Prihlásiť
behame.sk

Pre kráľovnú šprintu sú dôležité raňajky

Pre kráľovnú šprintu sú dôležité raňajky
Americká šprintérka Tori Bowieová odchádzala z augustových majstrovstiev sveta v atletike v Londýne s dvoma zlatými medailami. Spolu s ďalšími vybranými médiami sme mali príležitosť krátko vyspovedať prekvapujúcu víťazku behu na 100 metrov.
Aký je to pocit byť najrýchlejšou ženou na svete?

Vďaka tomu som lepším človekom (smiech). Ale vážne – som vďačná, že som to dosiahla. Nechápte ma zle, ale skôr sa pozerám dopredu, napríklad na to, či budem môcť štartovať v štafete (Tori sa po páde v cieli behu na 100 metrov zranila a odhlásila sa z behu na 200 metrov, v štafete nakoniec priviedla USA ku zlatu).

Ste súčasťou silnej generácie šprintérok, do ktorej patria aj Elaine Thompsonová, Dafne Shippersová či Marie-Josée Ta Louová. Ako blízko k fantastickým svetovým rekordom Florence Griffithovej Joynerovej (10,49 na 100 metrov a 21,34 na 200 metrov) sa vďaka vzájomnej súťaživosti môžete dostať?

Neviem. To si vyžaduje dokonalosť a veľa sily a ak mám hovoriť za seba, tak teraz musím trpezlivo pracovať na svojom rozvoji. Práve teraz sa sústreďujem na tréning prvých tridsiatich metrov. Stále príliš skláňam hlavu. Ešte je toho veľa, čo treba zlepšovať.

Možno ste nespokojná s prvými tridsiatimi metrami, ale v Londýne ste bežali najrýchlejšiu poslednú štyridsiatku vo svojej kariére. Vedeli ste pred cieľom, kde sa nachádzate?

Ani veľmi nie. Netušila som, kde som, až kým som nevidela Ta Louovú.

Finále rozhodol váš predklon na cieľovej čiare. Trénujete ho?

Nie, netrénujem. Myslím, že je to najmä o tom, kto chce byť na cieľovej čiare prvý.

Po bronze na majstrovstvách sveta v Pekingu a striebre na olympijských hrách v Riu sa vám tentoraz podarilo zvíťaziť. V čom bol tento rok iný ako tie predchádzajúce?

Rozdiel bol v sebavedomí. V minulosti som sa príliš strachovala o výsledok a nedávala som si šance na úspech. Tento rok som sa mentálne nastavila úplne inak a verila som, že to môžem dokázať.

V minulosti ste dosahovali výborné výsledky aj v skoku do diaľky (Torin osobný rekord je 695 cm). Ešte stále sa mu venujete, prípadne plánujete sa k nemu vrátiť?


Momentálne skok netrénujem, ale plánujem ho smerom k halovým majstrovstvám sveta v Birminghame. Teraz si zoberiem trocha voľna a potom sa budem venovať aj skoku do diaľky. Rada by som sa dostala do americkej reprezentácie, ale viem, že to bude mimoriadne ťažké. Nie som si celkom istá, či musím na majstrovstvách USA skončiť v prvej dvojke alebo trojke, ale cieľom je dostať sa do tímu.

V máji ste zabehli v Eugene 200 metrov za 21,77, čo je piaty najlepší čas v 21. storočí. Povedzte nám niečo o tom behu.

Viem, že na dvestovke som celkom dobrá. Boli to moje najlepšie preteky. Nie moje najobľúbenejšie preteky, ale najlepšie. Vedela som, že som v skvelej forme, pretože som začala sezónu časom 22,00. Bežala som si svoje preteky. Vedela som, že musím dobre vybehnúť zákrutu. Ak ju zvládnem, súperky ma budú musieť naháňať na rovinke.

Ako vyzerá bežný deň majsterky sveta v šprinte?

Počas sezóny je to najmä o tréningu. Dôležité sú dobré raňajky. Potom si chvíľu čítam alebo počúvam hudbu. Snažím sa mentálne dobre naladiť pred tým, ako idem na tréning. Dôležitá je pre mňa aj kvalitná regenerácia.

Z čoho pozostáva regenerácia špičkovej športovkyne? Lebo bežný človek si pod regeneráciou možno predstaví ležanie na pohovke.

To je moja obľúbená časť regenerácie (smiech). Ale športová regenerácia pozostáva z ľadového kúpeľa, masáže, strečingu. Existujú rôzne spôsoby regenerácie. Okrem toho sa musím venovať aj silovému tréningu. Treba zabezpečiť, aby všetko bolo na správnom mieste.

Tori Bowieová

Rodáčka zo Sand Hill v štáte Mississippi (nar. 27. augusta 1990) súťaží v behu na 100 a 200 metrov a v skoku do diaľky. Prvú veľkú medailu získala na majstrovstvách sveta 2015 v Pekingu (bronz na 100 m), na olympijských hrách 2016 v Riu dosiahla bilanciu zlato (štafeta 4x100 m), striebro (100 m), bronz (200 m), z MS v Londýne má dve zlaté (100 m a štafeta 4x100 m)

12.9.2017   /   Rozhovory   /   Autor: Rudolf Ševčík   /    Foto: adidas

Ďalšie články