Mnohí z nás budú mať v lete pri behaní a ďalších pohybových aktivitách ale aj pri „kancelárskej“ hyperaktivite náznaky kolapsových stavov a občasné kŕče dolných končatín. Tie sa niekedy objavujú nielen počas záťaže ale aj neskôr večer a počas spánku najmä v stehennom a lýtkovom svalstve. Preto aj pri „pohodovom“ fyzickom zaťažení netreba zabúdať, že počas pohybu sa zvyšujú straty telesnej vody potením. Zároveň sa prehlbuje dýchanie a zvyšuje jeho frekvencia, čím sa nezanedbateľne strácajú tekutiny. Súčasne sa presúva voda vnútri organizmu z buniek do krvi – akoby sa telo „vysušovalo“. Krvný obeh sa mení, s rastúcou záťažou stúpa prietok krvi najmä svalstvom. Prestup vody z ciev do aktívnych svalov vedie spolu so stratami vody potením a dýchaním k poklesu obiehajúceho množstva krvi. Dochádza k jej zahusteniu. Hlavným regulačným mechanizmom, ktorým sa organizmus snaží čeliť tomuto vývoju, je pokles tvorby moču v obličkách, čo spôsobí znížené vyplavovanie odpadových látok škodlivých pre organizmus. Keďže sa zároveň s vodou strácajú minerály dôležité pre prácu srdca a svalov (vápnik, horčík, draslík, sodík, fosfor, chlór), môže dôjsť ku spomínaným kŕčom a prípadným kolapsovým stavom aj neobvyklej únave.
Straty vody (dehydratácia) pri fyzickej záťaži znižujú predovšetkým minútový srdcový výdaj - množstvo krvi, ktoré srdce poskytne do obehu za časovú jednotku. To môže viesť k zníženiu výkonnosti alebo k nevyhnutnosti zaťaženie prerušiť. Športoví fyziológovia odporúčajú ako zásadnú prevenciu dostatočný prívod tekutín pred (2 až 3 deci), počas (približne každých 20 minút 2 až 3 deci) a bezprostredne po záťaži (neustále pomalé pitie malých množstiev). Pri veľmi intenzívnych aktivitách (často po predchádzajúcej diétnej chybe - opakovanej konzumácii potravín s vysokým obsahom proteínov) dochádza v organizme k hromadeniu produktov premeny bielkovín, najmä močoviny (urey). Táto situácia môže ohroziť organizmus dehydratáciou pri nedostatočnom prívode vody tiež, lebo urea nasáva tekutinu z buniek do mimobunečnej tekutiny a strháva ju do moču. Bez dostatočnej tvorby moču nemôže byť močovina z organizmu vylúčená. Tento mechanizmus vedie v niektorých prípadoch k negatívnej vodnej bilancii pravdepodobne ešte častejšie ako strate vody spôsobené vlastnou záťažou.
Náhrada redukcie minerálnych látok výživovými doplnkami spolu s konzumáciou čistej vody môže prispieť k lepšej rehydratácii a zároveň vedie k prevencii kolapsových stavov. Koncentrácia minerálov v kombinácii s vodou by sa mala približne rovnať tej, v akej sa nachádzajú v pote (podobná je v stolových minerálnych vodách alebo hypotonických – riedkych iontových nápojoch). To vytvára podmienky pre ich rýchlejšiu a účinnejšiu náhradu, či už priamo pri telesnom zaťažení alebo po ňom.
S náhradou tekutín musíme rátať od začiatku zaťaženia, a to nielen „rekreačného“, ale aj pracovného. Je chybou čakať na pocit smädu, ktorý sa pri telesnom zaťažení považuje za dosť nespoľahlivý signál dehydratácie. Dostavuje sa totiž až pri jej relatívne pokročilom stave, keď môže byť pri nižšom prekrvení vnútorných orgánov a zhoršenom vstrebávaní dosť neskoro na jej korekciu.
Ak chceme byť dôslední, nezabúdajme, že existuje oveľa viacej možností vzniku kŕču - náhleho a zvyčajne dosť bolestivého silného svalového stiahnutia (kontrakcie) počas noci, ktoré trvá niekoľko sekúnd, ale aj minút. U zdravého človeka môže byť príčinou neobvyklá poloha pri spánku alebo náhle strhnutie zo sna s následným prudkým pohybom podchladeného svalstva. Ku vzniku svalových kŕčov dochádza často aj u jedincov s plochými nohami a inými konštrukčnými poruchami chodidiel, „kŕčovými“ žilami (varixy), po zraneniach dolných končatín a následných zápaloch. Nezriedka trpia kŕčmi chronicky unavení workoholici a prepracovaní jedinci s nízkou hladinou krvného cukru, preťaženou pečeňou nadužívaním liekov a potravinových doplnkov alebo už spomínanou zníženou hladinou niektorých minerálov (magnézium, kalcium, draslík) pri nedostatočnom prívode kvalitných tekutín. Silné stiahnutie svalstva však môže byť aj signálom chorobne vyklenutých medzistavcových platničiek s útlakom nervových koreňov, svalového ochorenia (myopatia), počínajúcej cukrovky, zlej činnosti štítnej žľazy alebo užívania návykových látok (mäkké drogy, alkohol, antidepresíva), či liekov na znižovanie hladiny cholesterolu.
Na odstránenie kŕčov je vhodné užívanie malého množstva hroznového cukru a výživových doplnkov (lykopén, koenzým Q10, L-arginín, L – karnozín, ginko biloba, extrakt vŕbovej kôry, magnézium, draslík, kalcium a vitamíny skupiny B – tiamín, riboflavín, pyridoxín). Pohodlnejšia a praktickejšia je konzumácia už namiešaných v špeciálnych proti-kŕčových zmesiach (zakúpime v predajniach s výživovými doplnkami), a to 40 minút pred začiatkom záťaže a hodinu pred spaním. Ale potrebné je aj komplexné vyšetrenie na odhalenie prípadných chorobných stavov u špecialistu na cievne ochorenia, neurológa, internistu, hematológa, endokrinológa alebo telovýchovného lekára.
