Prihlásiť
behame.sk

Volko po striebre na 100 m: "Chcel som bežať, na čo mám. A podarilo sa mi to."

Volko po striebre na 100 m: "Chcel som bežať, na čo mám. A podarilo sa mi to."
Slovenský šprintér Ján Volko prišiel na európsky šampionát v atletike do 23 rokov do Poľska s vizitkou favorita na medailu na hladkej stovke a s nevďačnou úlohou sa popasoval veľmi dobre.
BYDGOSZCZ 14. júla - Vo finále zabehol skvelých 10,18 s a nad jeho sily bol len britský favorit Ojie Edoburun. V tesnom boji o zlato napokon rozhodli štyri stotinky sekundy. "Finále dopadlo tak, ako malo. Pripravený som bol dobre, hoci som už nemal také ľahké nohy ako v semifinále. Bez vetra bežať 10,18 s je naozaj dobré a môžem byť spokojný," uviedol Ján Volko v rozhovore.

Pred rozbehmi a semifinále ste priznali dosť veľkú nervozitu. Ako ste to prežívali pred finálovým behom?


Bolo to najmä o tom, aby som si to užil. Nervozitu som už necítil takú, ako včera. Chcel som len bežať na čo mám, a to sa mi, myslím si, podarilo.

V prvej reakcii po finále ste povedali, že ak by ste s víťazným Britom Edoburunom bežali vedľajších dráhach, možno by to dopadlo inak. Ako ste to mysleli?

Nemyslím si, že on mal výhodnejšiu dráhu. Neboli sme vedľa seba a to mohlo trochu spôsobiť rozdiel, že som necítil až tak veľmi jeho kontakt. On mi však utiekol na posledných 20 m, čiže mal skvelý záver. Nebola to až taká veľká nevýhoda bežať o dráhu mimo. Asi to takto malo byť.

Máte už druhú striebornú medailu v tomto roku. K tej z ME v belehradskej hale na 60 m ste pridali rovnako cenný kov aj na 100 m z ME do 23 rokov v Bydgoszczi. Dajú sa tieto úspechy porovnať?

Myslím si, že sa to úplne nedá porovnávať. V Belehrade som nemal čo stratiť, bol som tam outsider. V Bydgoszczi som bol už v nechcenej pozícii favorita, že by som mal byť do tretieho miesta podľa výsledkov v sezóne. Nejako som sa s tým popasoval, myslím si, že dobre. Porovnávať to však príliš nejde.

Brali ste to aj tak, že po postupe do finále a splnení hlavného cieľa je zvyšok už len pekná nadstavba?

Celý rok som dokazoval ľuďom, čo mi veria, že to ide a že halová medaila a výkon nebola úplná náhoda. Po postupe do finále som tu už naozaj nemal čo dokazovať a podarilo sa mi dosiahnuť dvakrát viac. Som šťastný a spokojný.

Rozbeh na 200 m necelé tri hodiny po finále stovky bolel viac ako zvyčajne?


Bolo to viac únavné, ale príliš som to necítil. Neprejavilo sa to. Posledných 30 m som už vypustil a aj tak bol čas vcelku dobrý, Beh bol taký, aký mal byť.

Na oslavy asi príliš nemyslíte, keďže pokračujete už v sobotu podvečer semifinálovým behom na 200 m.

Oslavy? Iba tak naozaj decentne, čím skôr pôjdem spať, tým lepšie. Ja ani nie som typ na extrémne oslavy. Mám v hlave, že sa chcem čo najlepšie pripraviť na sobotňajšie semifinále. Verím, že sa mi bude naďalej dariť.
15.7.2017   /   Rozhovory   /   SITA   /    Foto: Twitter

Ďalšie články