V bytoch sú alergény zastúpené najmä drobnými roztočmi čeľade Pyroglyphidae, ktorých veľkosť tela je 0,2 až 0,4 milimetra podľa druhu a pohlavia. Vo vlhkých starých domoch s lokálnym vykurovaním bol výskyt roztočov zreteľne častejší a vyšší ako v suchých novostavbách s centrálnym kúrením. V súčasnosti so zatepľovaním panelových domov sa však zvyšuje vnútorná vlhkosť a tým aj výskyt roztočov a nimi spôsobených alergií predovšetkým u detí. Roztoče vylučujú alergény – tráviace enzýmy obsiahnuté v ich exkrementoch. U alergikov, predovšetkým u detí, môžu vyvolať ťažké a dlhotrvajúce astmatické ťažkosti, zápaly nosnej sliznice, nádchy, prípadne zápaly očných spojiviek, konštatovala Janka Lafférsová z oddelenia lekárskej mikrobiológie.
Vývoj roztočov je veľmi rýchly, potrebujú optimálnu teplotu 22 až 25
stupňov Celzia, vzdušnú vlhkosť 70 až 80 percent, prípadne aj viac. V
ľudských obydliach sa živia predovšetkým šupinkami kože, ktoré sú tiež
súčasťou prachu. Do bytov sa dostávajú pasívne s rôznymi predmetmi,
zavlieka ich aj sám človek vo vlasoch, na oblečení a podobne. Ich
alergény sa hromadia najmä v matracoch, vankúšoch, prikrývkach, v
čalúnení a bytovom textile. Preto je vhodné používať protiroztočové
chrániče na matrace, vankúše a prikrývky zo syntetických materiálov,
ktoré možno prať aspoň pri teplote 60 stupňov Celzia, eliminovať v byte
koberce a iné textílie, dlážku vytierať navlhko, aby sa zabránilo
víreniu prachu. „Vedecké štúdie dokazujú, že pokiaľ sa miesta výskytu
roztočov ošetrujú pravidelne vhodným spôsobom, je možné znížiť
vystavenie osôb alergénom o 90 až 98 percent, čo má samozrejme priaznivý
vplyv na zdravie alergikov,“ doplnila Lafférsová.
V rámci špecializácie medzi laboratóriami biológie životného prostredia jednotlivých RÚVZ v SR sa banskobystrické ako jediné venuje aj laboratórnej diagnostike prítomnosti alergénov roztočov v bytovom prachu. „Princípom metódy je za pomoci biochemického testu stanoviť prítomnosť alergénov v exkrementoch roztočov, obsiahnutých vo vzorkách prachu z vnútorného prostredia, nájsť zdroj a miesta najväčšieho výskytu roztočov a overiť potrebu ich likvidácie aj iným spôsobom ako vysávaním. Exkrementy roztočov ako látky ohrozujúce zdravie si totiž udržiavajú schopnosť alergizovať človeka až jeden rok,“ uviedla mikrobiologička.