Štvorica vyrazila na trať na druhý deň ráno. Jediné pravidlo bolo, že na ostrovoch, ktorými prechádzali, sa museli zastaviť spolu v troch reštauráciách. Tím, ktorý prišiel neskôr, musel zaplatiť za to, čo si prvá dvojica objednala. Celé dobrodružstvo im trvalo 24 hodín a v cieli boli vraj príliš unavení na to, aby sa divoko zabávali.
Toto všetko sa stalo v roku 2002. O štyri roky neskôr sa zo stávky stali naozajstné preteky. V prvom ročníku z jedenástich dvojíc prišli do cieľa v časovom limite len dve.
Pôvodné švédske preteky sa volajú Ötillö, čo znamená od ostrova k ostrovu. Názov swimrun vznikol až v roku 2011 a zásluhu na tom má Erika Rosenbaumová – medailistka z majstrovstiev sveta a jedna z priekopníčok tohto športu.
Tak ako majstrovstvá sveta v Ironmane sa každý rok konajú na Havaji, aj svetový šampionát v swimrune má jediné dejisko – tam, kde šport vznikol. Hlavnou zmenou oproti pôvodnej stávke je, že tam, kde bol vtedy štart, je teraz cieľ.
Celkovo na účastníkov čaká 75 kilometrov, z toho desať kilometrov tvorí plávanie. Plaveckých sekcií je spolu 26, najdlhšia z nich meria 1800 metrov, kým najdlhší beh má dvadsať kilometrov. Mimochodom, vlani sa na Ötillö zúčastnila aj švagriná britského princa Williama Pippa Middletonová.
Špecifikom swimrunu je, že ide prevažne o súťaž dvojíc, ktoré musia spoločne prechádzať kontrolnými bodmi aj cieľom. Existujú však aj podujatia pre jednotlivcov, napríklad Aquaticrunner v Taliansku medzi mestami Grado a Lignano.
Pre slovenských záujemcov o swimrun sú práve podujatia na severe Talianska, vo Švajčiarsku alebo v Nemecku (napríklad aj v Berlíne) momentálne najbližšími, kde si môžu túto stále mladú, ale už obľúbenú a atraktívnu disciplínu vyskúšať.
Nie všetky sú také drsné ako
pôvodné Ötillö, ktoré je považované za podobne náročné ako
Ultra Trail du Mont Blanc, Norseman či Marathon des Sables.
Spomínaný berlínsky swimrun má len 11,4 kilometra a pozostáva
zo siedmich bežeckých a šiestich plaveckých sekcií.
