Ako vznikol nápad bežať Národný beh Devín – Bratislava v uniforme britského výsadkára?
Som skôr priemerný bežec a tým skutočne dobrým nedokážem konkurovať. Na druhej strane, bežať nezaujímavých jedenásť kilometrov v pestrofarebnej mase ďalších priemerných bežcov ma až tak neinšpirovalo, tak prečo si to neozvláštniť. Devín-Bratislava je navyše pôvodne vojenský beh ešte z čias prvej republiky. A britský výsadkár z druhej svetovej vojny vyzerá a znie dobre. Oni boli zvlášť tvrdo trénovaní a na rozdiel od občas motorizovanej pechoty sa po bojovom zoskoku presúvali zásadne po svojich.
Zrejme ste pútali pozornosť na štarte, na trati i v cieli. Najzaujímavejšie reakcie okolia?
Profesionálni vojaci, ktorí sa tiež zúčastnili na behu, na štarte so záujmom študovali moju uniformu, prilbu a výstroj. Niektorí civilisti odo mňa bočili, ale vzniklo dosť spoločných fotiek (najmä s bežkyňami). Potešilo ma, že ma nikto neoznačil za "partizána" ani za Rusa. Na cieľ mám trochu rozmazané spomienky.
Kým väčšina bežcov stavila na kvalitné bežecké tenisky a ľahký bežecký úbor, vy ste mali na sebe 18 kg výstroj. To musela byť fuška...
Je to hmotnosť všetkého vrátane zbrane, prilby aj obuvi. Kde sa v teniskách dá ľahko udržať tempo 4:30 min/km, s plnou výbavou je 6:30 dobrý priemer a už vôbec udržať beh celú trasu je namáhavé. Vojaci sa v takomto prípade presúvajú skôr systémom beh-chôdza.
Ako na vás zapôsobil beh atmosférou?
Kedysi som mal k masovým bežeckým podujatiam určitý odstup, ale len pokým som sa nezúčastnil na prvom košickom (pol)maratóne. Odvtedy si spoločnosť dobre naladených spolubežcov užívam a Devín-Bratislava nebol výnimkou.
Chystáte sa aj tento rok?
Samozrejme a rovnakým štýlom.
Vo vašom bežeckom profile figuruje trojnásobná účasť na Memoriáli Jozefa Gabčíka. Tiež ste bežali ako vojak?
Jozef Gabčík a s ním niekoľko stoviek československých vojakov určených na výsadky nad územím Protektorátu, prešli počas vojny tvrdým výcvikom a výsadkárskym kurzom v Škótsku. Ich odhodlanie a pripravenosť sebaobetovania pre vtedajšiu Československú republiku dnes nemajú nasledovníkov. Pamätný beh od Gabčíkovho rodného domu do kasární 5. pluku špeciálneho určenia som absolvoval v britskej výcvikovej uniforme, ľahkej výstroji s puškou a v typickej britskej prilbe s namaľovanou československou vlajočkou, tak ako našich elitných vojakov pri výcviku zachytili dobové fotografie. Spolu so športovými bežcami bežia v tvare aj vojaci 5. pluku na čele s veliteľom. Ten beh má v sebe dôstojnú symboliku. Na Jožka Gabčíka nezabúdame.
Aké bežecké preteky ešte máte za sebou?
Z klasiky niekoľko polmaratónov, horský beh Baba-Kamzík, dva ročníky štafety Od Tatier k Dunaju (vynikajúce podujatie). Z vojenských behov si najviac cením medailu účastníka pretekov Paras'10, čo je podujatie organizované britským Parachute Regimentom pre vojakov aj civilistov vo výcvikovom areáli kasární 2. a 3. výsadkového práporu v anglickom Colchesteri.
Paras'10 znie zaujímavo, môžete toto podujatie trochu priblížiť?
Táto v preklade "Paraganská desiatka" umožňuje záujemcom vyskúšať si jednu z disciplín, ktoré musia zvládnuť skutoční britskí vojaci po úvodnom päťmesačnom výcviku pri procese výberu do britského Výsadkového pluku. Ide o 10 míľový (16,1 km) beh v teréne so záťažou s hmotnosťou 35 libier (16 kg) v dlhých nohaviciach a pevných vojenských topánkach. Beh má simulovať rýchly peší presun parašutistov z miesta výsadku na bojisko s plným bojovým výstrojom, tzv. TAB (Tactical Advance to the Battlefield). Časový limit je 1:50. Na podujatí som sa zúčastnil ako zahraničný hosť v máji 2014 a pútal som pozornosť vzhľadom príslušníka československého vojska vo Veľkej Británii v roku 1941. Časový limit pre výsadkárov som síce nedal (väčšinou to zvládli len vojaci), ale skončil som v prvej polovici z približne päťsto účastníkov. Na ďalší ročník Paras'10 v júli tohto roka však plánujem dokonalejšiu prípravu. Ide tam v princípe o číru brutálnu silu a vytrvalosť v nohách. Každý si to môže ľahko vyskúšať: kanady, ruksak, stand by, go! (smiech)
Predpokladám, že ste nadšenec vojenskej histórie. Ako ste sa dostali k tomuto hobby?
Knižky, modely, letecké simulátory a priatelia.
Čo to obnáša? Zbierate historické zbrane, uniformy, zúčastňujete sa na rekonštrukcii bojov z II. svetovej vojny?
Fázu zháňania uniforiem a výstroja už mám za sebou. Som schopný reprezentovať päť alebo šesť armád. Viac ma dnes zaujíma vyskúšať si parašutistické zoskoky, diaľkové turistické pochody s kompletným výstrojom alebo tieto „vojenské behy“. Absolvoval som aj niekoľko prednášok z vojnovej histórie pre verejnosť a pri príležitosti osláv Dňa víťazstva robíme zaujímavý program pre deti.
S akou akciou sa spája najsilnejší zážitok?
Čo sa týka historických rekonštrukcií, boli to niekoľkohodinové akcie 1. československého zboru v štýle "living history" v Karpatoch pri Duklianskom priesmyku a v horách severne od Liptovského Mikuláša. Prežili sme niekoľko dní a nocí hliadkovania a "bojov" na identických miestach a v ročných obdobiach, kde pred 70. rokmi prechádzala frontová línia. Azda sme sa tým trochu priblížili pochopeniu fyzických útrap z počasia, presunov a nedostatku spánku, ktoré prináša vojakom frontový život. A ako aký-taký bežec bývam členom jednotiek prieskumu či automatčíkov a s obľubou ma štáb práporu využíva ako pešiu spojku.
