Otec super! Vyhral si! Maratónec zo Zvolena udivuje výdržou

Maratónsku premiéru si Ján Hazucha odkrútil neďaleko svojho rodiska – trať Zvolenského maratónu absolvoval 10. septembra 1988 v čase 3:29:31 h.

Na piatom ročníku Zvolenského maratónu (20. októbra 1990) si vytvoril osobný rekord 2:56:29 h. Potom s maratónmi na osem rokov prestal, prednosť dostala práca.

Maratóny sa však stali súčasťou jeho života. Svoj jubilejný stý bežal Ján Hazucha minulý rok v kolíske tohto behu – v Grécku. V kopcovitom teréne z legendárneho Marathonu do Atén ho 72-ročný rodák z Lieskovca v okrese Zvolen obdivuhodne zvládol v čase 3:30:51 h.

„Tak som si to v minulom roku naplánoval, aby som jubilejný stý maratón bežal práve z Marathonu do Atén. Je v tom predsa kus symboliky. V tom roku to bol môj ôsmy maratón. Po štyroch maratónoch za štyri týždne v septembri a októbri som mal mesiac na regeneráciu a prípravu. Za optimálnych klimatických podmienok som to zvládol vo výbornom čase", tvrdil s odstupom času stále aktívny maratónec a ultra-maratónec, ktorý v živote dokončil všetky maratóny, na ktorých štartoval.

„Nie, žiadny z maratónov som nevzdal. Ani mi to neprišlo na um. Aj keď som sa mnohokrát poriadne na trati vytrápil, vždy som dobehol do cieľa,“ tvrdil vytrvalec z Zvolena, ktorý za svoju nepoddajnú povahu vďačí svojim predkom, roľníkom z Lieskovca po matkinej strane a z lazov na Látkach po otcovej línii. Ľuďom, ktorí si na chlieb zarábali tvrdou každodennou prácou na vlastných i cudzích gazdovských poliach.

„Ja tak položartom hovorím, že za mňa tvrdo trénovali moji predkovia. Vďaka ich génom mám v sebe takú vytrvalosť a nepoddajnosť. Oni našej famílii dali veľmi dobrý základ. Celý svoj život sa venovali ťažkej práci na poli. Aj mňa od malička ´vláčili´ alebo som chodil po poliach a chotároch, kde som pomáhal. Najmä starí rodičia na Látkach mi ukázali ako ťažko sa v tom tvrdom kraji dorábal chlieb náš každodenný. Bola to veľmi dobrá skúsenosť. Aj vďaka nej som vždy inklinoval predovšetkým k vytrvalostným športom," začal svoje rozprávanie Ján Hazucha.

Tatry, Alpy, Kaukaz

„Hoci som začínal ako každý chlapec na dedine s futbalom, neskôr som záľubu našiel vo vysokohorskej turistike a horolezectve. K tomu som sa dostal až na vysokej škole v Bratislave. Mal som šťastie, že som sa dostal do partie ambicióznych mladých a skúsených horolezcov, s ktorými sme na jeseň 1962 založili horolezecký oddiel Lokomotíva Bratislava. Vďaka partii okolo bratov Petra a Ivana Dieškovcov, Ruda Mocka, Mariána Šajnohu, Mereša a ďalších som postupne vyliezol veľa dobrých výstupov vo Vysokých Tatrách nie iba v lete, ale aj v zime. V rokoch 1969 až 1976 som bol na štyroch horolezeckých zájazdoch v Alpách, raz v nórskych horách, raz na Kaukaze. V roku 1972 som sa zúčastnil na medzinárodnej olympiáde na Pamíre v Sovietskom zväze, kde bol cieľom výstup na Štít Komunizmu (7495 m). Bola to príprava československých horolezcov na himalájsku expedíciu na Makalu. Žiaľ, tu som zistil, že vo väčších výškach mám zdravotné problémy, takže štíty nad 6500 metrov zostali pre mňa nedostupné. Až oveľa neskôr som zistil, že moje problémy spôsobuje vrodená choroba, nedostatočná tvorba červených krviniek. Vo vysokých nadmorských výškach to bol neriešiteľný problém," priblížil svoj horolezecký životopis Ján Hazucha.

Maratóny v desiatich krajinách sveta

Horolezectvu však zostal naďalej verný – ako funkcionár, cvičiteľ a inštruktor. Pomáhal formovať aj budúcich špičkových horolezcov. Kondíciu si udržiaval turistikou a tiež na lyžiach. K behu sa dostal v polovici 80. rokov minulého storočia.

„V roku 1986, keď aj na Slovensku začalo byť populárne behanie, skupina zanietených ľudí zorganizovala Zvolenský maratón na počesť letcov SNP. V roku 1988 som s kamarátmi, ktorí sa behu venovali, začal na preteky chodiť aj ja. Viacerí z nich mali už zabehnuté aj nejaké maratóny, aj mňa to lákalo. Zo dva mesiace som sa naň pripravoval, aby som si vo Zvolene pred ľuďmi, ktorí ma veľmi dobre poznajú, neurobil hanbu. Chcel som to zabehnúť za tri a pol hodiny. Plus - mínus nejaké minúty. Aj keď som pred koncom nejakých sto metrov doslova odkráčal, výsledný čas bol pod tri hodiny a tridsať minút, s čím som bol nadmieru spokojný. Zistil som, že vytrvalosť mám dobrú a pri dôkladnejšom tréningu by som tú trať mohol zabehnúť aj lepšie," vrátil sa Ján Hazucha vo svojich spomienkach o takmer 38 rokov dozadu.

Až polovicu svojich maratónov (51) dokázal odbehnúť v čase pod hranicou troch hodín a tridsiatich minút! To je jeho norma. A pri ďalších deviatich maratónoch mu k splneniu normy 3:30:00 chýbalo iba maximálne 55 sekúnd! Vo výbornej forme bol najmä v roku 2004, keď MMM v Košiciach ako 61-ročný zvládol v čase pod 3:05:42 h. V roku 2003 absolvoval sedem maratónov, o rok neskôr už osem, v roku 2005 opäť sedem, v roku 2006 a 2010 zvládol po deväť, 2013 dokonca desať, vlani opäť osem. Z tohto výpočtu vidieť, že každý rok to bol dosť veľký objem kilometrov.

Ako bývalému reprezentantovi v horolezeckom športe však beh po ceste nestačil a tak ho lákal aj beh po horách. Začalo sa to v roku 2000 Psotkovým memoriálom vo Vysokých Tatrách (doteraz absolvoval asi desať ročníkov. Keďže s jedlom rastie chuť, rodák z Lieskovca si v roku 2003 vyskúšal aj horský Non stop beh po hrebeňoch Nízkych Tatier z Trangošky na Donovaly (49 km). Ten absolvoval doteraz celkom sedemkrát a na jeho členitej trati ako 61-ročný vytvoril v roku 2004 rekord (5:39:23), ktorý doteraz v tejto vekovej kategórii (nad 60 rokov) nikto neprekonal.

Doteraz bežal klasické maratóny v desiatich krajinách sveta. Presnejšie v deviatich európskych štátoch a v USA. Minimálne raz bežal ulicami Bratislavy, Prahy, Varšavy, Viedne, Paríža, Barcelony, Budapešti, Berlína, Ríma a Bostonu. Na Slovensku si na vlastnej koži vyskúšal asi všetky dejiská, v ktorých voľakedy zanietení atletickí fanatici organizovali maratónsku súťaž.

Chcel bežať v New Yorku, skončil v Bostone

Hazucha pôvodne chcel minulý rok bežať maratón v New Yorku, ale keďže mal problémy s vybavovaním účasti, nakoniec sa rozhodol pre Boston. A urobil veľmi dobre. Lebo vo vekovej kategórii nad 70 rokov trať najstaršieho maratónu na svete zabehol najrýchlejšie zo všetkých „sedemdesiatnikov“. Vďaka moderným vymoženostiam tejto doby jeho boj s časom i traťou legendárneho maratónu sledovali on line na diaľku synovia s rodinami,, manželka i kamaráti a známi. Práve od synov sa dozvedel, že vo svojej vekovej kategórii bol v Bostone najrýchlejší.

„Otec, super! Je to skvelé! Gratulujem ti. Veď ty si to medzi veteránmi vyhral,“ počul nefalšované nadšenie svojho potomka v telefonáte cez oceán. Až vtedy tomu uveril. Dovtedy vôbec netušil, na ktorom mieste dobehol, koľký bol v kategórii 70 plus. Po dobehnutí do cieľa, každý účastník, tak ako na každom maratóne, dostane medailu, ale nevie ako skončil. Až po správe od rodiny mu to potvrdili aj ostatní Slováci - krajania, ktorí každoročne s vyvesenou slovenskou vlajkou vítajú Slovákov za cieľom.

„Celé mesto žilo týmto maratónom. Organizačne a komerčne to Bostončania mali zvládnuté veľmi dobre. Ľudia si vážia, že práve v ich meste sa behá najstarší maratón na svete,“ vrátil sa k svojmu bostonskému triumfu Ján Hazucha a pokračoval: „Vďaka patrí aj našim krajanom žijúcim v Bostone a okolí, hlavne pánovi Jožkovi Nagyovi, ktorí nám pripravili pohostenie dva dni pred maratónom, ale najmä po ňom aj so šampanským."

Z množstva gratulácií a slov uznania ho veľmi potešilo prijatie na zvolenskej radnici. „Asi mesiac po návrate mi prišiel poštou balík z Bostonu, v ktorom bol pohár z ťažkého skla s vygravírovaným menom za 1. miesto v kategórii M 70 – 74.“ Na konci roka sa zasa dostal medzi päť laureátov Ceny primátorky Zvolena, dostal peknú plaketu i finančnú odmenu.

„Za víťazstvo v Bostone mi organizátori ponúkli účasť v tomto roku bez platenia štartovného, ale ja som spokojný s tým, že sa mi to podarilo aspoň raz. Tento rok som chcel bežať maratón v Londýne, ktorý je tiež v apríli, ale nepodarilo sa mi tam dostať. Štartovať môže len 40 000 bežcov a podľa organizátorov sa im hlásilo až 200 000 bežcov z celého sveta, preto sa v Londýne pridelenie štartovných čísel žrebuje. Okrem slovenských maratónov prichádza tento rok do úvahy Krakovský maratón, ktorý bude v polovici mája. Rád by som sa tam išiel aj s manželkou na viac dní, aby sme si mohli pozrieť mesto i jeho okolie. Láka ma bežať maratón v New Yorku, ktorý je v novembri. Bol by to ďalší splnený sen, keby sa to tento rok podarilo.

Nevynechal žiadnu Bielu stopu!

Ján Hazucha nie len bežecký nadšenec. Je jediným človekom v celom bývalom Československu, ktorý absolvoval všetkých 43. ročníkov Bielej stopy SNP! „Ešte do minulého roka sme boli dvaja. Ja a Jozef Štec z Prešova. Ten však tento rok nemohol bežať, lebo na jeseň spadol zo stromu a poranil si chrbticu. Tak som zostal sám, kto sa môže pochváliť tým, že na Bielej stope SNP nikdy nechýbal,“ zdôraznil 72-ročný rodák z Lieskovca, ktorý s nostalgiou v hlase spomína na prvé ročníky tohto najmasovejšieho lyžiarskeho behu po hrebeňoch Kremnických vrchov.

„Voľakedy to bol beh na 55 kilometrov z Krahúľ cez Kremnické vrchy do Banskej Bystrice. Prvý ročník v roku 1974 bežalo okolo 450 bežcov. Vo Zvolene bol o tieto preteky veľký záujem, tak vysoká škola poskytla autobus. Vtedy sa ešte bežalo len klasicky a skoro všetci len na drevených lyžiach. No z roka na rok chodilo na ´Stopu´ viac ľudí. Od tretieho ročníka aj ženy. Pamätám si aj také ročníky, keď sa na Krahuliach stretlo aj päťtisíc bežcov!“

Zanietený bežec na lyžiach, ktorý okrem desiatich ročníkov Jizerskej päťdesiatky zvládol aj legendárny Vasov beh vo Švédsku. V čase, keď ho bežal, mal už 68 rokov. Deväťdesiat kilometrov v krásnom severskom prostredí a v optimálnych podmienkach dokázal zdolať za sedem hodín a štrnásť minút! Na vlastnej koži zažil tradičný štart vo vlnách, do ktorých organizátori rozdelili približne 15 000 účastníkov tohto najslávnejšieho lyžiarskeho behu na svete.

Kde berie energiu?

„Pýtate sa ako to všetko zvládam? Pred vytrvalostným behom je mimoriadne dôležité dostať do svalov čím viac energie. Posledné dva dni pred behom jedávam cestoviny a kaše - ovsenú a pohánkovú. Do nich si miešam všeličo: postrúhané orechy, mandle, konopné semienka, kakaový prášok, kokos, konopný olej, strúhaný zázvor a iné už rokmi osvedčené veci. V deň pretekov raňajkujem tiež takúto kašu a pijem dostatok nápojov. Osvedčil sa mi nemecký nápoj "mind master". Je to produkt z prírodných zdrojov s vitamínmi a minerálmi. Riedim ho vodou, džúsom z červených grepov a ja si do toho ešte dávam aj čia semiačka. Počas pretekov jedávam na občerstvovacích staniciach banány, po 20 kilometroch zjem aj energické gély a pijem stále tekutiny, čiže vodu a iontové nápoje," odhalil Ján Hazucha zdroje svojej energie.

„Bežne jedávam všetko, ale na raňajky uprednostňujem ovčie a kozie výrobky, bryndzu, syr aj žinčicu. Všetko je to z ovčej farmy neďaleko nášho bydliska, kam chodí nakupovať zväčša manželka. Dosť tiež užívame konopné produkty: semienka, proteíny, konopný olej, s ktorými obchoduje môj syn. Jedávam tiež veľa zeleniny, ovocia, mám rád všetky orechové plody. Nie som vegetarián. Obedy mávam mäsové, dosť často ryby. Viem, čo mi prospieva a čo mi nerobí dobrú službu."

Hazucha trénuje a beháva popri práci. Ešte stále totiž vykonáva svoju profesiu, keďže je autorizovaný stavebný inžinier pre statiku stavieb.

„Mesačne aj s pretekmi nabehám okolo 200 kilometrov. V zime, keď je sneh, behám na lyžiach. V nečase, alebo keď nestíham cez deň, tréning si nahradím doma na orbitreku. V letných horúčavách chodím behať skoro ráno, inokedy zasa po práci v čase od 16.00 do 20.00 h. Takže v zime behám aj po tme. Vždy behám s ľadvinkou, v ktorej mám riedený džúsový nápoj. Najradšej behám v teréne okolo Zvolena, v lese, po lúkach, popri Hrone. V zime sa to vždy nedá, preto trénujem aj na asfalte a niekedy si tréning odbehnem aj na škvárovej dráhe gymnázia, ktoré je neďaleko nášho bydliska. Trénujem sám a počas prípravy striedam voľné behanie v rovnomernom tempe so zrýchleným behom. Dočítal som sa, že najúčinnejší tréning na vytrvalostné tempo sú štyrikrát zopakované osemminútové úseky s dvojminútovými prestávkami. Mne sa to osvedčilo. Dokážem udržať päťminútové tempo na kilometer počas celého maratónu. Pred dvoma rokmi som už nepredpokladal, že môžem bežať maratón za tri hodiny a tridsať minút, ale po takých tréningoch a kratších rýchlych behoch som uveril, že sa to dá dokázať. Ja som pretekársky typ, počas behu sa sústreďujem iba na seba, preto dokážem bežať na hraniciach svojich možností."

Erudovaný vytrvalec pripomína, že rovnako ako tréning je dôležitá aj regenerácia. Preto každý bežecký tréning končí strečingom hlavných svalov nôh.

„Pravidelne dva až trikrát za týždeň chodím plávať približne jeden a pol kilometra až dva. Ráno tiež dva alebo trikrát v týždni mám vymyslené pohodlné posilňovacie cviky na celé telo. Ale aby sa to mohlo všetko realizovať, musí byť človek zdravý, musí to mať všetko veľmi dobre premyslené a musí to, samozrejme, aj disciplinovane dodržiavať. Aby som bol úprimný, nechcem s tým prestať, lebo sa obávam, že by som sa už nevedel vrátiť k tak intenzívnemu športovému tréningu. Samozrejme, veľmi dobre viem, že v tomto veku sa už nedá beh zrýchľovať.“

Dokedy chce behať?

„Dovtedy, kým mi bude zdravie slúžiť. Vďaka bohu, nič ma nebolí, organizmus si na pravidelný tréning za tie roky už zvykol. Naopak, keď tréning vynechám, tak mi jednoducho chýba. Teraz vo vyššom veku ďakujem pánu bohu za to, že sa môžem stále venovať tomu, čo ma teší, z čoho mám radosť a potešenie. Kým budem vládať, dovtedy budem behať. Určite je lepšie pravidelne behať maratóny ako sa trápiť s chorobami a behať po nemocniciach a lekároch. Mám šťastie, že som zatiaľ zdravý. Koľko ľudí by si chcelo povedať to isté - a nemôže," dokončil svoje rozprávanie pomaly už 73-ročný nezmar z Lieskovca.