Cookies

Súhlasím Na naších stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania Behame.sk.
Bližie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.

Nenávidený beh má 50

Nenávidený beh má 50
Jednoduchý bežecký test zrejme čaká ešte dlhý život.
„Nenávidím vás. Tak často som musel odbehnúť tú prekliatu dvanásťminútovku.“ Tieto nie príliš prívetivé slová adresoval na istom večierku slávny spisovateľ John Grisham Kennethovi Cooperovi, autorovi takzvaného Cooperovho testu, ktorý väčšina z nás pozná zo školy ako dvanásťminútovku.

Mnohí z nás by zrejme dnes 87-ročnému doktorovi Cooperovi povedali niečo podobné. Asi len málokto by priznal, že mal z krúženia na zaprášenej antukovej alebo škvarovej školskej atletickej dráhe radosť. Dobrá správa je aspoň to, že Johna Grishama to neodradilo a beháva dodnes.

Cooperov test však napriek takmer univerzálnej averzii nielen bežcov, ale aj futbalistov, vojakov či policajtov, ktorí ho musia pri kondičných testoch absolvovať, zvládol skúšku časom. V tomto roku totiž „oslavuje“ okrúhlu päťdesiatku. V skutočnosti je o niečo starší, ale Cooper publikoval výsledky prvých testov začiatkom roku 1968.

Dieťa studenej vojny

Zaujímavosťou je, že dvanásťminútovka je dieťaťom studenej vojny. Cooper totiž v mladosti pracoval pre americké vojenské letectvo a počas pobytu vo Viedni nadobudol pocit, že americkí vojaci kondične zaostávali za sovietskymi. Dáta o kondícii príslušníkov Červenej armády síce nemal ako zistiť, ale rozhodol sa otestovať aspoň Američanov. Individuálne testovanie tisícok vojakov na bežeckom páse, pri ktorom by im merali VO2 max (maximálnu spotrebu kyslíka), by bolo príliš časovo náročné.

Vymyslel teda beh, ktorý trvá všetkým rovnako dlho (a pritom relatívne krátko), môžu ho absolvovať viacerí naraz a výsledky sú známe takmer okamžite. A tak vznikla nenávidená dvanásťminútovka. Výsledky neboli pre vedenie americkej armády potešujúce. „Prvý test bol žalostný. Ani sa len nepriblížili k 2400 metrom,“ spomína pre Runner’s World Kenneth Cooper.

Pre porovnanie, pri prijímačkách do slovenskej polície je za takýto výkon päť bodov. Ak by adept získal päť bodov vo všetkých testoch, ledva by mu to stačilo na prijatie do polície. V rámci bežnej populácie sa takýto výkon považuje za nadpriemerný, ale od príslušníkov vojenského letectva sa predsa len očakáva viac.

Cooper však bol spokojný s tým, že zistil vysokú koreláciu medzi výkonom v dvanásťminútovke a VO2 max. „Môžeme teda usudzovať, že dvanásťminútový test je objektívnym meradlom telesnej zdatnosti odrážajúcej kardiovaskulárny stav jedinca,“ napísal v prelomovom článku pre Žurnál Americkej lekárskej asociácie.

Zaujímavé výsledky zistili slovenskí vedci pri testovaní vojakov. „Našli sme signifikantný súvis medzi výkonom vojakov v behu na 12 minút a ich rýchlosťou pri presune so záťažou. V dvanásťminútovke boli najrýchlejší chlapci s hmotnosťou okolo 70 kíl a mysleli sme si, že keď im naložíme 30 kíl, zlomí ich to, ale aj potom boli rýchlejší ako 90-kilogramoví. A to boli všetko vypracovaní, trénovaní chlapi, nie tuční muži,“ hovorí Viktor Bielik z Fakulty telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského.

Po amerických letcoch začali Cooperov test využívať aj tréneri v rôznych športoch. Do kondičnej prípravy ho pred majstrovstvami sveta v roku 1970 zaradili napríklad v brazílskej futbalovej reprezentácii. Z pôvodného priemeru 2800 metrov sa loptoví kúzelníci postupne vypracovali na 3300 metrov. Podľa niektorých mala výborná vytrvalosť nemalý podiel na úspechu Brazílie. „Je pravda, že sme ich dostali do dobrej kondície. Ale mali aj Pelého,“ skromne znižuje svoje zásluhy Cooper.
Jednoduchý a univerzálny

Podľa Viktora Bielika výnimočnosť Cooperovho testu je v jeho jednoduchosti a univerzálnosti: „Najlepší test je ten, ktorý sa dá veľakrát zopakovať, je jednoduchý a má dostatočnú výpovednú hodnotu. Tým, že dvanásťminútovka sa rozšírila do celého sveta, umožňuje nám porovnať nielen našu populáciu s odstupom rokov a generácií, ale aj jednotlivé krajiny.“

Vysoká výpovedná hodnota testu podľa neho vyplýva z rôznych porovnaní s výkonmi na konkrétnych bežeckých tratiach alebo meraní športových lekárov. Pripomína však, že hodnotí len vytrvalostnú zložku kondície. „Ak by niekto zabehol v Cooperovom teste menej ako 3300 metrov, tak s vysokou pravdepodobnosťou viem povedať, že nemôže zabehnúť maratón pod tri hodiny. Je to relatívne krátky test, ale vieme z neho predpovedať tempo alebo výsledný čas na desať kilometrov alebo na polmaratón. Vieme s vysokou pravdepodobnosťou povedať, že ak je niekto pomalý v dvanásťminútovke, na vytrvalosti sa to výrazne prejaví,“ dodáva V. Bielik. Nie každý, kto je dobrý v Cooperovom teste, musí byť aj dobrým maratóncom, má na to však dobré predpoklady.

Cooperov test sa považuje za akési vylepšenie dovtedajších bežeckých testov, ako boli napríklad beh na 600 metrov alebo beh na tri míle. Kratšia vzdialenosť nedostatočne preverí vytrvalostné schopnosti, zatiaľ čo tri míle, čiže približne 4800 metrov, môžu menej zdatnej časti populácie trvať pridlho a veľkú časť by aj tak absolvovali skôr chôdzou ako behom. Dvanásťminútovka sa po dvanástich minútach končí pre každého. Rozdiel je len v tom, že každý sa v tej chvíli nachádza na inom mieste atletickej dráhy.

Boj s časom však môže byť u menej zdatných jedincov nevýhoda. „Keďže čas je v tomto prípade fixný, môžu vedome alebo podvedome spomaľovať. Predsa len človeku je prirodzenejšie viazať sa na konkrétnu vzdialenosť, ako súťažiť s časom o dosiahnutie najdlhšej vzdialenosti,“ vysvetľuje V. Bielik. Na druhej strane rovnaký čas robí dvanásťminútovku spravodlivou pre všetkých bez rozdielu výkonnosti. „Inak je to počas dvojhodinového maratónskeho výkonu, kde elitný atlét využíva čiastočne iné energetické systémy ako rekreačný bežec s časom štyri hodiny,“ uzatvára V. Bielik.

Kenneth Cooper priznáva, že keď svoj jednoduchý bežecký test vymyslel, netušil, že bude taký rozšírený a pretrvá tak dlho. A zrejme ho čaká ešte dlhý život. Cooperov syn totiž vyvíja aplikáciu, ktorá umožní užívateľom behať dvanásťminútovku kdekoľvek, nielen na dráhe, kde sa odbehnutá vzdialenosť meria najľahšie. Okrem toho si vďaka nej budete môcť porovnať svoje výsledky s ostatnými v rovnakej vekovej kategórii.
15.5.2018   /   Ostatné   /   Autor: Tomáš Mrva   /    Foto: Bigstock

Ďalšie články