Najviac ma poteší, keď vybehám ťažkú loptičku

Najviac ma poteší, keď vybehám ťažkú loptičku
Taký vydarený rok ešte nemala. Vyhrala turnaj v Katoviciach i v Bukurešti, nedávno úspešne zavŕšila autoškolu a dostala vodičský preukaz. Anna Karolína Schmiedlová sa v lete stala slovenskou tenisovou jednotkou. Tvrdí, že aj vďaka rýchlym nohám, ku ktorým jej dopomohol obľúbený beh.

K behu vraj máte pozitívny vzťah. Čo to znamená, beháte veľa?

Netvrdím, že by som behávala pravidelne, skôr na konci sezóny. Počas tenisovej sezóny sa v príprave a tréningoch sústredíme skôr na rýchlosť a výbušnosť, ktoré sú na kurte dôležité. Začiatkom decembra chodievame aj s kondičným trénerom na sústredenie do Vysokých Tatier, kde behávame dosť.

To je koľko?

Na záver prípravy behávam štyri kolá okolo Štrbského Plesa. Čiže okolo desať kilometrov. To už v pohode zvládnem.

Pomáha vám bežecká príprava na kurte?

Určite. Moja tenisová hra je založenú na tom, že som dosť rýchla, dobre sa hýbem, vydržím dlhé zápasy. Nechýba mi kondícia a vytrvalosť a na kurte mám rýchle nohy. Najväčšiu radosť mám, keď vybehám ťažkú loptu.

Nepripadá vám beh v porovnaní s tenisom monotónny?

Vôbec nie! Keby som nemala nabitý tenisový program, chodila by som behávať častejšie. Celkom ma to baví, mám z behu dobrý pocit. Verím, že raz budem mať naň viac času.

Tréner Milan Martinec vás nedávno podpichol, že by ste si s vašou bežeckou fazónou mohli trúfnuť na maratón. Podobne ako to minulý rok dokázala dánska tenistka Carolina Wozniacka. Čo vy na to?

Páči sa mi tá myšlienka, Carolinu za to veľmi obdivujem, ale teraz na maratón nemám fyzické ani psychické sily. Musela by som veľa trénovať. Videla som aj na turnajoch, koľko chodí Carolina behať. Je to dosť náročné. Možno sa to časom podarí aj mne, ale teraz mám toho po dvoch tenisových tréningoch dosť.

Je medzi tenistkami beh rozšírený?

Veľa beháme na bežiacom páse. Pred každým tréningom na ňom strávim asi pätnásť minút. A samozrejme, že ak hráme v nejakom peknom prostredí, kde je možnosť ísť si zabehať von, tak ju využijem. Napríklad v Riu de Janeiro alebo v Eastbourne.

Kam chodíte behať, keď ste doma?

Zvykla som si zabehať na Kolibe, teraz behám trochu menej. Odkedy som si vytkla členok, mám pred behom v lesnom teréne rešpekt.

Pred pár rokmi vás okrem tenisu lákala aj medicína. Takže, keby ste teraz nebehali v bielom tričku a sukni na kurtoch, boli by ste v bielom plášti na seminári?

Medicína by sa mi páčila, ale už som dávnejšie od tejto myšlienky upustila. Ukončila som športové gymnázium v Košiciach, kde som mala individuálny študijný plán. V škole som nemala žiadne problémy, učila som sa dobre a biológia ma naozaj bavila, ale po škole som sa už úplne vrhla na tenis.

Z ďalších záujmov ste na svojej internetovej stránke uviedli kreslenie. Ešte kreslíte?

Už sa tomu asi rok a pol nevenujem. Kreslila som ľudí a tváre. Skôr náhodne som si ich vyberala z časopisov a fotiek. Myslím, že pár sa mi celkom vydarilo, mám ich odložené.

Čo rada čítate?

Striedam to. Rada čítam detektívky. Od Jo Nesba som prelúskala takmer všetky, patrí k mojim obľúbeným autorom. Počas školy som čítala aj klasiku, Dostojevského, Tolstého, Hemingwaya. Snažila som sa prečítať aspoň jedno dielo od velikánov svetovej literatúry. Máme doma bohatú knižnicu, tak som si z nej nejaké diela povyťahovala.

To je u ľudí vašej generácie dosť nezvyčajné.

A u tenistov zvlášť.

Tenisti nečítajú?

Málokedy vidím niekoho s knihou v ruke.

Filmy a televízia?

Najmä seriály z lekárskeho prostredia. Dr. House, Chirurgovia... Pomáha mi to nemyslieť stále na tenis a vyvetrať si hlavu.

Ako zvládate popularitu?

Nejako si ju neuvedomujem, niekedy mi pozornosť médií príde až prehnaná. Vyšlo mi pár turnajov, pár zápasov, dobre sa na kurte cítim, ale príliš to neprežívam. Niektoré žiadosti médií musím aj odmietnuť, lebo nestíham. Po turnajoch zvyčajne odídem na pár dní domov do Košíc a keď sa vrátim naspäť do Bratislavy, už ma pohltí tenisový tréning.

Spoznávajú vás ľudia?

Nebola som na to zvyknutá, ale občas áno. Oslovia ma, či si s nimi nechcem zahrať, gratulujú mi. Nedávno som bola v nákupnom centre, kde sa chceli so mnou viacerí odfotiť. Najviac ma prekvapuje, že skôr ma spoznávajú v Bratislave ako v Košiciach.

Kamarátky vám nezávidia?

Ozajstné nie.

Aké sú v ženskom tenise vzťahy medzi hráčkami?

Iné ako v mužskom tenise. Tam sú hráči ako Federer, Nadal alebo Djokovič úplne v pohode, debatujú medzi sebou, aj s nami, dokážu sa zabaviť. Serenu Williamsovú alebo Mariu Šarapovovú ani nestretnete a keď áno, tak hlava hore a nikoho nezdravia. Nemyslím to v zlom, jednoducho to tak je a každý z tenisového zákulisia vám to potvrdí.

S ktorými hráčkami si najlepšie rozumiete?

Najlepšie kamarátky sú naše baby Janka Čepelová, Magda Rybáriková, s ktorými dobre vychádzam a v pohode sú aj Češky ako Peťa Kvitová.

Keď ste boli mladšia, zvykli ste hádzať od zlosti rakety o zem. Ako ste sa s tým vyrovnali?

Občas ešte stále zahodím raketu, ale skôr na tréningoch. V zápasoch sa koncentrujem a ani by nebolo dobré, keby súperka videla, že som nervózna.

Koľko rakiet ročne spotrebujete?

Asi šestnásť. Po štvrť roku hrania vymením raketu, aj keď ju nezlomím alebo sa nepoškodí výplet. Na turnaj si beriem vždy tak štyri až päť.

Ste poverčivá? Hráte s víťaznou raketou tak dlho, ako sa dá?

Trochu áno. Nerada to priznávam, lebo som nezvykla byť poverčivá. Turnaj v Bukurešti som odohrala s jednou raketou, nikdy som ju nemenila. A v Bad Gasteine som ju musela zmeniť, keďže tam boli iné podmienky.

Ktorý zo štyroch grandslamových turnajov máte najradšej?

Roland Garros. Určite najmä pre povrch. Dobre sa mi tam hrá a v Paríži som dosiahla aj najlepšie výsledky.

Keď veľa cestujete po turnajoch, máte nejaké obľúbené miesta?

Ťažko sa mi to posudzuje. Niekedy naozaj nevidím nič okrem tenisového areálu. Prednedávnom som bola tri dni v Ríme a nič som z neho nevidela. Rada sa vraciam do New Yorku. Je to možno trochu šialené mesto, ale páči sa mi tam. Na druhej strane, nedokážem si predstaviť, že by som tam žila.

Tenisu sa venuje aj vaša mladšia sestra Kristína. V čom ste si podobné a v čom odlišné?

Herne sme celkom iné, Kika hrá agresívnejšie, pekne na kurte stojí a trafí všetko, tak ako chce. Ja sa zasa lepšie na kurte pohybujem, dokážem dobehnúť aj ťažké lopty. Ona má šikovnejšie ruky, ja zasa nohy.

Bavíte sa spolu o tenise?

Ani nie. Hoci ma tréneri nabádajú, aby som jej radila, príde mi to hlúpe. Je to sestra, nechcem jej do toho hovoriť. Skôr sa bavíme o veciach mimo tenisu.

ANNA KAROLÍNA SCHMIEDLOVÁ

Narodila sa 13. septembra 1994 v Košiciach.
Je finalistkou dievčenskej dvojhry na Roland Garros 2012.
V juniorskom rebríčku bola najvyššie na desiatom mieste.
Vlani sa v Paríži prebojovala medzi ženami do 3. kola.
Tento rok vyhrala dva turnaje WTA Tour - v apríli Katoviciach a v júli v Bukurešti.
Stala sa ôsmou tenistkou v slovenskej histórii s titulom na okruhu WTA.
Vďaka postupu do semifinále turnaja v juhokórejskom Soule sa v rebríčku WTA posunula z 31. na 29. miesto
Stala sa vychádzajúcou hviezdou mesiaca júl podľa WTA
Vo fedcupovom stretnutí proti Švédsku bola slovenskou jednotkou.

29.9.2015   /   Rozhovory   /   Autor: Braňo Raškovič

Ďalšie články