Takmer zabudnuté bežecké trate

Takmer zabudnuté bežecké trate
V súvislosti s prípravou článku o zatiaľ najmladšej vyznačenej bežeckej trati na Sitine som trocha zapátral aj po iných oficiálne vyznačených tratiach v Bratislave.
Niektoré z nich, ako Polmaratónsku trať v lesoparku na „Železnej“ či trať zimnej 10ky, netreba nijako zvlášť pripomínať, v bratislavských bežeckých kruhoch sú dôverne známe. Avšak výrazne menšia skupinka bežcov vie, že vyznačené trate sa nachádzajú aj v Petržalke v okolí Draždiakov a v Devínskej Novej Vsi. A práve tratiam nachádzajúcim sa v severozápadnom cípe Bratislavy by som chcel venovať nasledujúce riadky. 

 Prvý základný kameň pre ich vznik položili udalosti v novembri 1989 a následné zbúranie železnej opony. Bývalé pohraničiarske cesty vedúce pozdĺž rieky Moravy sa tak stali dostupnými pre bežných ľudí a postupne si získavali obľubu u cyklistov i bežcov. Samozrejme ich bežecká navštevovanosť nedosahovala úroveň tratí v lesoparku „na Železnej“, maratónky tu drali predovšetkým domáci. Možno mnohých prekvapí, ale záznamy spojené s touto oblasťou možno nájsť aj v pomyselnej kronike bratislavských bežeckých pretekov. Osobne som sa zúčastnil Jarného behu v marci 2008, ktorého trasa viedla od miestneho úradu v Devínskej po cykloceste pozdĺž Moravy pod hrad Devín a späť. Skôr za pretekové stretnutie priateľov možno považovať Zimnú euro desiatku konanú v januári 2010. Ako druhý základný kameň možno označiť podporu automobilky nachádzajúcu sa práve v chotári Devínskej Novej Vsi. Na bežecký boom v Bratislave zareagovala nielen tým, že sa stala partnerom štafetového behu, ale podporila aj vyznačenie viacerých bežeckých tratí. A tak od polovice mája 2014 máme v Devínskej k dispozícii dve značené trate merajúce 8 a 14 kilometrov. Prvými bežcami na nich boli vtedajší primátor Bratislavy Milan Ftáčnik, člen predstavenstva Volkswagen Slovakia Eric Reuting a starosta mestskej časti Devínska Nová Ves Milan Jambor. 

 Spoločným znakom oboch tratí je asfaltový povrch a ich profilová nenáročnosť – vedú prevažne po rovine, výraznejšie stúpanie je na nich len jedno – od podjazdu pod železničnou traťou po križovatku ulíc Opletalova a J. Jonáša. Ak by ste chceli využívať trate tak, ako boli navrhnuté, t.j. so začiatkom pri automobilke, potom vážny problém predstavuje ich dostupnosť. Vôbec nemám na mysli, že pre väčšinu Bratislavčanov je to „ďaleko v paži za mestom“, ale skutočnosť, že ak sem prídete autom, nie je tu kde zaparkovať. Čo samozrejme neplatí pre bežcov pracujúcich vo fabrike. Na štart sa dostanete aj autobusom č. 21, ktorý tu má konečnú. 

 Poďme sa po tratiach virtuálne prebehnúť. Obe – „osmička“ i „štrnástka“ – začínajú na konečnej autobusov pri terajšej starej vrátnici automobilky. Len okrajovo spomeniem, že v prahistorických dobách bývalej BAZ-ky, kde som ako stredoškolák chodil na prax ale aj v začiatkoch VW, sa toto miesto označovalo ako nová vrátnica a vtedajšia stará vrátnica bola na konci Opletalovej ulice. Pri ceste oproti zastávke sa nachádza informačná tabuľa s podrobnými mapkami tratí. Tieto obrázky je dobré si cvaknúť do mobilu (ak s niečím takým beháte), alebo aspoň dobre zapamätať, lebo na trati okrem kilometrovníkov nenájdete žiadne smerové šípky. Ale s trochou orientačného talentu a dobrej pamäte by ste zablúdiť nemali.



 Prvý úsek vedie po chodníku na ulici J. Jonáša od fabriky do Devínskej Novej Vsi. Kúsok pred križovatkou s Opletalovou prvá tabuľa oznamuje, že za sebou máme úvodných 1000 metrov. Na spomínanej križovatke prebehneme na druhú stranu Opletalovej (pozor na autá), zabočíme vľavo a po chodníku popri ceste pokračujeme dole popod železničnú trať smerom k rybníčku. Pri ňom na prvej „téčkovej“ križovatke ideme vpravo a na druhej vľavo, čím sa dostaneme na Mlynskú ulicu smerujúcu do Devínskeho Jazera. Priamo však veľa metrov neodbehneme, na konci rybníčka sa opäť stočíme vľavo na jeho šotolinovú hrádzu lemovanú stromoradím. Tesne pred koncom hrádze nám tabuľa oznamuje, že máme za sebou 2 kilometre. Koniec hrádze ponúka možnosť voľby. Zabočením vľavo dokončíte okruh okolo rybníčka a môžete sa vrátiť po už prebehnutej trase späť na štart pred starú vrátnicu automobilky. V nohách budete mať 4 kilometre. 

 Vyznačené trate však vedú rovno, po prebehnutí cez novú protipovodňovú hrádzu pokračujeme po asfaltovom chodníku skrytom v aleji stromov. Pri kratšej „osmičke“ nás čaká výrazná zmena smeru na križovatke cyklotrás pred Mostom slobody (Chuck Norris snáď prepáči), kde zabočíme prudko doprava. Po pár desiatkach metrov minieme tabuľu označujúcu tretí kilometer a potvrdzujúcu správny smer. Pokračujeme ďalej po bývalej signálke (vysvetlenie pre mladšie bežecké ročníky – ide o cestu za prvou líniou ostnatých plotov, kde sa pohybovali pohraničiari), ktorá nás privedie na breh rieky Moravy a počet ubehnutých (kilo)metrov narastá proti prúdu rieky. Kúsok za štvrtým kilometrom avizovaným tabuľou treba zabočiť vpravo na cestu vedúcu stromoradím a smerovať k asfaltke spájajúcej Devínske jazero a Devínsku Novú Ves. Odbočku určite neminiete, lebo je to široko – ďaleko jediné stromoradie idúce krížom cez pole. Na konci poľnej cesty treba opäť zabočiť vpravo a pokračujeme po asfaltke smerom späť do Devínskej. Podľa mapky by niekde na úrovni poľnohospodárskeho družstva mala byť tabuľa s veľkou päťkou, ale mne nič do očí neudrelo. Kúsok za družstvom treba zabočiť vpravo, bežať ďalej po cykloceste a tesne pred novou hrádzou prudko zabočiť vľavo na chodník, ktorý nás privedie na hrádzu rybníčka. Je to tá istá hrádza, po ktorej sme už raz bežali, len teraz ju prebehneme opačným smerom, zabočíme doprava na Mlynskú ulicu a v opačnom smere prebehneme úvodný úsek trate. Ak náhodou za družstvom zabudnete odbočiť na cyklocestu, nič dramatické sa nestane. Asfaltka vás dovedie k rybníčku, ten jeden raz celý obehnite (aby „sedeli kilometre“) a pokračujte ďalej do cieľa pri fabrike.

Dlhšiu 14-kilometrovú trať možno charakterizovať ako beh pod Devínsky hrad a späť. Zámerne nepoužívam slovo okruh, lebo trasa ide tam i spať po tej istej ceste. Úvodné tri kilometre sú identické s kratšou „osmičkou“, ale na križovatke pri Moste slobody pokračujeme rovno za nosom a po cyklotrase vedúcej popri brehu Moravy smerujeme k Devínu. Po prebehnutí štyroch kilometrov sa ocitneme pod majestátnym Devínskym hradom, čo potvrdzuje aj tabuľa označujúca siedmy kilometer umiestnená bezprostredne pod hradným bralom. Na tomto mieste by sa určite zišla informačná tabuľa, aká je na štarte pri automobilke.



Myslím si, že veľa bežcov, ktorí behajú v tejto oblasti, vôbec netuší s akou traťou je táto kilometrová tabuľa spojená. Prvé metre druhej polovice trate vedú zadnou časťou veľkého parkoviska, kde štartujú preteky Devín – Bratislava, pričom za stánkami s občerstvením treba hneď zabočiť na novú hrádzu. Tá sa pri konečnej autobusov napája na pôvodnú cyklotrasu, takže ďalej už bežíme po tej istej trase len opačným smerom až k automobilke. Ako som uviedol už na začiatku obe trate nie sú profilovo náročné a predstavujú skôr vhodný terén na hltanie dlhých objemových kilometrov. Ako ich ďalšiu prednosť možno označiť skutočnosť, že prevažná časť je schovaná pod korunami stromov, čo je výhoda najmä v letných teplách. 

 A prečo som článok nazval „Takmer zabudnuté trate“? Presne toto mi prišlo na um pri ich prieskume. Cez Devínsku Novú Ves aj okolo automobilky dosť často jazdím na bicykli, ale na prvom opisovanom úseku - od štartu po rybníček – som nikdy na nejaký významnejší výskyt bežcov nenarazil. Ani ma to neprekvapuje, veď ide o celkom nezaujímavý úsek vedúci popri dosť frekventovaných cestách. A keď k tomu pridám aj nemožnosť parkovania na štarte, tak aktívnych fanúšikov behu bude v tomto úseku aj naďalej ešte menej ako šafranu. Naproti tomu úseky vedúce popri Morave sú oveľa zaujímavejšie a stretnúť tu behajúce dámy aj pánov nie je žiadny problém. Ako som už spomenul vyššie, návratu zo zabudnutia by tratiam výrazne pomohli informačné tabule. Nielen pod Devínskym hradom ale aj pri Moste slobody (mnohí cyklisti sú aj bežci) a prípadne aj pri rybníčku. 

 Moje odporúčanie pre bežcov z iných častí Bratislavy či jej návštevníkov je preto nasledovné. Autom, príp. autobusom sa dovezte na Mlynskú ulicu a z kratšej trasy si dajte slučku od druhého po šiesty kilometer. Ak ju prebehnete dva razy, tak máte v nohách osmičku. Druhá možnosť je prísť do Devína, na parkovisku pod hradom zaparkujete v pohode a bežať začnite od tabule so siedmym kilometrom. K Mostu slobody to budú 4 kilometre, a keď k nim pridáte slučku z krátkej trate, tak v cieli budete mať takmer 12 kilometrov. Príjemné behanie v Devínskej...

1.11.2015   /   Ostatné   /   Autor: Andrej Cervenan   /    Foto: Bigstock

Fotogaléria

Ďalšie články