Les na pahorku Sitina samozrejme nie je bežcom neznámy a už vôbec nepredstavuje biele miesto na bratislavskej bežeckej mape. Množstvo rôznych chodníčkov a cestičiek ponúka výborné podmienky pre kratšie či dlhšie vyvetranie si hlavy v maratónkach pre športovcov z blízkeho i vzdialenejšieho okolia. Lokalita má však aj pevné miesto kalendári bratislavských pretekov, začiatkom októbra sa tu pravidelne koná bratislavský kros. Rovnako treba spomenúť skutočnosť, že ani novovyznačený okruh nie je premiéra v tejto oblasti. Pamätníci (a v budúcnosti asi aj archeológovia) potvrdia, že už minulom storočí tu boli vyznačené tri bežecké okruhy rôznej dĺžky odpovedajúce tratiam Bratislavského krosu majúceho v podtitule „Memoriál Juraja Nagya“. Na niektorých stromoch preto možno ešte aj v súčasnosti vidieť červené, modré a žlté bodky.
Poďme si však predstaviť samotnú trať s názvom Okruh Líščie údolie - Sitina. Na jej vytvorení spojili sily i prostriedky mestská časť Karlova Ves, Mestské lesy v Bratislave, Adidas a Be Cool Sport. Staviteľov treba pochváliť za to, že si úlohu nezľahčili a opätovne nevyznačili niektorú z pretekových tratí Bratislavského krosu. Nová trať s dĺžkou 5 kilometrov je síce vytvorená na základe dlhšieho okruhu, ale veľmi dobre sú do nej včlenené aj iné úseky. S kľudným svedomím ju možno označiť ako krosovú, pretože väčšinu vzdialenosti pobežíte po lesných cestách a chodníčkoch. Z hľadiska profilu možno okruh charakterizovať ako stredne náročný. Vašu kondičku preverí niekoľko stúpaní, ale extrém v podobe „smrťáku“ z Behu Devínskou kobylou tu nenájdete. Samotný okruh je vyznačený obojsmerne, čiže možno bežať v smere i proti smeru hodinových ručičiek. Zablúdiť by ste tiež nemali, na hlavných križovatkách sa nachádzajú smerové tabule, menšie možnosti zlepšenia sú uvedené v nasledujúcom popise trate. Prebehnutie jednotlivých kilometrov oznamujú dobre viditeľné tabule – číslo, ktoré vidíte v smere behu je už odbehnutá vzdialenosť, keď sa otočíte čelom vzad, tak zasa uvidíte, koľko kilákov ešte ostáva do cieľa.
Štart okruhu sa nachádza pri „hornej“ závore zabraňujúcej vjazdu áut do Parku SNP a dostanete sa tam po asfaltke od Iuventy. Ak sa rozhodneme pre smer behu proti otáčaniu hodinových ručičiek, potom prvý polkilometer vedie Parkom SNP po asfaltovom chodníku a predstavuje ideálny úsek na zahriatie tela na prevádzkovú teplotu. V opačnom smere sa začína hneď do kopca. Druhá informačná tabuľa o okruhu nachádzajúca sa na dolnom konci parku avizuje koniec asfaltového úseku, pričom trať sa stáča do lesa a pokračuje sa po lesnom chodníku vinúcom ponad park. Pre úplnosť doplním, že od štartu stále kopírujeme najdlhšiu trať pretekov Bratislavský kros. Asi po 1,5 km sa dostávame na križovatku, kde preteková trať odbočuje vľavo, my však budeme pokračovať rovno a čaká na nás prvé vážnejšie stúpanie. Po jeho zdolaní sa dostaneme do zadnej časti Sitiny hraničiacej so Slavičím údolím. Opäť sa napojíme na trasu pretekov a po ceste popri záhradách zbehneme na križovatku s Vretenovou ulicou. Keďže toto miesto predstavuje štartovnú čiaru pre športovcov zo Slávičieho údolia a Mlynskej doliny, nachádza sa tu tretia informačná tabuľa o okruhu.
Od tabule bežíme po lesnej ceste lemovanej plotom – opäť sa kopíruje trasa bratislavského krosu. Na konci rovinky zabočíme podľa šípok vľavo a po chodníku stúpame mierne hore. Dostaneme sa tak na „hlavnú cestu“ na Sitine. Takto som si túto cestu pomenoval sám pre seba, keďže počas pretekov sa po nej beží oboma smermi. Z tejto cesty však nezbehneme dole žľabom ako na pretekoch, ale odbočíme asi o 200 m skôr a pobežíme úzkym chodníkom (navedú vás šípky). Dostaneme sa opäť na už raz opustenú cestu pri plote, ktorá nás dovedie na Polianky. Skutočnosť, že bežíte správne, sa dá overiť aj sluchom, brechot psov z útulku nie je možné prepočuť. Na križovatke pri útulku sa treba dať hore po panelovej ceste (po pravej ruke bude dvor stavebnej firmy). Podľa mňa na tomto mieste by bolo vhodné značenie trate trocha vylepšiť, smerové šípky tu síce sú, ale v popisovanom smere behu šípka navádza dosť zmätočne. Panelový povrch sa po chvíli zmení na terén a po niekoľkých desiatkach metrov miniete z lesa vychádzajúcu nenápadnu cestu – to je záver „žľabového zbehu“ z pretekovej trate. V tomto mieste by sa tiež zišla značka informujúca, že v oboch smeroch treba bežať priamo. Pokračujeme teda stále rovno za nosom, cesta sa zmení na chodník a zrazu máme po pravej strane budovy dúbravskej teplárne. Po malom zbehu dolu kopcom chodník končí a na ceste treba zabočiť vľavo (rovnako ako na pretekoch). Na tejto križovatke opäť chýba akákoľvek šípka či značka, najmä ak pobežíte opačným smerom, je veľká pravdepodobnosť, že chodník prehliadnete a skončíte v záhradkárskej oblasti. Cesta sa trochu stočí a pokračuje ponad areál kúpaliska Rosnička (tam býva štart a cieľ už niekoľko krát spomínaných pretekov) a ľaľa - po dlhej dobe zbadáte tabuľu 4 km, ktorá potvrdzuje, že bežíte dobre. Posledná informačná šípka bola totiž pri útulku a možno chvíľami budete na pochybách, či bežíte správne. (Ako sa to stalo mne.) Stále teda bežíme rovno po lesnom chodníku a na križovatke, kde sa trasa pretekov láme prudko doprava k budove Iuventy, treba ísť priamo. Na tomto mieste by sa tiež zišla smerová šípka. Čaká nás posledné stúpanie, ktoré nás dovedie na „chodník o poschodie vyššie“ (na pretekoch sa po ňom beží opačným smerom), po ktorom prebehneme aj okolo polozasypaného bunkra z prvej svetovej vojny (presnejšiu polohu nepoviem, hľadajte...) a dostaneme sa na križovatku, kde nás šípka pošle dolu kopcom na asfaltku. Posledných niekoľko desiatok metrov vedie po asfalte okolo domov dole do parku – tu pozor na stret s autami. Ak by ste bežali opačne, tak pri ceste som si nevšimol šípku, ktorá by ma z asfaltky posielala do lesa. Ale už sme v cieli a 5-kilometrový okruh je za nami.
Ešte pridám zopár informácií pre cezpoľných športovcov. Na okruh sa dá v pohode dostať pomocou MHD, z električiek idúcich do Dúbravky treba vystúpiť na zastávke Dolné Krčatce (budova Iuventy na kopci je neprehliadnuteľná) a po prejdení niečo vyše 500 metrov smerom do mesta ste na štarte. Rovnako bezproblémový príjazd je možný aj vlastným motorovým tátošom, pri Iuvente sa nachádza veľké parkovisko, alebo možno parkovať priamo na ulici vedúcej do Parku SNP.
Samotný park je už niekoľko rokov postupne budovaný ako oddychovo-rekreačná zóna a ponúka návštevníkom rôzne možnosti športového vyžitia. Bežcov asi najviac budú priťahovať stanovištia s rôznymi posilňovacími pomôckami, na ktorých môžu potrápiť aj iné časti tela ako nohy. Rovnako schody vedúce k budove Iuvente sú ideálnym priestorom pre posilnenie nôh a vylepšenie odrazu. Nielen počas letných horúčav ocenia športovci možnosť osvieženia pitnou vodou z malej fontánky nachádzajúcej sa v strede parku pri drevenom altánku. K úplnej dokonalosti celého areálu chýbajú už len vhodne „schované“ TOI TOI búdky.
Priznávam bez mučenia, že v úvode spomínaného marcového bežeckého súboja bratislavských okresov som sa nezúčastnil, takže v prvom rade ďakujem všetkým bežcom z okolia Devinskej kobyly, ktorí sa zapojili do boja o novú trať. Sľuby organizátorov o vyznačení novej trate som bral od začiatku s velikánskou rezervou, ale to, v čo s pribúdajúcim časom verilo menej a menej bežcov (mnohí aj zabudli...), sa zrazu stalo realitou. Výsledok ma milo prekvapil a všetkým zainteresovaným VEĽMI PEKNE ĎAKUJEM. Súčasne dúfam, že všetky informačné tabule i smerové šípky sa bez úhony dožijú aspoň piatych narodenín. Do skorého behania na Okruhu Líščie údolie – Sitina priatelia.
