Beháte s chorobou. Čo a kedy riskujete?

Beháte s chorobou. Čo a kedy riskujete?
Prirodzenou reakciou ľudí na akékoľvek ochorenie, zranenie alebo pooperačný stav je snaha o zníženie pohybovej aktivity. Lenže väčšina z nás si „nedá pokoj“ ani v priebehu ochorenia alebo počas užívania liekov, ako sú napríklad antibiotiká, vybehne trénovať ... Čo škodí a čo pomáha?
Keď nám trošku tečie z nosa, škriabe nás hrdlo a máme nádchu, sme prechladnutí bez popoludňajšej horúčky alebo zvýšenej teploty. Cítime sa stále relatívne dobre a behať v zásade môžeme. Problémom však je, že fyzická záťaž dokáže aktuálny stav zhoršiť.

Po namáhavejšom behaní sa oslabí obranyschopnosť organizmu (imunita) až na dvadsať hodín a bežec sa stáva horúcim kandidátom na superinfekciu.

Ak už „musíme“ behať, treba preferovať menej náročný a časovo kratší interval behania, prípadne klusania. Chodidlá, členky, kríže, obličky, krk a hlavu je potrebné udržiavať neustále v teple. Po zaťažení, hoci v minimálnej bežeckej intenzite, je vhodná teplá sprcha a až po nej prípadný strečing (naťahovanie).
Prechladnutie však môže predstavovať aj „tlejúcu“ virózu v inkubačnej dobe (ochorenie ešte necítime, ale bacily už tele pracujú), čo je významne rizikový faktor. Teda, ak sa necítime vo svojej koži, nebeháme.

Pokiaľ pociťujeme príznaky začínajúcej chrípky ako „dolámané“ telo s bolesťami svalov a kĺbov spolu s teplotou, určite nepôjdeme behať, a to ani vtedy, kedy by sme sa po užívaní liekov proti bolesti a horúčke začali o niečo lepšie cítiť.

Príznaky sa síce zmiernia, ale ochorenie je stále v akútnej fáze a organizmus je oslabený. Napokon – vysoká horúčka (často až 40 stupňov Celzia), zimnica, silné bolesti svalov a kĺbov spolu s celkovou vyčerpanosťou nás uložia do postele a jasne ukážu rozdiel medzi prechladnutím a chrípkou. Navyše v takomto stave oslabenia organizmu sa často pridružia bakteriálne infekcie dýchacích ciest a nezriedka aj zápal pľúc.

Počas užívania antibiotík sa odporúča nebehať a vzdať sa aj iných športových pokušení okrem tých pasívnych. Antibiotiká a záťaž nie sú „kamarátmi“ – behanie počas antibiotickej kúry poškodzuje obličky aj pečeň. Po využívaní antibiotík (vždy doužívame kompletné balenie a nekončíme s užívaním antibiotík predčasne, hoci sa lepšie cítime, nakoľko by sme choroboplodné mikróby iba oslabili, ale nie zlikvidovali) a relatívne dobrom subjektívne hodnotenom stave je možné postupne začať s behaním nízkej intenzity (asi 20% obvyklej). Návrat do plnej formy po užívaní antibiotík by mal trvať minimálne taký čas, aký sme užívali antibiotiká. Optimálne je poradiť sa so svojím praktickým lekárom a ešte lepšie s telovýchovným lekárom, ktorý nám môže urobiť aj test aktuálnej fyzickej zdatnosti.

V priebehu zimných mesiacov dochádza veľmi často ku zhoršeniu stavu chronických ochorení srdcovo-cievneho systému (vysoký krvný tlak, ischemická choroba srdca), orgánov dýchania (dýchavica, astma, bronchitída), trávenia (vredové ochorenie žalúdka, dvanástnika, zápaly čriev), pečene a žlčových ciest, obličiek a močových ciest. Vtedy sa behaniu vyhýbame a konzultujeme stav so svojim praktickým lekárom aj špecialistom.

Viac užitočných informácií nájdete v knihe Bežec a zranenia.

15.12.2020   /   Bežecká škola   /   Autor: MUDr. Pavel Malovič   /    Foto: Bigstock

Ďalšie články