Nemá štýl, ale behá rýchlo

Veroniku Zrastákovú láka maratón. Má veľký potenciál, vraví jej tréner Marcel Matanin.

Róbert Štefko je najlepším slovenským vytrvalcom. Výnimočná osobnosť. K jeho časom sa roky nik zo Slovákov ani nepriblížil a zrejme potrvá ešte dlho, kým sa to niekomu podarí.

Štefko nikdy nevynikal štýlom, ale behal rýchlo. Podobný prípad je aj Veronika Zrastáková. Nebehá ukážkovo, ale vlani sa stala štvornásobnou majsterkou Slovenska. Má tituly od piatich kilometrov až po polmaratón.

„Už mi viacero ľudí povedalo, že behám ako Štefko. Dokonca aj jeho bývalý tréner Dušan Valent. Viem, že môj štýl nie je bohviečo,“ vraví 22-ročná Zrastáková.
Porovnanie so slovenským rekordérom v maratóne je komplimentom. „Iste, je to potešujúce. Ale beriem to s rezervou. Viem, ako hrozne behám v porovnaní so súperkami,“ sebakriticky poznamenáva Veronika.

Beh ju bavil. Čím dlhší, tým viac

Zrastáková behá odmalička. K športu ju viedol otec Peter Zrasták, bývalý československý reprezentant a rekordér v behu na 1500 metrov. Neskôr dcére pripravoval tréningy, dával jej rady a rozprával o svojich zážitkoch.

„Beh ma vždy bavil. Skúšala som aj iné športy, ale nikdy to nebolo ono. Najskôr som behala šesťstovku, neskôr osemstovku,“ opisuje.

Majsterkou Slovenska sa stala prvý raz ešte ako dorastenka na osemstovke. Po skončení strednej školy však postupne prešla na dlhšie vzdialenosti a zistila, že dlhšie behy jej oveľa viac pasujú.

Momentálne je najlepšou slovenskou vytrvalkyňou. V apríli obhájila polmaratónsky titul v novom osobnom rekorde - 1:16:42 h. Za rok sa dokázala zlepšiť o viac ako tri minúty.

Vďaka behu žijeme dlhšie zdraví, tvrdí behajúci psychiater Okruhlica

Trénera má len posledný rok

Zrastákovú si už dávnejšie všimli rôzni tréneri. Prichádzali za ňou s ponukami, že by ju radi viedli. Ona však všetkých odmietala. Pripravovala sa sama.

„Moje behanie bolo vtedy skôr intuitívne alebo odpozerané od iných bežcov,“ opisuje. Až vlani ju po víťazstve na polmaratóne v rámci ČSOB Marathonu Bratislava oslovil Marcel Matanin.

„Veronika je skôr utiahnutá a skromná. Vedel som, že odmietla viacerých trénerov. Ale na moju ponuku pristala, čo ma potešilo. A dnes mám ešte väčšiu radosť, keď vidím, ako sa za rok zlepšila,“ hovorí Matanin.

Zrastáková vraj dodržuje, čo si v príprave naplánujú. Skôr si pridá, akoby ubrala.

„Je veľmi skromná, preto si ju vážim. Nie je to človek, ktorý sa všade chváli, keď vyhrá. Verím, že skromnosť jej prinesie ešte väčšie úspechy a môže sa ešte viac zlepšiť,“ uvažuje tréner.

Láka ju kráľovská disciplína

V tomto roku už obhájila dva tituly spred roka – 10 000 m na dráhe a v polmaratóne. Jej najväčším cieľom je letná univerziáda v Neapole. „Bude to asi najväčšie svetové podujatie, na ktorom budem štartovať. Pobežím polmaratón, ale netrúfam si odhadnúť, ako dopadnem,“ hovorí o plánoch.

Lenže veľmi ju láka skúsiť si aj kráľovskú vytrvalostnú disciplínu – maratón. Zatiaľ ju tréner, sám výborný maratónec a účastník aténskej olympiády, brzdí.

„Ak by to bolo na mne, už by som ho bežala, ale tréner chce ešte počkať. Čím ma láka práve maratón? Neviem. Možno tým, že som ho ešte neskúsila. Čím dlhšia trať, tým viac ma baví. Zatiaľ si najviac užívam polmaratón,“ vraví.

Tréner sa len usmieva.

„Teším sa, že sa raz do maratónu pustíme. Veronika má potenciál zabehnúť rýchly čas. Láka ju to a pýta sa ma, kedy začneme. Ale chcel by som, aby sme ešte zrýchlili desiatku a polmaratón. Potom sa dáme aj na maratón,“ vraví. Kedy to príde, zatiaľ nevie. Ešte to nie je priorita.

Po úspechoch nepoľavila

Mnohí atléti berú túto sezónu už ako prípravu na budúcoročné olympijské hry v Tokiu.

Zrastáková však nad olympiádou veľmi neuvažuje.

„Možno práve to je dobré, že nad tým nerozmýšľa. Mne olympiáda behá v hlave, ale teraz je cieľom univerziáda a zrýchliť na kratších vzdialenostiach,“ vraví Matanin. Priznal, že sa o tokijské hry zrejme pokúsia. Aj keby to nevyšlo, nič to. Veronika má na to, aby na olympiáde štartovala aj neskôr,“ verí Matanin.

Na olympijský štart by musela Zrastáková buď zabehnúť 10 km na úrovni 31:25 minúty, alebo maratón za 2:29:30 h. Limity sú veľmi prísne a splní ich zrejme malá časť atlétok. Ďalšie bežkyne doplnia organizátori podľa poradia vo svetovom rebríčku.

„Nad olympiádou ani nerozmýšľam. Veď ani neviem, aké je to zabehnúť maratón a môj čas na desať kilometrov je skôr priemerný. Na to, aby som sa zlepšila, by som musela výrazne pridať, a to mi príde teraz ako nereálne,“ opisuje.

Vlani si však nevedela predstaviť ani polmaratón za 1:16. „Áno, veď ma to aj prekvapilo. A v tom je to pekné. Zlepšenie prišlo postupne,“ reaguje Veronika.

U mladších športovcov sa stáva, že po prvých úspechoch sa rýchlo uspokoja. Nadobudnú pocit, že už sa udržia na tejto úrovni. Výnimiek je menej.

Medzi ne patrí práve Veronika Zrastáková. Hoci má za posledné roky viacero víťazstiev, dokáže sa stále zlepšovať.

„Myslím, že to je o povahe. O tom, aký ste človek. Ja som pedantná a svedomitá. Možno to vychádza aj z povahy. Som ochotná trénovať aj cez bolesť, pretože behanie ma baví. Čím viac sa zlepšujem, tým sú tréningy náročnejšie, ale mne to nevadí,“ dodáva.