Zaparkoval štvorkolku, vzal tenisky. Drží v pohybe futbalovú Trnavu

Ako tínedžer voľný čas venoval motorom, motokrosu a štvorkolkám, na prahu Kristových rokov opustil sedadlo štvorkolky a začal behať. Objavil čaro behu a začal sa mu intenzívne venovať. Dokonca tak intenzívne, že po necelých troch rokoch systematického tréningu si na konto pripísal tri maratóny. A chystá sa na štvrtý. Na prvý z nich - ČSOB Bratislava Marathon - išiel pôvodne ako vodič pre účastníkov polmaratónu. Behanie mu však nestačilo, bežecké podujatia začal sám organizovať. To je v stručnosti cesta 36-ročného Matúša Jedináka od motokrosu v Šenkviciach ku Kráľovskému behu v Kráľovej pri Senci, k City Run Trnava a k PSA Citroen polmaratónu. Všetky tri podujatia sa totiž bežia pod jeho taktovkou. Je ich dušou.
Je o vás známe, že ste sa aktívne venovali motokrosu a jazde na štvorkolke v Šenkviciach. Koľko rokov ste sa tomuto motošportu vlastne venovali? Kto vás do areálu šenkvickej motokrosovej trate priviedol?

K motokrosu som privoňal len okrajovo, moja srdcovka boli štvorkolky, ktorým som sa venoval tri roky. Jednu sezónu som bol aj organizátor medzinárodných majstrovstiev SR Quad cross. Keďže som v tom období obchodoval s motorkami a štvorkolkami, tak som si jednu kúpil a začal som sa pretekať v Šenkviciach, lebo z Modry som to mal iba na skok.

Čo bolo priamym podnetom, že ste pred piatimi rokmi zosadli zo štvorkolky a začali ste behať cezpoľné a vytrvalostné behy?

Prestalo ma baviť každý druhý deň umývať štvorkolku a prať veci od blata (smiech). Keďže preteky na štvorkolkách (t. j quad cross) sú fyzicky veľmi náročné, klasický beh bol súčasťou mojej kondičnej prípravy počas celého roku. A v roku 2011 zvíťazil beh nad adrenalínovou zábavou. Prešiel som zo štvorkolky na vlastné nohy.

Kto vás presvedčil na to, aby ste rozšírili bežeckú rodinu rekreačných bežcov?

Mám taký pocit, že to prišlo akosi samé od seba (krátka odmlka). Keďže som trénoval beh, v mojej hlave sa jedného dňa zrodil nápad, že by som mohol začať pretekať sa na verejných behoch a mohol som začať porovnávať moje výsledky a výkony s ostatnými bežcami. Začalo ma to čoraz viac baviť. Atmosféra na bežeckých podujatiach bola perfektná, behy si ma získali na celej čiare.

Aký najkrajší a najpamätnejší zážitok máte z vlastnej bežeckej kariéry? Čo vám z nej najviac utkvelo v pamäti?

Často spomínam na ten okamih, keď som dostal prvý dres od behame.sk a mohol som si písať pri registrácii tím behame.sk. To bola pre mňa veľká pocta.

Prečo ste sa neskôr rozhodli organizovať bežecké akcie pre druhých?

V roku 2014 sa s touto myšlienkou veľmi intenzívne začal pohrávať Rado Bobrík a v ten istý rok sme založili občianske združenie Emko š.k. a spravili prvý ročník Kráľovského behu v Kráľovej pri Senci spolu s Milanom Leskovským (dj Lesky). Lesky je tiež veľkým zanietencom pre verejné bežecké súťaže, sám má odbehnutých niekoľko maratónov doma i v zahraničí.

Matúš, aký je to pocit rozbehať celú veľkú Trnavu?

Keď sme začali organizovať behy v Trnave, bola Trnava už dávno rozbehaná, veď je tu dlhé roky Trnavská bežecká liga, ktorú behá množstvo kvalitných bežcov. Je tu aj bežecká komunita BERNOHY.sk Takže to nie je iba naša zásluha. To nemôžeme tvrdiť. My sa len snažíme pritiahnuť medzi nás, do našej komunity viac začínajúcich bežcov a urobiť pre nich beh zábavnejším. Chceme, aby behali aj mladí ľudia, preto vymýšľame nové akcie, ktoré by ich oslovili a získali pre pravidelné športovanie.

Čo podľa vás bolo rozhodujúce, že sa vám podarilo aspoň dvakrát do roka priviesť na štart bežeckých pretekov obyvateľov takého futbalového mesta, akým je Trnava?

Fenoménom týchto rokov je prudký nárast hobby bežcov a kto nebehá, nie je in a pravdepodobne sa to dotklo aj Trnavy (smiech). To je nakoniec trend, ktorému prepadol celý svet. Bežeckých podujatí rôzneho druhu je aj u nás každý víkend plno. Ľudia si môžu vybrať.

Vašou prvou vlastnou iniciatívou a bežeckou akciou bol City Run Trnava. Kde ste čerpali inšpiráciu k tomuto mestskému behu? Kto vám v tých začiatkoch pomáhal a radil?

Ako organizátori pretekov sme svoju premiéru zažili v roku 2014 na Kráľovskom behu v Kráľovej pri Senci. Tam sme debutovali. PSA City Run bol až o rok neskôr. Počas tohto obdobia sme mali dostatok času na jeho prípravu a na odstránenie nedostatkov z prvého behu. Hlavne sme si všímali na pretekoch ktoré sme behávali, organizáciu a všetky veci okolo akcie. Chceli sme poznať aj zákulisie týchto podujatí. A keďže po svete chodíme s otvorenými očami, z pretekov, na ktorých štartujeme, stále čerpáme poznatky a inšpiráciu do budúcnosti. Učíme sa za pochodu - od skúsenejších. A tak to predsa má byť.

Najnovšie chystáte PSA TRNAVA polmaratón, ktorý sa už druhý rok bude behať v areáli trnavskej továrne tohto nadnárodného výrobcu automobilov. Kto prišiel s nápadom situovať bežeckú trať práve do areálu tejto automobilky?

Táto iniciatíva vznikla pri stretnutiach s predstaviteľmi spoločnosti PSA Groupe. Oni prišli s týmto nápadom a my sme sa tejto myšlienky veľmi radi chytili (smiech). Bol to dobrý nápad.

Keď sme prvýkrát počuli, že v trnavskej automobilke sa behá polmaratón, prišla nám na um otázka, ako ste sa do výrobných hál Citroenu dostali? Koho to bol nápad a či nebolo problémom dostať sa do tohto závodu?

Musím vás opraviť. My nebeháme vo výrobných halách, ale okolo nich. Trať vedie areálom automobilky, ale nie priamo cez výrobné haly. Hoci beháme v nedeľu, keď v továrni nie je veľa zamestnancov, behať priamo cez výrobné haly by bolo dosť náročné. Preto trať máme vytýčenú mimo hál. Práve tento týždeň, tesne pred tohoročným polmaratónom, chceme oficiálne premerať bežecký okruh v automobilke, aby sme získali oficiálny certifikát na túto trať. Chceme, aby Trnavčania mali oficiálny okruh, na ktorom môžu trénovať na ďalšie behy.

Aké ste mali odozvy od účastníkov vlaňajšieho premiérového ročníka tohto polmaratónu pod hlavičkou známej francúzskej automobilky?

Odozvy boli pozitívne. Ľuďom sa beh páčil, veď kde si môžu zabehať po areáli automobilky medzi novými autami a ešte, pokiaľ sú dostatočne rýchli a dokážu sa presadiť, môžu vyhrať auto na víkend od PSA Groupe. Aj to je jedna z cien nášho behu.

V Trnave niekedy bežecké aktivity rozvíjali takí priekopníci rekreačného behania ako bol a aj je Jaro Lieskovský alebo Ľubos Ferenc. Vy ste prebrali od nich štafetu. Aká bola ich reakcia na to, že sa v dnešnej dobe našiel zanietený človek, ktorý sa podujal pokračovať v ich robote?

Ich štafetu sme určite neprebrali (krátka odmlka). V takom rozsahu a zanietení, v akom oni už dlhé roky organizujú preteky, by sme dlho nevydržali (smiech). Týchto dvoch pánov si nesmierne vážim. Vážim si tiež to, čo spravili pre organizáciu a propagáciu behu v Trnave a okolí. Takú mravenčiu robotu, akú oni urobili pri šírení záujmu o rekreačný beh, doteraz neurobil nikto z nás. A podľa mňa tak skoro ich v tejto aktivite a zanietení pre rekreačný beh ani nikto neprekoná.

Máte účinný recept na to, ako získať veľké nadnárodné firmy (vo vašom prípade PSA Citroen) k tomu, aby sa stali sponzorom športových a bežeckých aktivít pre širokú verejnosť?

Tak toto vám ani pri najlepšej vôli nemôžem prezradiť, lebo by ma predseda Rado Bobrík vylúčil z nášho občianskeho združenia (smiech). Prezradil by som naše výrobné tajomstvo, ktoré si každý organizátor veľmi prísne stráži.

Čo je na organizovaní masových bežeckých podujatí z vášho pohľadu najťažšie a najzložitejšie? Chcú sa potenciálni partneri a sponzori podieľať na vašich akciách pre bežcov?

Je predsa zákonité, že každý organizátor chce mať čo najviac partnerov a sponzorov, ale treba byť vďačný aj za tých pár, ktorí nám pomáhajú s organizáciou. Každá väčšia firma už má bežeckú komunitu, ktorá nám organizátorom nahráva do kariet a o to ľahšie je získať ich pre náš projekt. Pri organizovaní bežeckého podujatia je najťažšie a najzložitejšie trafiť sa do správneho termínu, aby v meste nebola iná kultúrna akcia alebo nebol niekde v okolí iný beh. Život ako organizátorom nám potom tiež komplikujú aj nezodpovední bežci, ktorí sa registrujú v poslednú chvíľu na mieste. To je tiež robota navyše, ktorá by nám odpadla, ak by každý dodržiaval propozície a pokyny. A potom musím spomenúť aj nezodpovedných vodičov, ktorí počas pretekov nerešpektujú ani pokyny polície a kopec ďalších "dobrodincov", ktorí vám svojim (ne)záujmom otrávia každú akciu, nech je akokoľvek precízne a zodpovedne pripravená. Všetko sú to veci, na ktoré musíme byť pripravení, s ktorými musíme počítať. Ak sa nestanú, veľmi dobre, ak sa stanú, vieme na ne reagovať.

Spomínali ste, že v priebehu roka organizujete tri bežecké podujatia. Koľko ľudí, aký veľký kolektív spolupracovníkov a dobrovoľníkov vám pomáha pri organizácii bežeckých akcií v Trnave?

Počet spolupracovníkov a "dobrovoľníkov" je rozdielny v závislosti od charakteru pretekov. Najviac ich máme na PSA City run Trnava, kde nás je v organizačnom štábe približne osemdesiat. Všetci sa podieľajú na pretekoch, všetci dokážu priložiť pomocnú ruku. Bez takých ľudí by sa dobrý beh nedal zorganizovať tak, aby boli s ním spokojní naozaj všetci. Ak sú ľudia po behu spokojní, v praxi to znamená, že organizátori svoju úlohu zvládli. Veľmi nás poteší, keď ľudia z nášho behu odchádzajú spokojní. Keď nám pri lúčení sľúbia, že prídu aj na budúce.

Ako organizátor bežeckého života v Trnave a okolí máte nejakú veľkú túžbu, resp. veľký sen, ktorý by ste chceli niekedy premeniť v realitu? Čo tým vašim životným snom je?

Chcel by som aby aspoň jeden deň v roku zmizli z Trnavy všetky autá, aby tí zanietení konzumenti fosílnych palív zistili, že existujú aj tenisky a bicykle. Aby sa vrátili k normálnej chôdzi a behu. Určite by tak urobili niečo užitočné aj pre svoje zdravie a kondíciu.

Koľko bežcov sa vám dosiaľ prihlásilo na tohoročný PSA Trnava polmaratón 2016?

Zatiaľ sa nám na tieto preteky prihlásilo 250 bežcov, účastnícky limit máme 500 bežcov.

Koľko bežeckých podujatí spolu so spolupracovníkmi dokážete pripraviť za jednu bežeckú sezónu, resp. za jeden kalendárny rok?

Keďže sme všetci zamestnaní a celé to robíme ako hobby, tak maximálne štyri podujatia za rok. Na viac zatiaľ nemáme kapacity, lebo každý z nás musí aj z niečoho žiť. Nerobíme to ako zamestnanie, ale ako poslanie. Chceme, aby ľudia boli s našimi službami spokojní.

Kedy vám pri organizovaní masového bežeckého podujatia bolo najťažšie a prečo?

Všetky preteky majú svoje klady a zápory. Zatiaľ to nebolo až také zlé. Pokiaľ sú ľudia spokojní, je to super. Veď to pre nich robíme. Ak sa nám podujatie vydarí, spokojnosť je na oboch stranách.

Aký okamih, ktorý ste zažili ako organizátor bežeckej akcie, by ste si už nikdy v živote nechceli zopakovať?

 Podľa mňa je ošetrovanie bežca na trati to najhoršie, čo sa môže stať. Beh má predsa ľudom prinášať radosť, chvíle šťastia, dobrý pocit z toho, že pre svoje zdravie niečo spravili - a nie bolesť a slzy. Zranenie účastníkov nášho podujatia to je vec, ktorú by sme zo všetkého najneradšej riešili. Nehovorím o niečom horšom...

Ako správny bežec idete ostatným bežcom osobným príkladom, sám beháte maratóny. Ktorý z tých troch, ktoré ste doteraz úspešne zvládli, bol pre vás najkrajší a najpamätnejší?

Minuloročný bratislavský ČSOB maratón, kde som pôvodne robil vodiča na polmaratón a nakoniec ma tá fantastická atmosféra tohto podujatia tak nadchla, že som odbehol celý maratón.

Prvý maratón v živote ste teda bežali trochu nadplán, či skôr (ne)plánovane. Ale tie ďalšie dva ste už starostlivo plánovali. Pribudne k nim aj ďalší?

Ak všetko dobre pôjde, áno pribudne. Tento víkend mám v pláne bežať maratón v Berlíne. Naň som sa teraz pripravoval. Popri organizácii PSA Citroen polmaratónu, ktorý bude 9. októbra, robím všetko pre to, aby som do Berlína prišiel dobre pripravený. Takže pravidelne behám a udržiavam sa v dobrej fyzickej kondícii. Teší ma, že to ešte všetko stíham.

Maratón ste okrem Bratislavy bežali aj vo francúzskom Nice, teraz sa chystáte do Berlína. Prečo v zozname vašich maratónov chýba ten najstarší na starom kontinente - Medzinárodný maratón mieru v Košiciach?

Lebo mi to nevychádza časovo. Aj tento rok sa chystám na maratón v Berlíne, ktorý je tesne pred košickým. Po berlínskom potrebuje organizmus dôkladne zregenerovať. Nebolo by to múdre ísť bežať ďalší maratón tak skoro. Navyše, som normálne zamestnaný, na behy a maratóny si musím nájsť čas. Musím sa na ne dobre pripraviť. Tak jeden - dva maratóny počas roka mi úplne stačia. Okrem maratónov behám však aj polmaratóny, desiatky a ďalšie behy. Teraz chystáme trnavský polmaratón. Je toho dosť. Ale čas na beh si vždy nájdem. Nemusí to však byť rovno maratón.