Mali ste už dnes rannú kávu? Alebo skôr beh?
Áno, oboje :-) Bol to len rýchly tréning, možno neskôr sa mi podarí odbehnúť viac, hoci nám tu sneží.
Takže sme sa nestretli skoro. Kedy vstávate?
Cez týždeň o piatej. Idem si zabehať, vychystám sa a o siedmej som v škole. Cez víkend vstanem medzi 6 až 6:30 a začínam trošku pomalšie. Ale akýkoľvek je deň, zbožňujem si zabehať hneď z rána.
Behávate každý deň?
V lete hej, (aj keď viem, že by som asi nemala). V zime lyžujem.
Keďže vám práve sneží, spadá koniec mája ešte do zimnej sezóny?
Vlastne by mohol, len ja som už začala behať v rámci novej sezóny. Ale som si istá, že sú miesta, kde sa dá aj teraz lyžovať.
Zaujímavé. V Európe akurát jeme jahody. Kde presne sa nachádzate?
Teraz bývam v mestečku Crested Butte, v štáte Colorado.
Narodili ste sa však v Nemecku. Ako ste sa dostali do Ameriky?
Za oceán som sa presťahovala už veľmi mladá. Mala som len osem mesiacov, keď môjho otca preložili v rámci jednej nemeckej banky.
Hovoríte plynule po nemecky alebo sa z vás stala Američanka?
Obaja moji rodičia sú Nemci a obe strany rozsiahlej rodiny žijú tu. Takže medzi sebou, a s nami tromi deťmi hovoria iba po nemecky. Ja mám určite pri nemčine americký prízvuk. Prišla som do Ameriky veľmi malá, takže som sa rýchlo prispôsobila americkému spôsobu života. Chodila som však až takmer do maturity do nemeckej školy.
Sú aj vaše európske korene dôvodom, prečo tak často beháte na starom kontinente?
Nie celkom, hoci nejaké prepojenie cítim, keď tam behám. Európu mám veľmi rada pre všetky tie rôzne kultúry, ktoré tam sú zastúpené a odrody rozmanitých jazykov. Každá krajina je tak veľmi odlišná z toľkých rôznych aspektov, to zbožňujem.
Darí sa vám skĺbiť kariéru bežkyne a učiteľky?
Neviem robiť len jednu vec, rada robím mnoho vecí. Hoci niekedy ich robím príliš, čo tiež nie je dobré, lebo tomu potom nedokážem dať toľko, koľko by som si želala.
Podľa mňa je však veľmi dôležitá rovnováha medzi dvoma absolútne odlišnými vecami, ako napríklad šport a práca. Môžem zmeniť stav mysle, ak potrebujem. Napríklad, keď mám za sebou zlé preteky, môžem ísť do školy a kompletne si vyčistiť hlavu. Alebo, ak som mala nanič deň v škole, môžem ísť von a výborne si zabehať a na chvíľu vymedziť z mysle školu.
Ako sa z veselej pani učiteľky stala úspešná trailová bežkyňa?
Myslím, že som vždy chcela byť učiteľka. Vždy som milovala deti a učiteľstvo bolo niečo, čo som asi vždy chcela.
A beh?
Vôbec netuším, ako sa do môjho života pritrafil. Nikdy som nebola veľký pretekársky bežec. Behávala som na strednej škole v hale, len aby som niečo robila (lebo nedokážem len tak pokojne stáť na mieste), ale pretekať sa som ani neskúsila. Naozaj, nikdy by som si nebola nemyslela, že budem niekedy súťažne behať po svete a ešte mi za to budú aj platiť.
Keď ste nie tak dávno začali súťažne behať, do cieľa ste často prišli posledná.
Čo vás naštartovalo k takému obrovskému rozdielu vo výkone? Po totálnych neúspechoch sa ľudia zvyknú vzdávať, vy ste sa prepracovali z posledného miesta na prvé.
Dôležité pre mňa bolo, že som nemala žiadne očakávania. Bolo mi fuk, ako skončím.
Práve ohromujúce pocity po dokončení môjho prvého trailu ma presvedčili, že sa tomu chcem venovať viac.
V roku 2011 ste začali vyhrávať preteky. Čo sa zmenilo? A čo pre vás znamenali víťazstvá?
Určite sú vzrušujúce. Hoci pred pretekmi bývam dosť nervózna. To, že tej nervozite čelím, spôsobuje, že chcem z behu načerpať ešte viac, a že sa chcem k nemu stále vracať. Tiež si myslím, že mi beh dal šancu viac cestovať. Keď sa objaví príležitosť súťažiť v novej krajne, nedokážem odmietnuť.
Salomon running nakrútil s vami veľmi pekné video, na ktorom laik ako som ja postrehne, aké to musí byť fantastické bežať len tak v horách, byť sám sebe dopravným prostriedkom. Aká je pravda? Dokážete si vychutnať tú krásu, alebo po dobehu preváži utrpenie z únavy?
Skutočný dôvod, prečo behám, je práve ten úžasný pocit, ktorý mám, keď som v horách. Ten pocit zbožňujem. Behám po horách a nie na cestách, pretože milujem hory a traily. A hneď ako sa tento pocit pominie, tak prestanem behať. A niekedy aj to utrpenie môže byť skvelý pocit.:-)
Koľko denne odbehnete kilometrov?
Desať až dvadsať.
Takže nemáte ráno pokušenie sa pokojne naraňajkovať predtým, ako sa obujete a vyrazíte behať?
Niekedy by bolo fajn sa zobudiť, dať si kávu a pozrieť správy. Ale viem, že najlepšie sa cítim, keď som si zabehám a keď si tú kávu môžem dať potom.
S kým behávate?
Väčšinou sama. Neznášam ten pocit, keď niekoho spomaľujem alebo musí pre mňa zrýchľovať. Preto je príjemné mať svoje vlastné tempo a vzdialenosť.
Ale mám pár veľmi milých známych (aj manžela), s ktorými si rada zabehnem.
Keďže ste v trailových behoch dosiahli už viacero víťazstiev, nedesí vás, že v nejakých pretekoch nebudete stíhať a zasa sa prepadnete v poradí nižšie? Dovolíte vôbec, aby vám na tom záležalo?
Áno, to je pravdepodobne ten najhorší pocit, aký môžem ohľadom pretekov mať. Neznášam sklamať seba a ostatných. Viem však, že to je život a že tak pretekanie sa funguje.
Takže, keď raz dospejete do tohto štádia, vrátite sa naspäť do školy?
Učím deti vo veku od 7 do 8 rokov a tie sú najlepšie! Vždy sa smejú a sú šťastné, rozprávajú vtipy a veci, čo vás vždy rozosmejú. Tiež sa veľmi radi učia, a to robí učiteľstvo o to zábavnejšie! Kreslia obrázky, čo ma rozveselia a dá sa s nimi rozprávať trochu ako s dospelými, pritom stále ako s deťmi.
Jedávate s nimi koláče a kakao alebo také veci si bežec vašej výkonnostnej úrovne nemôže dovoliť?
Ja milujem gumených medvedíkov a zmrzlinu. Koláče sú mi ukradnuté :-)
Doprajete si to, aj keď sa blíži trail?
No samozrejme!
Takže nemáte v strave žiadne obmedzenia?
Jediné: žiaden alkohol pred pretekmi.
Aké máte najbližšie plány alebo ciele?
Veľmi rada by som mala rodinu a s tou rodinou pokračovala v súťažení a cestovaní.
Čo sa týka behu, chcem bežať v nových krajinách, najmä v Antarktíde. To je jediný kontinent, ktorý som ešte nevidela.
Čo by ste odkázali ostatným bežcom, pre ktorých ste inšpiráciou a na ktorých môžete mať dobrý vplyv?
Poviem vetu, ktorú mi vždy opakujú naši a ktorú hovorím aj ja ostatným: Behaj, kým ťa to baví. Veď je to len beh. Ak sa vďaka tomu cítiš dobre a vychutnávaš si to, pokračuj. Na druhej strane, ak sa chceš zlepšiť, urči si ciele, aby si mal niečo, k čomu smerovať. A na záver, práca s rýchlosťou je tvojím priateľom.
STEVIE KREMEROVÁ
Narodila sa v nemeckom Düsseldorfe, ale ešte ako dieťa sa s rodičmi presťahovala do USA. V roku 2008 absolvovala svoje prvé bežecké preteky. Úspechy zbiera najmä na horských a trailových behoch. Minulý rok vyhrala preteky Matterhorn Ultraks Skyrace (46 km), či Sierre-Zinal Mountain Race (31 km) vo Švajčiarsku, v roku 2013 Limone Extreme Skyrace v Taliansku a Marathon du Mont Blanc vo Francúzsku. Žije v mestečku Crested Butte v americkom štáte Colorado, kde pracuje ako učiteľka.
