odpovedať. Občas síce prídu "zaujímavé" otázky, ale ja sa na každú snažím pozerať pohľadom človeka, ktorý ju pokladá a potom už mi tak kuriózne neprídu, pretože každý máme iný stupeň poznania a iné skúsenosti.

Čo by si v piatich vetách poradil človeku, ktorý sa práve rozhodol začať behať?

1. Nikam sa nežeň - začni pekne zvoľna, čím dlhšie bežíš k vrcholu, tým ti beh viac vlezie pod kožu a tým dlhšie sa potom na tom vrchole budeš môcť spolu s behom vyhrievať. Začať zvoľna tiež znamená, že na začiatku každého behu vybehneš pomaly, aby si telo prekysličil, aby potom malo dosť kyslíka na spáľovanie energetických zásob a súčasne zostalo dosť kyslíka pre svaly. Keď to napálíš, tak sa skoro zakyselíš a ako rýchlo si začal, tak rýchlo skončíš!

2. Kúp si dobré bežecké topánky - never že platí pravidlo: Na to moje behanie mi tieto topánky stačia. Naopak, dobrá - kvalitná bežecká topánka dokáže eliminovať veľa aj z tvojho nedokonalého bežeckého štýlu a ušetrí ťa mnohých sklamaní a bolestí.

3. Sústreď sa sám na seba, nenechaj sa odradiť tým, že druhí si na teba ukazujú prstom, ako, že si sa zbláznil, keď beháš. Takto sa väčšinou prejavuje závis, tých, ktorí by radi urobili ten krok k behu, ale doteraz nenašli odvahu a ty im svojou odvahou ukazuješ ich slabosť. Radi by ťa radi vrátili medzi takých, ako sú oni. Mohli by si potom hovoriť: Jasné, nemá cenu začať behať, pozrite sa na Janka, ten sa ničoho nebojí a tiež sa udrel, tak prečo začínať?

4. Nauč sa dýchať nosom. Keď dýchaš ústami, veľa vzduchu, ktorý vdýchneš, zostane len v ústnej dutine a pri výdychu vyjde zasa von bez toho, aby si z neho mal akýkoľvek prospech. Keď vydychuješ nosom, a to tak, že sa sústredíš, aby vzduch prenikol až do brucha, nasýtiš všetky pľúcne komôrky, môžeš potom kyslíkom napojiť aj tú poslednú bunku. Keď sa však učíš dýchať nosom, musíš tempo behu prispôsobiť tomu, aby si to udýchal. Nesmieš sa snažiť udýchat nosom tempo, ktorým bežíš!

5. Dodržuj pitný režim. Aby telo mohlo bežať, musí v ňom všetko prúdiť. Keď nebudeš piť, môžeš dýchať zhlboka a nosom ako chceš a rovnako sa telo za chvíľu začne dusiť, pretože tí zhustne krv a kyslík sa nebude môcť dostať kam treba.

Akú máš skúsenosť s mladými ľuďmi. Chce sa im v súčasnosti behať - športovať? Ako ich motivuješ, aby sa namiesto sedenia pred monitorom počítača viac hýbali?

Ja mám s mladými ľuďmi iba dobrú skúsenosť. Asi najlepšia motiváciu, ktorú môžem ponúknuť, je tá, že vopred nikoho neodsudzujem. Neskúmam či ten alebo onen, tá či ona, majú vlohy na behanie, k pohybu vôbec. Každý tie vlohy máme od boha, len ich viac alebo menej využívame. Som presvedčený, že všetko je to otázka ponuky. Keď ľuďom ukážem, že beh je ten najjednoduchší šport, tak už si ho potom ten beh vcucne sám :) Všetko je len o možnosti to správne skúsiť a o viere, že to pôjde. Keď nemajú zo začiatku oni svoju vieru, tak ja im ju poskytnem, stačí, keď mi uveria, že toho sú schopní a potom sa presvedčia, že to skutočne nič nie je nič ťažké.

Na aké preteky, na ktorých si sa zúčastnil, najradšej spomínaš?

Povedal by som, že boli dva. Majstrovstvá Československa v behu na 24 hodín v roku 1991, keď som prvýkrát bežal niečo také. To, že som vyhral a zdolal oveľa skúsenejších borcov, ktorí mali za sebou nielen pár ultramaratónov, ale mali svoje meno aj vo svete, bol pre mňa taký zážitok, že som si povedal: Áno, to je moja parketa. Kuriózne na tom je, že to boli prvé a zároveň posledné majstrovstvá Československa v behu na 24 hodín, takže asi zostanem naveky šampiónom :-) Druhým podujatím bol partathlon - beh vedúci z Atén do Sparty s dĺžkou 246 km, na ktorý má človek len 36 hodín. Umrieť v jeho cieli by mi vôbec
neprekážalo. Keby som nezabehol už nikdy nič iné, tak na ten úžasný pocit pokory a vďačnosti za to, že môžem pobozkať v cieli nohu kráľa Leonidasa, nikdy nezabudnem.

Máš nejaké bežecké méty v roku 2011?

V súčasnej dobe sú už moje ciele skôr o zážitku. Nehovorím, že nemám radosť, keď vyhrám (teda vo svojej vekovej kategórii), ale nie je to už prioritou. Je to skôr taký príjemný bonus. Tento rok si chcem hlavne užívať preteky Mountaim Marathon Cupu (alpské maratóny LGT marathon, Zermatt marathon, Jungfrau maratón, Kaisermaraton), prebehnúť sa 74 km Durínskym lesom, absolvovať majstrovstvá ČR v terénnom ultramaratonu - Beh cez 7 Beskydských vrcholov, k tomu si zabehnúť ešte pár maratónov a to je asi všetko.

Aké rekordy ťa ešte lákajú? Čo by si chcel dosiahnuť?

Rekordy ani tak nie. Čo ma láka je prebehnúť Európu z Nord Cupu do Taryfi, v hlave a na papieri už to mám dlho, len stále nie je čas a hlavne finančné zabezpečenie. Ale stále verím, že sa mi to podarí uskutočniť, bol by to taký pekný výlet na koniec môjho ultramaratonského túlania.

Beháš často na Slovensku? Kde najradšej a prečo?

Bohužiaľ v súčasnosti mi nejako nezostáva čas, ale ono je to aj o dôvodoch, keď budem mať za kým na Slovensko ísť, tak viem o dosť pretekoch, ktoré by som si zabehol. Minimálne ma stále láka košický Medzinárodný maratón mieru. V čase, keď som behal maratóny na čas, bol majstrovstvami Československa, na ktoré sa človek mohol kvalifikovať len zabehnutím príslušného času (výkonnostnej triedy). V roku, keď som túto podmienku splnil, otvorili košický maratón pre všetkých, čo ho v mojich očiach mierne devalvovalo, takže som tam nakoniec nevyrazil. Ale určite na tento maratón ešte vyrazím, prípadne sa nechám
inšpirovať vami. Môžeme sa pokojne v rámci nejakého obľúbeného behu alebo maratónu na Slovensku stretnúť, porozprávať sa a potom si tie preteky pôjdeme spoločne vyskúšať.

12.1.2011   /   Bežecká škola   /   Autor: Braňo Raškovič   /    Foto: Miloš Škorpil

Ďalšie články