Na maratón si miešam mandarínkový gél s vodou, hovorí top bežec Ryan Vail

Na maratón si miešam mandarínkový gél s vodou, hovorí top bežec Ryan Vail
V roku 2014 zažiaril na maratóne v Londýne, kde sa medzi veľkou svetovou konkurenciou umiestnil s časom 2:10:57 na desiatom mieste. Okrem toho Američan Ryan Vail pracuje pre bežeckú špeciálku Brooks a často sa zdržiava v Česku, odkiaľ pochádza jeho manželka Eva.

Predovšetkým sa chcem poďakovať za čas, ktorý mi venujete, a pogratulovať k výsledku z Londýnskeho maratónu. Čo ste prežíval v cieli?

Ďakujem. Na konci prichádzali krátke momenty úľavy a radosti. Trvalo to ale len pár minút a potom som si začal v mysli prehrávať celý pretek a premýšľal nad tým, ako som mohol byť lepší, kde som urobil chyby. Prehodnocoval som tréning a zvažoval, čo skúsim počas budúceho tréningového obdobia urobiť inak. Áno, z osobného rekordu v Londýne som šťastný, ale viem, že mám na viac.


Mali ste počas maratónu krízu? Ako sa na takýto stav mysle pripravujete?

Vodič v našej skupine nemal zrovna svoj deň. Bol pomalší a hoci mal viesť minimálne až do tridsiateho kilometra, v polke pretekov zastavil. Do toho celkom fúkalo, takže druhá polovica, ktorú som viedol väčšinou ja, bola celkom ťažká. Myslím, že kríza prepadne počas maratónu každého. Je len otázka kedy a ako veľká. Tá moja nebola najhoršia, chytila ma okolo 35. kilometra. Väčšina z posledných desiatich kilometrov trate bola kopcovitá a veterná, takže každý ďalší kilometer bol boj. Na tento moment som sa pripravoval mentálne aj fyzicky niekoľko mesiacov. Jediný spôsob, akým sa cez to dostať, je "krok za krokom". Jednoducho sa sústredím len na budúcu minútu a nie ďalšie kilometre. Dávam si maličké méty, ktorých dosiahnuť, a ono to začne zapadať do seba.


Akú stravu ste zvolili pred výkonom?

Deň pred pretekmi som si dal k obedu kuracie rizoto so šalátom a na večeru cestoviny s hovädzím mäsom, k tomu zeleninu upravenú na pare. V deň pretekov som raňajkoval len tyčinku POWERBAR Harvest Energy Bar, banán a kúsok chleba s džemom. Je veľmi dôležité, aby telo malo v deň preteku dostatok paliva, zároveň si ale nemôžete dovoliť príliš zaťažiť žalúdok, nájsť medzi tým rovnováhu je ťažké.


Dodržiavate pred maratónom superkompenzačnú diétu?

Táto teória bola veľmi obľúbená v minulosti a stále existuje, len v inej forme. Ono je naozaj dôležité prijať pred takto dlhými pretekmi do tela sacharidy naviac, ale človek sa nimi nemusí úplne prepchať, aby dosiahol rovnaký účinok. Stačí držať normálnu diétu, ale pretože netrénujete toľko ako normálne, zásobujete sa sacharidmi prirodzene. V týždni pred maratónom nejem viac ako počas normálneho tréningového obdobia. Ale pretože trénujem o dosť menej, získavam energiu navyše.


Ako ste sa potom občerstvovali pri samotnom maratóne?

Miešam si do vody POWERBAR energetické gély. Elitní atléti majú totiž dovolené nechať si fľaše s pitím večer pred pretekmi u organizátorov a tí potom zabezpečia, aby k nim mali prístup na trati. Mám rád citrónovú príchuť, jeden gél obsahuje 50 miligramov kofeínu, ktorý maratóncom úžasne pomáha. Človeku dodá energiu a minimalizuje krízu v pretekoch. Miešam jeden gél na 350 mililitrov vody, ale z toho vypijem na každej občerstvovačke, teda asi na každom piatom kilometri, len asi 220 mililitrov.


Strava má na výkon veľký vplyv, experimentovali ste s ňou niekedy?

Trénovať ako vegetarián alebo dodržiavať bezlepkovú diétu je síce možné, ale je to ťažké. Bezlepková diéta sa v USA stala veľmi populárnou. Drží ju aj veľa ľudí, ktorí alergiu na lepok nemajú, sacharidy sú pritom pre bežcov dôležité a potraviny s vysokým obsahom lepku sú ich najlepším zdrojom. Mäso je najprístupnejšou formou bielkovín a železa. Jedálniček si strážim, ale nijako radikálne neexperimentujem. Jem diétne a pestro, veľa zeleniny, chudé mäso a rozmanité druhy obilnín.

Ako teda vyzerá vaše stravovanie?

Typickým príkladom mojej dennej stravy je:

Raňajky: ovsené vločky / kaša alebo cereálie s jogurtom a banánom
Obed: sendvič alebo wrap s prílohovým šalátom alebo zeleninou na pare
Olovrant: Tralmix (zmes orieškov a sušeného ovocia) alebo Powerbar
Večera: losos s ryžou, rizoto alebo cestoviny a šalát
Dezert: pastry (pečivo z lístkového cesta, plnené zvyčajne sladkou náplňou)

Mám veľa slabostí, ale keď človek behá 240 kilometrov za týždeň, mohla by byť chyba, krotiť sa v jedle. Aby som bol schopný trénovať na vysokej úrovni, musím tiež spáliť dostatok kalórií. Coca-Cola mi veľmi nechutí, ale pivo si dám rád.


Absolvovali ste pred maratónom vysokohorské sústredenie?

Ak sa tréning vykonáva správne, môže mať nadmorská výška svoje výhody, má ale aj svoje riziká. Pred Londýnom som vo vyššej nadmorskej výške netrénoval. S tréningom vysoko nad morom vlastne moc skúsenosti nemám, zatiaľ sa rok čo rok zlepšujem aj bez toho.


Trénujete v skupine, alebo sám?

Síce mám v okolí niekoľko ľudí, s ktorými môžem behať, ale väčšinou trénujem na maratón sám. Bolo by fajn mať bežeckú skupinu, ale zatiaľ sa to nepodarilo.


Vaša doména je cesta, beháte aj traily?

Behanie v teréne mám rád, ale vyberám si len také traily, ktoré nie sú extrémne náročné, pretože by som potom na nich nemohol bežať dostatočne rýchlo. Kopce mi nevadia, ale extrémne stúpanie naozaj nemám rád. Pre moje tréningy je dôležité udržať počas tréningov slušné tempo.

Dril je v kariére profesionála nutný, dáte v tréningu aj na hlas svojho tela?

Nie je nič dôležitejšie, ako načúvať svoje telo. Je to jediný spôsob ako stabilne pokračovať v tréningu a vyvarovať sa extrémnej únave alebo zraneniam. Naučil som sa to štýlom pokus-omyl. Donútil som sa makať tak tvrdo, že som si spôsobil dve únavové zlomeniny v holeni a tým si zničil sezónu. Teraz už poznám hranicu, ktorú nemôžem prekročiť. Len je niekedy pre mňa ťažké rozoznať lenivosť od únavy, ale je lepšie zostať opatrný. To, že trénujete tvrdo, je vám na nič, ak sa nemôžete dostaviť na preteky v zdraví a forme.

Čo je v každodennej drine hnacím motorom, ktorý vás ženie ďalej?

Milujem životný štýl profesionálneho bežca, každý deň je pre mňa fyzický i psychický test. Každé ráno mám dôvod vstať z postele, chcem zistiť, čoho je moje telo schopné dosiahnuť bez akéhokoľvek druhu dopingu. Kam až môžem telo, s ktorým som sa narodil, dostať, posunúť.

O tom, ako je dôležitý strečing, toho bolo napísaného veľa. Koľko času venujete strečingu vy?

Strečing je zaujímavé téma. Na túto tému sa vykonáva veľa výskumov a tie ukazujú, že statický strečing (keď atlét zostáva viac než 30 sekúnd v jednej pozícii) môže výkonom vytrvalostného bežca škodiť. Naopak sa odporúča dynamickejšie preťahovanie, ktoré je vykonávané počas pohybu. Sú to kratšie a pomalšie pohyby, ktoré zahrejú svaly bez pretiahnutia. Ja osobne vykonávam dynamický strečing asi štyrikrát týždenne pred alebo po tréningu.

V akej obuvi ste bežali Londýnsky maratón? Už sa vám stalo, že ste "siahli vedľa" a výber vám pretek pokazil?

Našťastie mi obuv preteky nikdy nepokazila, ale poznám veľa iných atlétov, ktorým sa to stalo. Londýnsky maratón som bežal v Brooks T7. Je to ľahká a pevná špeciálka, ktorá mi vyhovuje. Nosím tento model už niekoľko rokov, takže viem, čo od neho očakávať. Nezáleží toľko na značke, najdôležitejšie je podrobiť obuv kvalitnému tréningu už pred pretekmi.

Ako spoznáte, že nastal čas vymeniť tréningový model topánok za nový? Koľko kilometrov nabeháte v objemových topánkach, než ich vyhodíte?

Ja väčšinou vymieňam obuv okolo 550. kilometra, ale som si istý, že by vydržala oveľa dlhšie. Mením ju pravidelne skôr preventívne, aby som sa vyhol zraneniu. Tiež záleží na tom, v akom teréne behám. Na to, aby som spoznal, kedy obuv potrebuje vymeniť, mám už skúsenosti. Keď sa pena začína deformovať a podriaďovať tvaru chodidla, už nohu správne nepodporuje.

Ako dlho vám vydržia pretekárske špeciálky?

Záleží na dĺžke. Ak bežím maratón, použijem ich iba na ten jeden pretek. Tretry mi väčšinou vydržia na dva desaťkilometrové preteky, ktoré sa bežia vo vyššej rýchlosti. Sú vyrobené skôr na výkon ako vytrvalosť. Nemám potuchy, koľko párov výkonnostnej obuvi vlastním, ale je to minimálne dvanásť. Mojimi favoritmi sú nové tretry Wire 3 od Brooks, pretože som pomáhal s ich dizajnom. Sú extrémne ľahké a majú úžasnú "spike plate" (podrážku s hrotmi pri tretrách) na dlhšie vzdialenosti.

Beháte niekedy bosý?

Bosý nebehám vôbec. Behanie v špeciálkach a tretrách sa behaniu naboso približuje a to mi stačí. Minimalizmus nesvedčí mojej klenbe a tiež mi potom tuhnú a bolia lýtka.

Pracujete v bežeckej špeciálke Brooks. Čo vám to prináša?

Keď som doma, pracujem tam jeden až dva dni v týždni. Udržuje ma to v kontakte s hobíkmi a s tým, o čo sa zaujímajú, v čom spočíva ich nadšenie. Sú to tie milióny bežcov, ktorí si kupujú bežeckú výbavu a vďaka ktorým môžem prijímať sponzorstva. Preto je pre mňa dôležité zostať s týmto trhom v kontakte. Veľa elitných atlétov sa od amatérov dištancuje a nevyvíja žiadnu snahu sa s nimi spojiť. Ja mám ale to prepojenie rád, väčšinou nemajú vôbec potuchy, kto som a čoho som dosiahol. To, že im pomôžem zaviazať šnúrky, ma drží nohami na zemi.

Máte pocit, že je v živote niečo dôležité, čo vám uniká, alebo ste s náplňou svojich dní spokojný?

Za tie roky som sa naučil dobre organizovať čas. Samozrejme by som si prial mať ho aj na aktivity mimo behania, ale počas sezóny si nemôžem dovoliť obetovať ani jeden deň. Ročne sa naskytne len niekoľko príležitostí, kedy si to môžem dovoliť, to potom so ženou skočíme na lietadlo a ideme sa túlať. Boli sme v Peru, na Novom Zélande, v Kambodži, Vietname, Čile a Argentíne. Nabudúce sa chystáme do Južnej Afriky.

Aká bola vlastne vaša cesta k behu?

Pôvodne ma zaujímal oveľa viac americký futbal. Aby som sa mimo sezónu udržal vo forme, behával som dráhu, čím som zistil, že zatiaľ čo nemám ideálnu telesnú stavbu na futbal, mám talent na behanie dlhých tratí. Keď mi bolo 16 rokov, futbalu som sa vzdal a zostal len pri behu. Zapáčila sa mi nezávislosť a individualita behania a vyhrávania. Určite ale nešlo o lásku na prvý pohľad. Nemyslel som si ani, že pri tom po strednej škole zostanem. Lenže som si beh časom zamiloval tak, že teraz si už bez neho nedokážem život predstaviť.

 Aké sú vaše ďalšie veľké méty?

Budem sa zameriavať na kratšie preteky, čo by malo pomôcť môjmu dlhodobému vývoju, ale veľké méty sa točia okolo maratónu, všetko teraz sústredím na olympiádu v Riu v roku 2016.

Magdaléna Ondrášová, rungo.cz
20.3.2015   /   Rozhovory   /   Autor: Magdaléna Ondrášová, rungo.cz   /    Foto: archív Ryan Vail

Ďalšie články