„Som nesmierne unavený, ale šťastný. Keď som vbiehal do posledného osemkilometrového okruhu, vedel som, že buď budem prvý alebo skončím niekde hlboko v poli. Bronz či akékoľvek iné umiestnenie ma nezaujímalo, chcel som iba zlato. Ramená som mal v kŕči, ale nohy šliapali tak, ako mali. Tie boli mojou záchranou, mohol som ísť celý čas naplno. Boli to moje najväčšie preteky v živote. Bežať tridsaťpäť kilometrov osamotený v páliacom slnku brodiac sa v snehu - to je niečo, o čom sa mi nikdy ani nesnívalo. Ešte mi nejaký čas potrvá, kým tomuto snu uverím,“ uviedol v prvom rozhovore po dobehu do cieľa Johan Olsson pre Švédsku štátnu televíziu (SVT).
Dario Cologna v závere vyvíjal veľkú aktivitu. Roztrhal skupinu prenasledovateľov, na úplné zlikvidovanie Olssonovho náskoku mu však neostali čas ani sily. Do cieľa prišiel o necelých 13 sekúnd neskôr ako nový svetový šampión. Preňho to bolo druhé pódiové umiestnenie na tomto šampionáte, predtým triumfoval v skiatlone na 15+15 km.
Bronz si vybojoval jeden z najlepších klasikov vo svetovej špičke 25-ročný Kazach Alexej Poltoranin, ktorý si tak vo Val di Fiemme vybojoval druhú bronzovú medailu, prvú získal v tímovom šprinte spoločne s Nikolajom Čebotkom.
Slovák Martin Bajčičák sa v čelnej skupinke držal len na prvých pätnástich kilometroch, potom postupne začal zaostávať, v cieli bol o vyše šesť a pol minúty neskôr ako víťazný Olsson.