Cookies

Súhlasím Na naších stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania Behame.sk.
Bližie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.

Triatlonista naháňa bežcov

Triatlonista naháňa bežcov
Jeho meno nie je veľmi známe. Nepatrí medzi popredných slovenských atlétov a v podstate sa na beh ani špeciálne nezameriava. V posledných rokoch však rodák z Levíc ukázal, že v mladej generácii na Slovensku konkuruje aj najrýchlejším bežcom.
Vlani aj predvlani bol najlepší spomedzi Slovákov na populárnom Behu Devín - Bratislava. Hoci za víťazmi o čosi zaostal. Okrem toho sa dva razy nominoval aj na európsky šampionát v krose. V lokálnych behoch vybojoval desiatky víťazstiev. Matúš Verbovský má dvadsať rokov a beh berie ako prípravu.

„Mojím hlavným športom je triatlon. Venoval som sa mu od začiatku a stále je pre mňa číslom jeden. Beh beriem len ako tréning, prípadne sa môžem porovnať s atlétmi a je celkom príjemné, že im môžem konkurovať,“ vraví Verbovský.
Pri behu aj zrelaxuje

V atletike je slovenským majstrom medzi žiakmi či juniormi v behoch na 1500 a 3000 m. Desať kilometrov na ceste dokáže zabehnúť približne za 31 minút, čím sa na Slovensku radí medzi úzku špičku.

„Beh mám veľmi rád. Možno je to aj tým, že sa mi v ňom celkom darí. Ale je to pre mňa aj dobrý relax,“ hovorí.

Najradšej behá vzdialenosti okolo desať kilometrov. „Nie je to pre mňa ani rýchle ani pomalé ako napríklad polmaratón. Z pretekov mám veľmi rád Devín - Bratislava.“

Nestáva sa, že slovenský reprezentant štartuje za Slovensko v dvoch rôznych športoch. Hoci pri triatlonistovi sa to zdá byť celkom logické.

Verbovský sa dvakrát kvalifikoval na majstrovstvá Európy v krose. V roku 2016 skončil medzi juniormi na 80. priečke, predvlani v Šamoríne dobehol na 87. mieste. Za víťazom zaostal o necelé dve minúty.

„Vidno, že kros je predsa len trochu iný ako klasický beh. V rozpätí minúty máte v cieli asi šesťdesiat bežcov. Stačí sa zlepšiť o desať sekúnd a zrazu dosiahnete oveľa lepší výsledok. Lenže platí to aj opačne. Stačí si len o trochu zhoršiť čas a môžete sa prepadnúť aj o dvadsať miest,“ opisuje.

Hoci súťaží predovšetkým v cestných behoch, v tréningu dáva prednosť lesom, lúkam a prírodným cestám.

„Behanie v prírode je väčším zážitkom a šetríte si trochu aj telo. Hoci mám len dvadsať rokov, trápia ma kríže, preto sa asfaltu snažím vyhýbať,“ vraví.
Olympiáda? Iba ak v štafete

Vášeň pre šport mal odmalička. Začínal s plávaním. Až kým ho raz trénerka Marika Kuriačková neprihlásila na akvatlon, čo je kombinácia plávania a behu. Prechod k triatlonu už bol otázkou času.

„Vždy som sa chcel zlepšovať. Od posledných miest sa stále posúvať vyššie a vyššie. Až kým som nezačal aj vyhrávať. Zatiaľ skôr na slovenských súťažiach, ale už ako junior som bol na európskom pohári v triatlone tretí. Som súťaživý typ, rád sa porovnávam,“ vraví.

Najvyššou métou pre každého športovca je štart na olympijských hrách. Štart na budúcoročnej olympiáde v Tokiu je pre Verbovského takmer nereálny. Systém kvalifikácie je prísny, mladý športovec nemá zatiaľ ani jeden bod. Malá šanca na štart však predsa je. V novej disciplíne - triatlonovej štafete.

V jednom tíme sú dvaja muži a dve ženy. Každý z nich musí absolvovať 300 metrov plávania, 8 km cyklistiky a beh na 2000 metrov. Na majstrovstvách Európy skončil slovenský tím na 16. mieste. „Som rád, že som si to mohol vyskúšať, ale máme čo robiť. Je to extrémne rýchle a súperi sú silní.“

Vďaka škole vie, čo robí zle

Okrem športu sa snaží mladý športovec uspieť aj na akademickej pôde. V Martine študuje na Jesseniovej lekárskej fakulte Univerzity Komenského.

Pritom, kým bol menší, o povolaní v zdravotníctve nesníval. Skôr veril, že sa bude živiť práve športom.

„Ale mám rád výzvy. A platí to nielen v športe. Toto bola tiež výzva. Dostať sa na takúto školu. Keď som bol menší, vôbec som nerozmýšľal, že by som sa raz mohol stať lekárom. Ísť na medicínu som sa rozhodol zo dňa deň. Povedal som si, že to skúsim. Rok som sa na to pripravoval a vyšlo to,“ vraví.

Práve znalosti z oblasti medicíny môžu byť prínosom pre športovú prípravu. Triatlonista postupne zisťuje, čo spôsobilo niektoré zdravotné problémy, ktoré v minulosti mal. O pár rokov bude stáť pred rozhodnutím, či sa naplno venovať profesii, alebo sa sústrediť na šport.

„Kým školu dokončím, to je ešte ďaleko. Na druhej strane, triatlonu sa venujem odmalička a neviem si momentálne ani predstaviť, že by som ho nerobil. Potrebujem sa hýbať každý deň. Ak netrénujem aspoň chvíľu, cítim sa nesvoj a neviem sa poriadne sústrediť ani na učenie,“ vraví.
30.4.2019   /   Ostatné   /   Autor: Miloš Šebela   /    Foto: rh

Ďalšie články