Načítavam...
Beháme.sk
Zvoľte veľkosť písma:
AaAaAaAaAa
Beháme.sk

Behá, aby vládala. Aj s padákom

Behá, aby vládala. Aj s padákom
Ak by nebola špičkovou lyžiarkou, mohla hrať futbal či jazdiť motokros. Petra Vlhová je všestranná športovkyňa.
Ak jej prihráte futbalovú loptu, zdvihne si ju nohami do vzduchu a nadhadzuje si ju, akoby to robila každý deň.

Ak chytí do ruky tri loptičky, nemá ťažkosti s nimi zopár sekúnd žonglovať. Miluje jazdu na motorkách a najradšej vo vysokej rýchlosti. Adrenalín má v krvi.

Aj v kolektívnych športoch ako futbal či florbal chce byť vždy najlepšia. Nenávidí prehry.

Slovenská zjazdárka Petra Vlhová je všestranná športovkyňa. Jej letná príprava je vždy pestrá.

Najmenej rada má paradoxne pohyb, ktorý väčšina ľudí zvláda po prvom roku života.

„Najviac ma dokážu potrápiť behy. Možno aj preto, lebo v lete vždy priberiem a keď idem behať, som ťažká a cítim to. Vtedy trpím a príliš si to neužívam,“ tvrdí Vlhová.

Víťaznú mentalitu má od detstva

Športové gény má v sebe vrodené už odmalička. Jej rodičia prevádzkovali bufet na lyžiarskych strediskách v Čertovici a Jasnej. Aj preto jej lyžovanie bolo akosi predurčené.

„Mala tri či štyri roky, keď začala organizovane trénovať v kategórii bejby. Neskôr som ju trénoval v mladšej i staršej prípravke. Už vtedy ukazovala svoju výnimočnosť, keď dokázala zo šestnástich pretekov v slovenskom pohári všetky vyhrať,“ priznal jej prvý tréner Ján Garaj.
Prvé preteky absolvovala v Liptovskom Mikuláši na sídlisku Podbreziny, neďaleko jej bydliska. Postavila sa na štart, prešla prvou bránkou, preťala druhú a šila si to rovno do cieľa.

„Pustila sa smelo dolu kopcom a táto nebojácnosť v nej ostala. Nerobila žiadne oblúky a keď prišla do cieľa, zdvihla ruky a kričala jej šušlavým hlasom, že je prvá. Už tam bolo vidieť jej víťaznú mentalitu,“ dodáva Garaj.

V detstve sa nehrávala s bábikami, ale skôr stavala bunkre s chlapcami. V kolektíve bola vždy skôr medzi staršími dievčatami.

„Zaujímali ju motorky a autá. Keď sme mali ísť raz na tréning, v noci veľmi mrzlo a okná na aute boli zamrznuté. Prišla za mnou a povedala, aby som jej dal kľúče. Vraj naštartuje a zoškrabe námrazu,“ spomína Garaj.

Dohráva všetky súboje


Jej víťazná povaha sa prejavovala vo všetkých športoch, nielen v lyžovaní. Nech robila, čokoľvek, vždy musela byť najlepšia.

„Chodila hrávať futbal do telocvične s partiou jej otca. Všetci mali po tridsiatke. Keď Petra vystrelila, nikto nechcel schytať takú bombu. Inokedy sme hrali florbal, lyžiarky proti trénerom. Petra dohrávala súboje, nikdy neuhla a stále mala penu na ústach,“ smeje sa Garaj.

Buldodžia povaha slovenskej zjazdárke zostala dodnes. Keď sa postaví na štart, myslí na jediné, aby bola zo všetkých najrýchlejšia.

Okrem stupňov víťazov ju nič ostatné nezaujíma. V súčasnosti sa jej už aj tretie či druhé miesta v slalome mália a nevyčaria na tvári úsmev, ako keď je prvá.

„Jej chuť víťaziť je skvelá. Je málo športovcov, u ktorých vidíte takú vášeň,“ skonštatoval jej taliansky tréner Livio Magoni.

Vlhová sa túži zlepšovať na každých pretekoch, na každom tréningu. Nemá rada monotónne cvičenia, vždy potrebuje inšpiráciu a motiváciu, aby sa mohla prekonávať.

„Je veľmi súťaživá. Keď hráme futbal alebo florbal, vždy sa ju snažím podpichovať. Užívam si, keď jej môžem robiť trochu zle. Pri kontaktných športoch ju nešetrím, niekedy do nej strčím. Jej sa to páči a vždy ju to vyburcuje k lepším výkonom,“ prezrádza jej kondičný tréner Šimon Klimčík.

Špeciálne menu už nemá

Liptovský rodák sa ju snaží v lete vždy svedomito pripraviť, aby zvládala náročnú lyžiarsku sezónu. Kondičné tréningy sú pre mnohých športovcov nutným zlom. Platí to aj u Vlhovej?

„Sú tréningy, ktoré ju bavia, ktoré má rada a teší sa na ne. Sú aj také, ktoré jej nevoňajú a musí ich pretrpieť, keďže sú súčasťou kondičnej prípravy. Stavia sa k tomu ako profesionálka a vie, že ich musí zvládnuť,“ priznáva Klimčík.
„Letná príprava je náročné obdobie, ktoré nemám príliš v láske. Každý rok sa to však zlepšuje. Viem, že tvrdý tréning potrebujem, aby som v zime vládala. Beriem to ako profesionálka,“ dodáva Vlhová.

Počas roka má vždy kolísavú váhu. Rozdiel v hmotnosti medzi letom a zimou predstavuje takmer desať kilogramov.

„Som veľká jedáčka a grilovanie či opekanie s v lete nenechám ujsť. Tiež však naberiem svalovú hmotu a silu, z čoho čerpám celú zimu. Až si postupne vybijem baterky a na konci sezóny som úplne vychudnutá,“ prezrádza slovenská zjazdárka.

„Áno, na stravu si musí dávať pozor. Petra dokáže bez problémov vyčistiť tanier a niekedy musíme striehnuť, aby nejedla hlúposti, lebo okamžite priberie,“ dodáva Klimčík.

Špeciálny jedálny lístok však nemá. „Už sa mi ho snažili vypracovať, ale nefungovalo to. Viem, čo si môžem dovoliť a čo nie,“ tvrdí Vlhová.

Radšej nosí lyžiarky ako tenisky


Keď v letnej príprave naberie svalovú hmotu i kilečká navyše, najviac to cíti pri behaní, ktoré je jej najmenej obľúbeným doplnkovým športom.

„Jej technika behu nie je optimálna. Radšej má obuté lyžiarky ako bežecké tenisky. Aj keď máme regeneračný tréning, radšej si sadne na bicykel, akoby sa išla vybehať,“ tvrdí Klimčík.

Keďže klasické behanie je pre jeho zverenku často monotónne a nudné, snaží sa jej vymyslieť program, pri ktorom sa bude prekonávať. Aj za cenu bolesti.
„Často behávame s padákom, najmä pri intervalových tréningoch. Petra nie je atlétka, ktorá by mala behať po rovinách. Padák používame zámerne, aby nohy dostali zabrať,“ dodáva.

Ak Vlhovej naordinuje tréning, v ktorom popri behaní vykonáva aj nejakú činnosť, má vyhrané. Slovenská lyžiarka miluje výzvy, keď sa môže s niekým porovnávať a súťažiť.

„Pri futbale či florbale ide pozabíjať aj chlapov. Tam sa nikdy nestratí. Zlepšila sa aj na bicykli a rada má aj silové tréningy v posilňovni,“ reaguje Klimčík.

Už v detstve bola liptovská rodáčka ctižiadostivá i vynaliezavá. Páčili sa jej medaily, diplomy, ktoré si odkladala a počítala ich.

„Každé preteky získala diplom, pohár a medailu. To bola jej odmena. Vždy bola aj úprimná. Keď som hovoril, že treba vyšliapať hore na kopec, keďže vlek nám pustia neskôr, hneď sa ohradila, že ona je pretekárka a prišla lyžovať, nie šliapať na nejaký kopec,“ spomína Garaj.

Motokros je plnohodnotný tréning

Svoju športovú všestrannosť ukazovala už v tínedžerskom veku. Raz trénovali na ihrisku, kde sa pripravovali aj futbalisti Liptovského Mikuláša.

„Keď videli ako žongluje s troma kilovými guľami, nechápavo krútili hlavami. Nemala ťažkosti ani s balančnou doskou. Vždy hovorím, že skôr si ublíži v lodičkách na rovnej podlahe, ako keď bude mať niečo medzi sebou a zemou,“ vraví Garaj.

Za to, že sa zaradila medzi najlepšie svetové lyžiarky, vďačí obrovskému talentu, ktorý je však podporovaný tvrdým tréningom. Ako každý športovec však potrebovala aj prísnejší režim.

„Niekedy bolo treba zvýšiť hlas a neraz po nej leteli aj vysielačky, aby si uvedomila, že ak bude plniť pokyny, bude ešte rýchlejšia,“ priznáva Garaj.

Pevná vôľa patrí medzi najdôležitejšie atribúty jej úspechu. To, že by si na tréningu niečo zľahčila nemá v povahe.

„Petra je skôr typ, ktorý potrebuje vedieť, čo ideme robiť a koľko to budeme robiť. Poviem jej moju predstavu a makáme. Vždy to odrobí bez odvrávania,“ konštatuje Klimčík.

Mimo sezóny má Vlhová veľkú záľubu v motorkách. Hoci jej tréner Livio Magoni sa vždy strachuje, aby sa jej niečo nestalo.

„Motokros je plnohodnotný tréning, pri ktorom musí pracovať celým telom. Je to o sile rúk, nôh, rovnováhe, ale aj odvahe,“ tvrdí Klimčík.

31.1.2019 / Rozhovory / Autor: Juraj Berzedi /  Foto: Bigstock