V tej dobe
som o behanie nemal záujem, nevenoval som preto príliš pozornosti
informácii, že betablokátor značne reguluje tepovú frekvenciu.
Stručne povedané, nech sa deje, čo sa deje, srdce zostáva aj pri
veľkej námahe relatívne v pokoji, u mňa konkrétne na frekvencii
okolo 140 tepov za minútu. Aby som sa priznal, po čase som túto
informáciu úplne vypustil z hlavy.
Vďaka regulácii tepu má
betablokátor pomerne výrazné účinky, v niektorých športoch sú
tieto látky dokonca na zozname zakázaných látok. Rozhodne sa však
nejedná o športy s veľkou fyzickou aktivitou, ako je beh, bicykel
alebo napríklad futbal. Betablokátory sú zakázané pri športoch,
kde by mohli napomáhať naopak k upokojeniu a koncentrácii, ako je
napríklad športová streľba.
Počas
užívania tabletiek som sa naozaj cítil pokojnejšie. Pri ceste do
skúškových miestností na vysokej škole som už nemal pocit, že
mi srdce samou nervozitou vyskočí z hrudníka, a keď niekto vedľa
mňa odpálil petardy, ani som si moc nevšimol, že som sa zľakol.
Napriek tomu som s vzniknutou situáciou nebol práve spokojný.
Predsa len, lieky tohto typu vôbec neliečia príčinu, len tlmia
následky. A ako každé tabletky majú vedľajšie účinky (zvlášť
keď ich beriete každý deň).
Postupne som zmenil svoj jedálniček (ktorý ale, myslím, nikdy nebol úplne katastrofický) a športy, ako je florbal alebo futbal, som vymenil za behanie. Vtedy som už úplne zabudol na regulačný účinok tepu, ktorý betablokátor má, a často som bol prekvapený, prečo má kamarát pri spoločnom výbehu tep 180, zatiaľ čo ja mám 130, a prečo ja pri výbehu do prudkého kopca musím každých pár metrov zastavovať, aby som sa vydýchal, zatiaľ čo on to odbehne na jeden záťah.
Ani
napriek tomu mi nevadilo behať dlhšie trasy okolo 30 kilometrov v
kopcovitej krajine a užívať si nádhernú slobodu pohybu v
prírode. Na tempe mi nezáležalo, a keďže som nemal žiadne
porovnanie, aké to vlastne je behať bez liekov, necítil som sa
nijako zvlášť obmedzovaný. Beh ma bavil, zhodil som 12 kíl a
cítil som sa lepšie ako kedykoľvek predtým. Všetko sa ale
zmenilo vďaka polmaratónu vo francúzskom Beaujolais, kde som
potreboval potvrdenie od lekára, že som v poriadku.
Keď som sa s touto požiadavkou obrátil na moju (z dôvodu presťahovania už opäť inú) praktickú lekárku, vytiahla obočie a pokrútila hlavou: Ako to, že s betablokátorom vôbec behám? Veď to je pre športovcov absolútne nevhodný liek! A poslala ma na vyšetrenie k srdcovému špecialistovi.
Po
sérii nových vyšetrení a celodennom nosení tlakomeru, ktorý mi
meral tlak po celý deň, sa zrazu ukázalo, že aj bez liekov môj
tlak väčšinou nepresahuje hodnoty 130/85 - a je tak celkom veľká
šanca, že už žiadne špeciálne pilulky vlastne ani
nepotrebujem.
Bol som zase "čistý". Veľa sa toho zmenilo. Zrazu som cítil, že mi bije srdce, a že keď bežím, dokážem prekonávať prekážky oveľa lepšie ako predtým. Cítil som sa ľahšie a možno aj, akokoľvek to môže znieť divne, viac na žive. Ako by mi niekto zložil zvieraciu kazajku a ja som sa mohol po rokoch opäť pretiahnuť. Ako by moje srdce niekto pustil z nedobrovoľného väzenia. Bol to, a stále je, skvelý pocit.
Tým
sa to samozrejme nekončí. Verím, že beh mi veľmi pomohol, ale aj
po štvrť roku bez liekov musím svoj krvný tlak pravidelne
sledovať a ešte ma čakajú napríklad záťažové testy. Aj keby
sa raz zase ukázalo, že krvný tlak predsa len regulovať
potrebujem, už viem, že existujú pre športovcov oveľa vhodnejšie
lieky. Môžem tak len ľutovať, že som sa o seba a svoj zdravotný
stav nestaral už skôr. Že som si neudržiaval úplný prehľad o
účinkoch liekov, ktoré som každé ráno bral, že som ako
športovo založený človek nehľadal u lekára alternatívu v
podobe vhodnejšieho lieku, že som sa uspokojil s jednoduchým
tlmením príznakov.
Ak ste na tom podobne, nech už sú vaše problémy akékoľvek, neurobte rovnakú chybu.
rungo.cz
