Pred štyrmi-piatimi rokmi ste nechodili pravidelne ani do fitcentra, teraz je vašou vášňou beh. Prečo ste sa rozhodli takto zmeniť svoj životný štýl?
Hm, k behu ma priviedol priateľ Filip (bývalý futbalista Šebo), ale bol tu aj ďalší dôvod. Postava sa vekom mení, začala sa formovať inak, tak som musela nejako zareagovať.
Čo vám dáva beh?
Dobrý pocit. Keď sa po behu zvalím na sedačku, mám zo seba dobrý pocit.
Medzi vaše obľúbené pohybové aktivity patril v minulosti aj box. Ešte stále búchate do vreca?
Stále a mám to veľmi rada. Naposledy som si bola zaboxovať predvčerom.
Ako ste začali s behom a kam ste za tých niekoľko mesiacov pokročili?
Začala som behať s mojimi kamarátkami Simonou a Jankou, ktorá nám nosila také chutné a zdravé koláče (Fitty). Potom som na Vianoce dostala od rodičov bežecké hodinky. Už som vedela, koľko behám a ako rýchlo, tak ma to začalo ešte viac baviť.
Minulý rok ste absolvovali v Bratislave aj charitatívne bežecké preteky. S akými dojmami?
Tesne pred cieľom som odpadla. Normálne som odkvecla. Bežali sme dolu z mosta SNP, Simona a Jana ma ešte hecovali. No a ja som si asi zle rozložila sily. Pred očami zrazu tma. Dostala som blackout. Ale do cieľa som napokon dorazila, baby ma dotiahli, hučali do mňa – aj keby si mala dôjsť štvornožky, tak to dáš.
Čiže na svoje prvé preteky nemáte príjemné spomienky...
Naopak, som rada, že som to zvládla. Tých vyše desať kilometrov som zabehla za hodinu a jednu minútu, aj s prestávkou po odpadnutí, čo je na začiatočníka podľa mňa solídny výkon.
Kde beháte najradšej?
V New Yorku najčastejšie v Central Parku. Nemám rada West Side High Way, kde je veľa áut zle sa mi dýcha. Ak sa mám priznať, tak radšej behám doma na Slovensku. Vybehnem v Bratislave do Horského parku alebo na Železnú studničku, kam vytiahnem vždy baby. Pri behu sa porozprávame, jedna druhej sa posťažujeme.
Máte nejaký tréningový plán?
Nemám. Asi by som na trénera ani nemala čas, behám pre radosť. Ale keď som v Trenčíne, tak ma Marek Kalma vždy vezme do lesa, kde beháme a cvičíme.
Dávate si ako modelka záležať pri behu na svojom outfite? Vybehnete von s make-upom, v štýlovej joggingovej súprave, alebo len tak v teplákoch?
Make-up pri behu nemám vôbec, vlasy si dávam do copu. Spočiatku som sa snažila kúpiť si na prvý pohľad štýlovú bežeckú obuv, ale zliezol mi v nej necht a boleli ma nohy. Najskôr som si myslela, že to bude mojim bežeckým štýlom, ale dôvodom bola práve obuv.
O ktorých ďalších modelkách viete, že rady a pravidelne behajú?
Ukrajinka Alina Baiková, aj Linda Vojtová trochu behá a Denisa Dvořáková tiež začala.
Ako vyzerá váš bežný pracovný deň v New Yorku?
Zobudím sa podľa toho, kedy musím byť v práci. Zastavím sa cestou po kávu a v práci sa naraňajkujem. Jednu kávu pijem ešte doma a tú druhú si dám, kým mi robia vlasy a make-up. Potom nasleduje fotenie, domov prídem okolo piatej – šiestej. Zvyknem chodiť behať aj na bežecký pás. Tam mám trénera, ktorý mi pás nastaví a keď dobehnem, ešte cvičím.
Spoznávajú vás ľudia niekedy v New Yorku?
Aj v New Yorku sa mi to stalo, ale menej často ako na Slovensku. Anonymita má niečo do seba. V Bratislave či Trenčíne by som ju tiež niekedy privítala. Napríklad sa mi stalo, že som na Nový rok večerala v reštaurácii, keď prišla k nášmu stolu novinárka s otázkou, či sa môžem postaviť, aby ma mohli odfotiť... Tak som odvetila, že nie. Potom si o mne ľudia myslia, že som arogantná, ale to nie. Iba si myslím, že každý má nárok na súkromie a trochu samoty.
V rámci svojej profesie veľa cestujete. Kam najradšej?
Do tepla. A najradšej do Karibiku.
Prečo by podľa vás mali mladé baby behať?
Behanie je fajn, formuje postavu a určite pocítite zadosťučinenie. Predtým som k behu ani k športu nemala vzťah, teraz ma to pohltilo. Idem do obchodu a kúpim si troje legíny namiesto jedných riflí. Zrazu mám kamarátov, ktorí športujú. Keď som začala behať, chcela som vyrovnať babám, ktoré boli lepšie. Keď sa mi to podarilo, bol to skvelý pocit.
