Pavol Madár, maratónec so zlatými rukami, ktorý postavil na nohy mnohých športovcov

Pavol Madár (ne)čakane „sekol“ s behaním vtedy, keď bol v najlepšom maratónskom veku. Dva roky po moskovskej olympiáde, na ktorú sa chcel dostať. V silnej československej konkurencii obsadil v nominačnom rebríčku 4. miesto, na OH 1980 cestovali prví traja. Ale k náhlemu odchodu z maratónskych tratí ho prinútili predovšetkým zdravotné a rodinné problémy. S boľavým chrbtom a nezdravou ľavou nohou sa nedajú robiť veľké výkony. Preto chodil po lekároch a liečiteľoch. Pomôcť mu však nevedeli. Tak sa rozhodol, že si pomôže sám. Typicky „madárovsky“ sa zahryzol do „múdrych“ kníh a učil sa. Oplatilo sa. Po šiestich rokoch sa k behu vrátil. Zasa súťaží. Aj keď už iba ako veterán. Navyše, ako špičkový fyzioterapeut a masér pomáha iným.

BEHAME.sk>> V súčasnosti celá Európa prežíva ohromný boom v masových bežeckých podujatiach. Čím si vy ako erudovaný atletický odborník tento rozmach rekreačného behu vysvetľujete?

Pavol Madár>> Je to veľmi jednoduché. Beh je predsa tá najprirodzenejšia forma pohybovej aktivity človeka. Ľudia, najmä mladí ktorí majú väčšinou sedavé zamestnanie, pochopili, že psychickú záťaž musia kompenzovať pohybom, preto sa často rozhodnú behať. Chcú žiť zdravo a v rovnováhe, teda musia športovať. Pohybom si musia kompenzovať svoju fyzickú nečinnosť. Ak nechcú mať neskôr zdravotné problémy vo všeobecnosti, musia športovať. Beh pomáha udržiavať organizmus v rovnováhe. Výhodou behu je, že sa dá praktizovať všade. Nepotrebujete k tomu špeciálne vybavenie a zariadenia. Stačí kvalitná obuv, dobré oblečenie a môžete behať podľa chuti. Navyše, hocikedy. Cez deň, ráno, večer alebo v noci. Pri obyčajnom rekreačnom behu nie ste na nikoho viazaný, nik vám neurčuje, kedy máte a môžete behať. Každý človek si môže vybrať dĺžku trate podľa svojej kondície a podľa svojich časových možností. V tomto smere je beh ideálnou športovou aktivitou. Preto v posledných rokoch veľmi vzrástla jeho obľuba.

BEHAME.sk>> Máme šancu, že by z tejto širokej základne rekreačných bežcov vyrástli budúci reprezentanti v atletike?

Pavol Madár>> Ja som bol v tomto smere vždy optimista. Áno, máme. Ak niektorí zo súčasných milovníkov rekreačného behu budú chcieť neskôr na sebe tvrdo pracovať, tak môžu z nich byť aj reprezentanti svojich krajín. Ja si myslím, že taká možnosť je tu stále. Len jej treba trochu pomôcť. Vyžaduje si to nájsť dobrých trénerov, ktorí dokážu usmerniť prípravu budúcich bežcov od ich začiatku . Aby sa naučili správnej technike behu, ovládali teóriu športového tréningu a nadobudli vedomosti o výžive.

BEHAME.sk>> Na ktorý výsledok zo svojej bohatej kariéry ste pyšný? Ktoré svoje umiestnenie si aj s odstupom času najviac ceníte?

Pavol Madár>> Najviac ma potešil výkon 2:15:44 na Medzinárodnom maratóne mieru v Košiciach v roku 1980. To je moje osobné maximum, ktoré som na maratónskej trati dosiahol. A tiež som hrdý na to, že po dlhej šesťročnej pauze som dokázal behať maratóny v čase pod 2:20 , vo vekovej kategórii 40 ročných som zabehol maratón v čase 2:19:37. To sú dva najlepšie výkony, ktoré si zo svojej aktívnej bežeckej kariéry najviac vážim.

BEHAME.sk>> Zažili ste vo svojej bohatej kariére preteky, podujatie alebo súťaž, po ktorej ste si povedali, že ste v nej prepásli životnú šancu? Ak áno, ako dlho vás tento neúspech mrzel? Ako dlho ste nad ním rozmýšľali?

Pavol Madár>> Áno, zažil som takýto životný neúspech. Bolo to v roku 1980, keď som sa usiloval dostať sa na moskovskú olympiádu. Bol som vtedy v životnej forme, patril som do širšieho reprezentačného výberu, rok predtým som reprezentoval na Európskom pohári v Bruseli. O právo štartovať v Moskve som sa bil do poslednej chvíle. Ale neúspešne. Do Moskvy som sa ako maratónec nedostal, lebo tam išli lepší vytrvalci ako som bol vtedy ja. Do Moskvy išli prví traja z československého rebríčka, ja som v ňom bol štvrtý. Samozrejme, že ma to mrzelo. A veľmi dlho. Ale nič iné som s tým nemohol urobiť. Často som na to myslel.

BEHAME.sk>> Dresy ktorých atletických klubov ste si obliekali počas dlhej bežeckej kariéry?

Pavol Madár>> Takmer celú svoju kariéru som súťažil v drese VSŽ Košice s prestávkami akou bola vojenská služba, kedy som pretekal za Duklu Liptovský Mikuláš. Po už spomínanej 6-ročnej pauze som behal pod hlavičkou AO Družstevná pri.Hornáde. Od roku 1997 pôsobím v klube TJ Obal servis Košice. V ňom som momentálne tréner a športový manažér. Vzhľadom na moje profesné zameranie bežci tohto klubu využívajú aj moje masérske služby.

BEHAME.sk>> Prečo ste si zo všetkých prístupných športov vybrali práve atletiku – a špeciálne stredné a neskôr ste plynulo presedlali na dlhé cestné behy a maratóny?

Pavol Madár>> Lebo atletika - a najmä beh na stredné a dlhé trate vyhovoval mojej povahe. Boli akoby šité na moju náturu. Rád som si kládol pre seba smelé výzvy, rád som prekonával sám seba. Atletika mi vyhovovala aj preto, že je to individuálny šport. Od chlapca som rád behal, tak je iba logickým vyústením toho všetkého, že som sa ocitol medzi atlétmi (smiech). Neskôr to už nebolo iba o zábave, ale tvrdý tréning ma napĺňal. Začínal som behom na 800 m, a 1500 m neskôr 3000 m. V dvadsiatke som si vyskúšal päťku a desiatku na dráhe, na ceste sa behalo 20 a 25 kilometrov a maratón. Pol maratón sa vtedy veľmi nebehal.

BEHAME.sk>> Pán Madár, ktorý tréner vám ako športovcovi dal najviac? S ktorým trénerom sa vám ako športovcovi najlepšie pracovalo?

Pavol Madár>> Mojim prvým trénerom v Košiciach bol Jan Liška ktorý mi dal dobré bežecké základy. Bol to skúsený atletický odborník, ktorý bol telocvikárom na vojenskom leteckom učilišti v Košiciach. Bol trénerom dvoch špičkových bežcov Jozefa Plachého a Josefa Odložila úspešných účastníkov olympijských hier. V prípade Josefa Odložila dokonca aj strieborného medailistu z olympiády 1964 v Tokiu. Vďaka nemu som sa postupne vypracoval medzi bežeckú špičku nie iba v rámci Slovenska, ale aj Československa. Jemu ako trénerovi vďačím za veľmi veľa. Bol som v dobrých rukách. Po odchode Jana Líšku z Košíc som dva roky trénoval s Ladislavom Petöm .Od roku 1978 som na diaľku trénoval s vtedajším reprezentačným trénerom Bohdanom Mülerom.

BEHAME.sk>> Kto bol vašim prvým zverencom - a ako ste sa k nemu dostali?

Pavol Madár>> Ferko Višnický, dvojnásobný víťaz Medzinárodného maratónu mieru, veľmi talentovaný a cieľavedomý vytrvalec. Spolupracovali sme dve sezóny po jeho návrate z vojenskej služby do Košíc v roku 1979. V Košiciach vyhral MMM v rokoch 1983 a 1986. On spolu s nami najskôr iba trénoval a behal. Bol odo mňa o sedem rokov mladší, tak som ho začal trénovať. Najskôr som mu síce iba radil ako starší a skúsenejší bežec. Potom som ho trénoval. Bol to vytrvalec, ktorý 10 km behal v čase 29:10, čo ho radilo medzi maratóncov s výkonom na hranici 2:14-15 h. Takže teraz môžem s hrdosťou povedať, že som pomohol vychovať domáceho dvojnásobného víťaza MMM. Zo všetkých československých bežcov iba on a Pavel Kantorek dokázali vyhrať MMM v Košiciach viac ako raz. Pavel Kantorek MMM v Košiciach vyhral trikrát.

BEHAME.sk>> Ktorý zverenec vám priniesol ako trénerovi najviac radosti?

Pavol Madár>> To je ťažko takto jednoznačne povedať. Pracoval som s mnohými veľmi dobrými a talentovanými bežcami. Obrovský potenciál mal v sebe napríklad Vladislav Lipovský. Bol z môjho pohľadu možno väčší talent ako Róbert Štefko. Mal predpoklady na to, aby to v atletike dotiahol veľmi ďaleko. Vladislav Lipovský – podľa mňa - svoj talent naplno nevyužil. Škoda toho, lebo bežecký bol na tom veľmi dobré .Bežecké základy som dal aj Marcelovi Mataninovi, šikovnému maratóncovi, ktorý to dotiahol až na olympiádu do Atén. Imrich Pástor, niekoľkonásobný majster Slovenska v maratóne, bol ďalším bežcom na dlhé trate, ktorý prešiel mojimi rukami. Jozefa Urbana ktorý vlani vyhral slovenský šampionát v maratóne, som pripravoval od jeho začiatkov. S radosťou sledujem aj výkonnostný rast Jaroslava Szaba či Tibora Sahajdu. Aj títo chlapci mi ako trénerovi robia radosť. Majú pred sebou veľkú perspektívu.

BEHAME.sk>> A ktorý zverenec vám na druhej strane spôsobil najviac starosti, pre ktorého atléta vám na čele pribudlo najviac vrások?

Pavol Madár>> Tak teraz ste ma donútili rozmýšľať a trochu viac pátrať v pamäti (krátka odmlka). Ale keďže je to už dávno za nami, už sa to vrátiť nedá, tak mi dovoľte, aby som už nebol konkrétny. Radšej prejdime k ďalšej otázke (smiech). Minulosť nechajme minulosťou.

BEHAME.sk>> Ste dlhoročným atletickým odborníkom a skúseným funkcionárom. Preto by nás zaujímalo ako vidíte šance slovenských vytrvalcov, povedzme o päť –šesť rokov? Majú šancu výrazne sa presadiť na veľkých medzinárodných podujatiach a šampionátoch?

Pavol Madár>> To je veľmi ťažká otázka. Presadiť sa na veľkých podujatiach to chce udržať krok s veľmi rýchlymi Afričanmi. A to nie je vôbec jednoduché a ľahké. Už dlhé roky v dlhých behoch dominujú Afričania. Ich výkony sa také výborné, že Európania sa ich najlepším časom veľmi ťažko približujú. Dokonca sa nebojím povedať, že najlepšie výkony afrických bežcov z Kene, Etiópie, Somálska či Nigérie bežcov z Európy doslova demotivujú. Takže keď sa k Afričanom nemôžu výkonmi priblížiť najlepší Európania, ťažko to dosiahnú najlepší Slováci. To by sme na Slovensku museli mať iné podmienky na prípravu, mali by sme sa pripravovať v úplne inom prostredí, v inej klíme i v iných poveternostných podmienkach. Ale ja verím, že táto prevaha rýchlych Afričanov nebude trvať večne. Dúfam, že opäť sa k slovu dostanú aj Európania. Samozrejme, bol by som veľmi rád, keby medzi nimi boli aj slovenskí vytrvalci. Ale to je momentálne hudba budúcnosti. V súčasnosti na takú konfrontáciu nemáme vychovaných pretekárov. Afrika v dlhých behoch je úplne iný level.

BEHAME.sk>> Aj vinou globálnej ekonomickej krízy momentálne zažívame aj v športe veľmi zložité obdobie. Máme šancu v tomto ekonomickom marazme vychovať novú Luciu Klocovú, nového Jozefa Plachého, Jozefa Repčíka či nových bratov Balošákovcov?

Pavol Madár>> Ja by som to všetko ´nehádzal´ iba na globálnu ekonomickú krízu. Ja osobne si myslím, že kto je šikovný, kto má výsledky, ten získa aj peniaze. Ak je niekto veľký talent, peniaze na prípravu zoženie. Len treba na tom talente poriadne pracovať. Netreba sa vyhovárať na ekonomickú krízu. A tiež netreba hneď všetko vidieť iba z pohľadu financií. Je síce pravda, že sú veľmi dôležité, ale dôležitejšie ako peniaze je predsa zdravie. Mnohí bežci začali behať preto, aby si upevnili zdravie. A potom už pri behu zostali. Lebo sa stal nevyhnutnou súčasťou ich života. Ale o tom sme už hovorili... Každý, kto má talent a je ochotný tvrdo na sebe pracovať, môže nadviazať na úspechy Klocovej, Repčíka, Balošákovcov. Vychovať však nového Jožka Plachého bude veľmi ťažké. Takého atléta, ktorý by v behoch reprezentoval Európu v súboji s výberom sveta, tak skoro mať nebudeme. Jožko Plachý v časoch svojej najväčšej slávy bol predsa európska extratrieda!

BEHAME.sk>> S menom ktorého slovenského atléta spájate svoju trénersku budúcnosť? Od ktorého zo svojich zverencov si smerom do budúcnosti najviac sľubujete? Koho z nich chcete priviesť, respektíve pripraviť na účasť na olympijských hrách či svetových a európskych šampionátoch?

Pavol Madár>> V klube máme niekoľko veľmi perspektívnych pretekárov, ktorých trénujem. . Veľmi rozumným a šikovným bežcom na dlhé trate je Jaroslav Szabo. Veľkú perspektívu má pred sebou Tibor Sahajda, ktorý má iba 22 rokov. On je v podstate na začiatku kariéry. Má za sebou pekné výsledky. To je možno bežec, ktorý by mohol o tých päť – šesť rokov Slovensko reprezentovať na majstrovstvách Európy alebo sveta. Ak pravda, nepoľaví v tréningu. Lebo byť bežcom, byť dobrým bežcom na dlhé trate, je veľmi tvrdá rehoľa. Je to o silnej vôli, tvrdej náture a tiež o vyrovnanej psychike. Tie kilometre musí človek predsa len odbehať. To sa nedá nejako obísť, respektíve oklamať. Telo musíte na behanie naučiť. Musíte ho na beh správne nadstaviť.

BEHAME.sk>> Po roku 1982 ste sa na dlhých šesť rokov ako maratónec odmlčali. Čo bolo dôvodom toho, že ste sa šesť rokov zo štartovných listín atletických podujatí úplne vytratili?

Pavol Madár>> Vtedy sa toho nazbieralo veľmi veľa. Mal som vážne zdravotné problémy. Čoraz viac ma bolel chrbát, ľavá noha mi prestávala pri behu fungovať tak , ako by mala. Dosť som sa trápil. Navyše na pokoji mi nepridali ani určité problémy v rodine. Tak som prestal súťažne behať – a začal behať po lekároch a liečeniach (krátka odmlka). Potreboval som sa dať predovšetkým po zdravotnej stránke dokopy. Keď som zistil, že klasická medicína mi nepomôže, začal som študovať záležitosti okolo fungovania svalov v tele, o väzivách, mäkkých tkanivách, kostiach, cievach a nervoch, čiže o stavbe ľudského tela. Absolvoval som masérsky kurz a následne ďalšie fyzioterapeutické školenia a kurzy. Veľmi ma zaujala táto problematika o nových postupoch pri liečbe svalových problémov. Veď vďaka nadobudnutým skúsenostiam som nastavil svoje telo opäť na behanie. Referencie tých, ktorým som pomohol, svedčia o tom, že som sa vtedy veľmi dobre rozhodol, čo budem robiť (smiech).

BEHAME.sk>> Čo bolo podnetom, že ste sa predsa k cestným behom a maratónom vrátili? Prečo ste si opäť obuli bežecké topánky?

Pavol Madár>> Z jednoduchého dôvodu. Beh mi chýbal. Presnejšie, začal mi chýbať. Zrazu som zistil, že moje telo k normálnemu fungovaniu potrebuje beh. Jednoducho, keď si vaše telo zvykne na to, že každý deň beháte, tak neskôr mu ten pravidelný pohyb chýba. Telo pohyb potrebuje. Preto som sa po šiestich rokoch k behaniu opäť vrátil. A postupne som začal opäť aj súťažne behať. Zasa som bol v tom kolotoči, z ktorého som na dlhých šesť rokov vystúpil.

BEHAME.sk>> Dlhé roky patríte medzi vyhľadávaných fyzioterapeutov. Aká bola vaša cesta k tejto užitočnej profesii? Prečo ste sa rozhodli pomáhať športovcom aj v pozícii fyzioterapeta?

Pavol Madár>>  Vždy ma zaujímalo ako funguje naše telo. Hľadal som možnosti ako sa o ľudskom organizme naučiť čo najviac. Vtedy, keď som mal problémy s chrbtom a ľavou nohou, keď som mal svaly veľmi preťažené, začal som sa učiť spoznávať svoje telo. Vďaka tomu, že som si veľa vecí odsledoval a odskúšal na sebe, rozumiem tomu, ako fungujú svaly. Viem, čo treba s nimi urobiť, ako ich napraviť, ako ich naštartovať. Som rád, že rozumiem pochodom v ľudskom tele. Mám za sebou ohromné množstvo hodín klasickej športovej masáže i roky systematického štúdia a zbierania najnovších vedeckých poznatkov. Ľudské telo je veľmi geniálny mechanizmus, ktorý ako fyzioterapeut chcem dôkladne spoznať.

BEHAME.sk>> Dlhé roky medzi vaše klientky okrem iných patria skokanské dvojičky Dana a Jana Veľďákové. Ako sa do vašej klientely dostali? Ako sa vám s nimi pracuje?

Pavol Madár>> So sestrami Veľdákovými robíme spolu už trinásty rok. Poznáme sa veľmi dobre ešte z čias, keď som pracoval na športovom gymnáziu. Vždy som ich obdivoval, že pri tak enormnom tréningovom nasadení ich organizmus ešte tak dobre funguje. Mám na tom tak trochu aj svoj podiel ako ich fyzioterapeut. Robím všetko pre to, aby ich obchádzali vážne zranenia. Ale ako trojskok, tak aj diaľka sú disciplíny, pri ktorých sú kĺby, šľachy a svaly veľmi zaťažované. Najmä pri tých odrazoch dostávajú ich svaly, šľachy a kĺby poriadne zabrať.

BEHAME.sk>> Pred ZOH 2010 vo Vancouveri ste zázračne postavili na nohy zjazdárku Veroniku Zuzulovú, ktorej hrozilo, že na tejto olympiáde vôbec štartovať nebude. Ako sa vám to podarilo?

Pavol Madár>> Veronika Zuzulová mala problémy s postranným väzom v kolene. Koleno mala veľmi preťažené a hrozilo, že pre zranenie nepôjde na olympiádu vo Vancouveri. Metódou manipulácie mäkkých tkanív sa mi podarilo vrátiť do hry svaly zabezpečujúce fixaciu kolena a problém bol vyriešený. Veronika nakoniec vo Vancouveri vyjazdila 10. miesto v slalome, čo bol najlepší výsledok celej slovenskej lyžiarskej výpravy na ZOH 2010. Som veľmi rád, že som jej mohol pomôcť.

BEHAME.sk>> Doteraz ste spolu s paralympionikmi Slovenska absolvovali päť paralympiád. Ako masér výpravy ste s nimi cestovali od paralympiády v Sydney 2000 až po Vancover 2010. Kde hľadať korene tejto vašej užitočnej spolupráce s paralympionikmi?

Pavol Madár>> S paralympionikmi som začal spolupracovať prostrednictvom ich trénerov. Prvýkrát som s nimi vycestoval na Paralympiádu v Sydney v roku 2000, neskôr to boli Atény 2004, Turino 2006, Peking 2008 a Vancouer 2012. Veľmi rád s nimi robím, lebo pri riešení ich problémov získavam nové skúsenosti. Aj o tom, že zdravie si treba chrániť a oň starať po každej stránke. Sú to vzácni ľudia, ktorí majú nevšedné osudy, no napriek tomu chcú Slovensko reprezentovať. Ich príbehy sú ľudsky veľmi silné, sú o ich nezlomnej vôli, o ich odhodlaní a vzdorovaní osudu, ktorý k ním mnohokrát bol dosť krutý a nemilosrdný. Sú to však veľmi srdeční a úprimní ľudia. Mám ich rád..

BEHAME.sk>> Vaše služby využívajú športovci z mnohých odvetví. Ako si k vám našli cestu? Musíte si robiť reklamu na športových podujatiach, v kluboch a oddieloch, alebo ich k vám privedie dobrý chýr a dobré referencie od kolegov a kamarátov, ktorým ste už pomohli?

Pavol Madár>> Najlepšou reklamou sú referencie spokojných klientov, extra reklamu si nerobím. Moje služby využívajú mnohí atléti, hokejisti, futbalisti, paralympionici, tenisti aj nešportovci. V pozícii zraneného športovca som bol v živote mnohokrát. Viem, čo to je. Preto tým športovcom, ktorí prídu za mnou, pomáham, ako najlepšie viem. Aby si opäť mohli plniť svoje sny. Aby ich telo bezchybne fungovalo. Moje služby využili títo známi športovci: Marián Hosa, Rado Židek, Jozef Krnač, Veronika Zuzulová, Martin Bajčičák, Jana a Dana Velďákové, Katarína Berešová, Ladislav Nagy, Peter Bartoš, Rastisláv Staňa, Ján Laco, Stanisláv Šesták, Jakub Krako, Henrieta Farkašová, Ján Riapoš, Rastisláv Tureček a iní.

VIZITKA Pavol Madár

Narodený: 26. júla 1951 v Sečovskej Polianke (okres Vranov nad Topľou)
Klub: VSŽ Košice, Dukla Liptovský Mikuláš, AO Družstevná pri Hornáde, JMBK Bardejov (ako aktívny pretekár), AO Akademik TU Košice, TJ Obal servis Košice (ako funkcionár, tréner a masér)
Disciplíny: 800 m, 1500 m, 3000 m, 5000 m, 10 km , 25 km, maratón
Prvý tréner: Jan Líška
Osobné rekordy: 1:59,00 (800 m), 3:54,90 (1500 m), 8:26:30 (3000 m), 14,26:27 (5000 m), 29:48 (10 km), 1:18,00 (25 km), 2:15:44 (maratón) Najväčšie úspechy: výkon 2:15:44 na Medzinárodnom maratóne mieru 1980 v Košiciach, čas 2:19:37, ktorý je najlepším výkonom účastníka MMM v Košiciach v kategórii bežcov nad 40 rokov, člen československého výberu atlétov na Európskom pohári 1989 v Bruseli, zaradenie do širšieho výberu československých bežcov – vytrvalcov, päťnásobná účasť na paralympijských hrách vo funkcii fyzioterapeuta a maséra výpravy (2000 – 2010).
Súčasná pozícia: tréner a športový manažér TJ Obal servis Košice, tréner skupiny slovenských vytrvalcov ( Jaroslav Szabo, Tibor Sahajda, Imrich Pástor)