,,Niektorí učiteľa si na týchto hodinách chcú oddýchnuť, veľakrát sami nie sú schopní predviesť cvik, nedbajú na jeho správne vykonanie a správne dýchanie, nejdú príkladom pri telesnej výchove k pestovaniu vhodných hygienických návykov," opisuje krutú realitu detská psychologička Markéta Šauerová.
Rodičia by sa tak nemali spoliehať na to, že sa v otázke pohybu o ich ratolesti niekto postará, ale mali by sa sami zasadiť o to, aby sa ich dieťa pravidelne a s radosťou hýbalo. Okrem zdravotného hľadiska a rovnomerného rozvoja pohybového aparátu je dôležitá aj spoločenská stránka. Experti pritom nemajú na mysli cielené športovanie a rannú špecializáciu, ktorá často vedie skôr k znechuteniu, strate motivácie a zdravotným problémom. Naopak v úvode zdôrazňujú hlavne spontánnosť, hru a zábavu.
Tieto atribúty možno u detí aplikovať od prvých krôčikov a ide o vhodnú prípravu na získanie obratnosti a šikovnosti pre ďalší život. Jednoduché fyzické úkony potom vedú k zložitejším zručnostiam a so systematickejšou tréningovou činnosťou sa môže začať okolo siedmeho roku.
Mnohí síce môžu v tomto argumentovať gymnastikou či krasokorčuľovaním, kde sa začína s cieleným športovaním už v ranom predškolskom veku, lenže netreba zabúdať na koniec "kariéry" v dôsledku premeny telesnej stavby v puberte.
Keď rodičia vyberajú, akému športu sa bude ich dieťa venovať, zásadne to ovplyvní ďalší vývoj ich osobnosti. Preto musia ísť príkladom. Či už pravidelnými výletmi do prírody, alebo pasívnou formou, ako je sledovanie športových výsledkov a návštevy športových podujatí.
,,Ak rodina trávi voľný čas aktívne, dieťa si vďaka športu môže osvojiť spôsob nazerania na svet, nájsť v ňom model, ako zvládať požiadavky bežného života aj náročných situácii. Popri tom sa utvára jeho hodnotový systém. Pozitívny vzťah k pohybu v rodine môže pôsobiť ako určitý filter pred negatívnym vplyvom televízie, internetu a sociálnych sietí, " povedala Šauerová.
Šport pri správnom vedení v deťoch pestuje fyzickú i duševnú hygienu, odolnosť, ochotu k aktívnemu prekonávaniu prekážok či trpezlivosť. Lepšie si vďaka nemu zvyknú napríklad na pravidelný režim alebo na vhodný spôsob stravovania.
A aká aktivita je teda pre deti najlepšia? Nedá sa to paušalizovať, ale aby ste u detí zobudili dostatočný záujem, ktorý vydrží, je nutné zaistiť pestrosť aktivít. To znamená podporovať všeobecný rozvoj a ukázať rôzne druhy voľnočasových aktivít, kde je v hlavnej úlohe hra.
Vhodná je vždy všestrannosť. Popri atletike sa stále viac osvedčuje napríklad golf alebo silové športy. Tie vďaka svojmu charakteru prispievajú k znižovaniu a usmerňovaniu agresivity. Hyperaktívne deti zas potrebujú vybiť prebytok energie a nájdu sa napríklad v kolektívnych hrách.
,,Pre hyperaktívne dieťa je vhodná voľba fyzicky náročného športu. Treba však upozorniť rodičov na to, že hyperaktivita je viacnásobného typu, a tak sa môže stať, že snaha o vybitie energie môže mať na dieťa negatívny vplyv. Stretávame sa v praxi s deťmi, u ktorých je zvýšená hyperaktivita prejavom únavy. Voľba náročnej telesnej aktivity v takom prípade neprináša očakávaný efekt, naopak zvyšuje únavu dieťaťa, a v jej dôsledku aj neprimeranosť prejavov súvisiacich s hyperaktivitou. V týchto prípadoch je vždy vhodná individuálna konzultácia s odborníkom, " povedala Šauerová a dodala: ,,Pre deti, ktoré nevyhľadávajú kolektív, je lepšia voľba individuálneho športu, vždy však záleží na kontexte."
Pre deti samozrejme existujú aj nevhodné športy. Obozretnosť je podľa odborníkov na mieste pri hokeji. Ten je síce tradíciou a pokladom, ale takisto predstavuje stelesnenie jednostrannej záťaže, ktorá preťažuje pohybový aparát.
Z rodového hľadiska je naopak celkom jedno, či športuje dievča alebo chlapec. ,,Stále častejšie sa stretávame s voľbou rýdzo chlapčenských športov pri dievčatách, ako je dievčenský futbal, pozemný hokej alebo florbal," povedala Šauerová a dodala: ,,Jediným kritériom vhodnosti podľa pohlavia by mala byť prípadná záťaž pri dievčatách z hľadiska možného poklesu panvového dna. Tá hrozí pri prudkých otrasoch a doskokoch. Nežiaduce môžu byť aj vaginálne infekcie napríklad pri plávaní."
Ak je dieťa so športom spokojné, spoznáte to ľahko. Rozpráva zážitky a ukazuje okoliu nové zručnosti, tréning neberie ako povinnosť a v kolektívnych hrách udržuje aj mimo šport partiu.
Aký šport vybrať pre vaše dieťa
Atletika
Odvetvie, z ktorého všetci čerpajú. Atletika je totiž športovou prípravou ku všetkým ostatným disciplínam. Ak chcete, aby sa vaše dieťa venovalo atletike vrcholovo a rozvíjalo sa na špecializovanej úrovni, potom je veľkou výhodou všestranná záťaž.
Opatrnosť je potrebná v oblasti skokov do výšky a do diaľky, najmä pri dievčatách môže dochádzať k preťaženiu panvového dna, čo neskôr môže mať nepriaznivý vplyv na tehotenstvo. Je teda dôležité voliť kompenzačné cvičenia.
Badminton
Vhodný šport, ktorý u detí rozvíja postreh, nepredstavuje však natoľko jednostrannú záťaž a nevyžaduje toľko silovej aktivity ako tenis. Rýchlostné prvky sú pritom veľmi podobné ako pri tenise.
Beh na lyžiach
Jeho výhodou je využívanie rôznych druhov pohybov a je vhodný vďaka komplexnému zaťaženiu tela. Plusom je aj neprašnosť prostredia, v ktorom prebieha. Krása zimnej prírody navyše v deťoch vyvoláva pozitívne emócie.
Cyklistika
Ide o vhodný šport pre deti a mládež, pretože rozvíja všestrannosť a má vysoké nároky na energetický metabolizmus. Pozitívnym vplyvom v cyklistike je taktiež poznávanie okolitej prírody. Určitou nevýhodou je pohyb v prašnom prostredí, na druhej strane cyklistika pestuje v deťoch otužilosť, využíva možnosť tréningu v prírode a poskytuje dostatok možností k rozmanitému tréningu, čím deti lepšie motivuje.
Plávanie
Z fyziologického hľadiska sa jedná o jeden z najzdravších športov pre deti a dospievajúcu mládež. Jeho výhodou je minimálne zaťaženie kĺbov, svalov, šliach a väzov. Veľkým plusom je tiež to, že sa dá začať s výcvikom už od najútlejšieho veku. Pohyb vo vode pomáha vyššiemu energetickému výdaju, čo je dané odvádzaním tepla. Pozitívny vplyv má aj na psychiku dieťaťa a vodné prostredie sa využíva aj v terapeutickej práci s deťmi s poruchami koncentrácie pozornosti, či pri hyperaktívnych deťoch.
Golf
Golf prekvapivo spĺňa to, na čo je potrebné klásť u detí najväčší dôraz. Uprednostňuje hravosť a nenásilnú formu rozvoja detí. Jednostranné preťaženie pri správnom vedení nehrozí, pretože súčasťou prípravy je atletická abeceda (beh, skok, hod, pohyb) a abeceda cvičenia (pohyblivosť, rovnováha, koordinácia, rýchlosť). Tréneri sa zameriavajú na utuženie telesnej odolnosti, predovšetkým dolných končatín. Popri tom deťom vštepujú dôležitosť stability. Deti hrajú nielen golf, ale vykonávajú aj ďalšie športy, ktoré sú vhodným doplnkom na podporu celkovej zdatnosti a fyzického rozvoja.
Stolný tenis
Stolný tenis je pre deti veľmi vhodný šport, pretože nekladie vysoké nároky na rozvíjajúci sa organizmus. Dochádza pri ňom síce k jednostrannému zaťažovaniu dominantnej ruky, ale preťaženie nebýva vážneho charakteru a možno ho vhodným všestranným cvičením dobre kompenzovať. Stolný tenis kladie vyššie nároky na rýchlosť vnímanie a koncentráciu pozornosti. Výhodou je rýchly charakter hry, pri ktorom sa rozvíja všestranný pohyb. Pravidlá sú navyše jednoduché a vďaka tomu je jednoduchá organizácia súťaží.
Šerm
Športový šerm sa dá zaradiť medzi silové športy a je vhodné ho odporučiť z hľadiska všestranného pohybového rozvoja. Po dieťati však požaduje rozvinutejšiu koordináciu pohybov a presnosť vnímania, preto sa stretnete s nadstavbovým tréningom až okolo dvanásteho roka. To však dáva dostatok priestoru k predchádzajúcej všeobecnej pohybovej príprave. Výhodou športu je nízke zaťažovanie pohybového aparátu. Svalovej nerovnováhe sa obvykle predchádza voľbou vhodného kompenzačného cvičenia.
Tenis
Možno ho považovať za vhodnú aktivitu pre všeobecne rozvíjajúci charakter. Z fyziologického hľadiska sa však pri tenise nevhodne preťažuje ramenný pletenec dominantnej končatiny. Ak sa rozhodnete, že vaše dieťa bude hrať tento šport, je veľmi dôležité venovať pozornosť dobrému výberu oddielu a trénera, ktorý bude starostlivo dbať na to, aby predišiel preťaženiu a deformáciám. Rodičia by sa mali často s trénerom radiť o vhodných doplnkových aktivitách pre dieťa, aby zvolený druh ďalšieho pohybu pôsobil ako vhodná kompenzácia - napríklad formou plávania a cyklistiky. Nevhodný je tiež tréning bez odborného dozoru, čo býva typickou chybou ambicióznych rodičov.
Loptové hry
Loptové kolektívne hry rozvíjajú sociálne zručnosti detí s dôrazom na rozvoj tímovej spolupráce. Z tohto hľadiska možno ich výber považovať za vhodný v období, kedy sa rovesníci stávajú dôležitou súčasťou života dieťaťa. Z hľadiska vhodnosti vzhľadom k záťaži organizmu je na druhej strane nutné zvažovať jednostrannú záťaž na vyvíjajúci sa pohybový aparát.Basketbal
Dobré je si pri voľbe uvedomiť, že hráč počas zápasu nabehá asi 5 - 7 kilometrov, urobí približne 40 - 50 výskokov. Tréning detí prebieha často v školských telocvičniach, kde je použitá nevhodná podlahová konštrukcia (napríklad neodpružené parkety), čím trpia predovšetkým kĺby.
Florbal
Dochádza k podobným dôsledkom ako pri hokeji vplyvom nevhodného držania tela pri hre, odpadá záťaž z ťažkého výstroja (oproti hokeju). Napriek tomu je možné stretnúť sa s bolesťami chrbta a svalovými dysbalanciami vznikajúcimi následkom asymetrického zaťaženia svalov trupu pri držaní hokejky hráčom na jednej strane (lateralita) a v miernom predklone.
Futbal
Ide síce o fenomén, ale aj tu je nutné brať do úvahy, že detský hráč môže nabehať 6-8 kilometrov za zápas. Intenzita zaťaženia kolíše, napriek tomu je vhodné pri voľbe tohto športu odporučiť cvičenia zamerané na kompenzáciu preťažovaného dolného pohybového aparátu.
Volejbal
V rámci zápasu vykonajú hráči 75 - 170 výskokov. Výskok volejbalistov je najvyšší v porovnaní s ostatnými kolektívnymi športmi a pri doskokoch trpí chrbtica aj kĺby dolných končatín. Zároveň dochádza k preťažovaniu úderovej ruky a vzniká záťažová asymetria pri nedostatku kompenzačných cvičení. Pri volejbale sa často stretávame s následným vznikom skolióz (chrbtica do tvaru "S") a kyfóz (hrb).
Rizikové športy
HokejNegatívne je veľké zaťaženie organizmu v skorom veku dieťaťa. V súvislosti s nesprávnym sedením v škole a preťažovaním pohybového aparátu váhou výstroja vedie veľmi často k chybnému držaniu tela a vážnym zdravotným komplikáciám. Všetko korunuje spôsob postavenia tela pri hre, kedy je zaklonená hlava, fixovaný hrudník, väčšie ohnutie hrudnej chrbtice, vysadenie sedacej časti, pokrčenie dolných končatín a preťaženie dominantnej strany. V praxi je však hokej veľmi častá voľba rodičov, ktorí chcú zvýšiť svoju prestíž skrz očakávané úspechy dieťaťa, ktoré je drobné a ktorého telesná stavba nezodpovedá nárokom tohto športu. Kto teda chce, aby jeho dieťa hralo hokej, musí dávať rovnaký dôraz na vhodné kompenzačné cvičenia, ako sú plávanie alebo korekčná gymnastika.
Kanoistika
Patrí medzi aktivity, ktoré z hľadiska fyziológie záťaže nemožno pre deti odporučiť. Ide o silovo-vytrvalostný šport, ktorý kladie vysoké nároky na zaťaženie pohybového aparátu. Ďalšími rizikami pri kanoistike sú časté ochorenia horných dýchacích ciest, zápaly močových ciest a prípadne gynekologické ťažkosti u dievčat. Pri tomto športe je nutné dbať na prevenciu svalovej nerovnováhy a na správne držanie chrbtice.
Nežiaduce aktivity
Ide o aktivity, kedy sa často kladie dôraz na rannú špecializáciu, ďalej sú to športy ako napríklad potápanie, vzpieranie, motorizmus alebo horolezectvo. Nežiaduce sú aj športy, pri ktorých môže často dochádzať k zraneniam, k veľkým otrasom pohybového aparátu a k jednostrannému preťažovaniu. U detí predškolského veku sú to všetky športy, pri ktorých dochádza k výraznému zaťaženiu tela.
Tip pre nešportovcov
Výlety a geocaching
Ak deti nemajú záujem rozvíjať pohybovú aktivitu, musia ísť viac ako v ostatných prípadoch príkladom rodičia. ,,Pomôže aj ich pasívny záujem o športové dianie alebo napríklad náhodný šport na dovolenke," opisuje detská psychologička Markéta Šauerová. Vhodnými činnosťami k prirodzenému rozvoju dieťaťa sú outdoorové aktivity - rodinné výlety a akcie spojené s prežívaním dobrodružstva, spoločne trávený čas v lanovom centre, na bobovej dráhe, počas lyžovania, korčuľovania alebo cyklistického výletu. Plusom je, ak výlety obohatíte didaktickým nábojom. Napríklad vytipovanú trasu prepojte s nejakou súťažou či zastávkou na príjemnom mieste.
