Ako Rýchla koza prekonala rekord

Karl Meltzer sa o prekonanie rekordu Appalachian Trail snažil takmer dekádu. Minulý rok sa mu to podarilo. O desať hodín.

Na legendárnom ultramaratóne Appalachian Trail dostane každý súťažiaci prezývku. Či ide atakovať svetový rekord, alebo si chce iba užiť atmosféru najslávnejších ultramaratónskych pretekov.

Nie je žiadny vzorec. Každého môžu nazvať podľa iných pravidiel. „Moje súťažné meno je Handmade, pretože som si vyrobil tašku, s ktorou absolvujem Appalachian Trail,“ hovoril jeden zo súťažiacich pre dokument Red Bullu.

Keď to ďalší začul, usmial sa a hrdo zakričal: „Na Appalachian Trail ma poznajú pod menom Achilles, pretože mám tetovanie nohy s krídlami.“

Najväčší záujem sa v roku 2016 upieral však na bežca s prezývkou Speedgoat. Teda Rýchla koza. Karl Meltzer je rýchly ako koza, na ťažkom skalnatom povrchu Appalachian Trail sa pohybuje mrštne a s istotou.

„Ľudia ma tu tak začali volať a akosi mi to prischlo. Už by som to nemenil,” vysvetľuje Meltzer. Možno pre rýchlosť a skvelý pohyb kozy sa mu podarilo to, čomu venoval desať rokov. Prekonať rekord ikonických pretekov.

Vyše mesiaca cez štrnásť štátov

Appalachian Trail sú ultramaratónové preteky, ktoré vznikli v roku 1937. Súťažiaci idú cez štrnásť štátov 3 524 a pol kilometra. Je na nich, či bojujú o pokorenie rekordu, alebo si len chcú vyskúšať svoje sily.

Môžete ich odchodiť, prebehnúť trebárs polovicu. Turisti niekedy absolvujú Trail za šesť mesiacov. Už len účasť má však v bežeckom svete počuteľný cveng.

„Trail vyvoláva v ľuďoch túžbu, mení im životy. Zisťujú, čoho sú a nie sú schopní,” hovorí Karl Meltzer.

Rodák z amerického New Hampshire začal s behom už ako tínedžer. Vyhral dovedna 38 stomíľových pretekov, čo sa nepodarilo nikomu inému pred ním. Appalachian Trail absolvoval prvýkrát v roku 2008.

„Vtedy mi to trvalo 54 dní,” spomína. Druhýkrát sa vrátil v roku 2014, 600 kilometrov pred koncom však odstúpil pre zranenie.

V roku 2015 bol členom tímu Scotta Jureka, ktorý vtedy stanovil nový rekord severoamerického ultramaratónu.

„Scott bol pre mňa veľkou motiváciou a ikonou. Bez neho by som to nedokázal,“ ubezpečuje Meltzer. Okamžite po oslave s priateľom Jurekom sa začal pripravovať na svoj tretí Appalachian Trail. Tentoraz si neúspech nepripúšťal.

„Išiel som tretíkrát. Keby som to nezvládol, neviem, čo by bolo. Dokedy si myslíte, že by som to chcel skúšať?” hovoril.

Rekordér v tíme

V roku 2016 teda začal pracovať na zložení skupiny, ktorá ho mala sprevádzať. Spolu so šéfom tímu Ericom Belzom, svojim otcom Karlom seniorom a manželkou Cheryl vycestovali do hôr a začali si zapisovať presnú cestu.

Museli myslieť na všetko. Na skaly, nehostinné prostredie, premenlivé počasie i potenciálne nebezpečenstvá. Oficiálna stránka pretekov upozorňuje na riziká v podobe jedovatých hadov, hmyzu či medveďov.

„Môžete sa šmyknúť, uštipne vás had, napadne medveď, čokoľvek. A je po všetkom,” povedal Meltzer.

Tretieho augusta 2016 o 17:00 vyštartoval Meltzer z Mount Katahdin v štáte Maine na svoj tretí Appalachian Trail.

„Karl bojuje a vždy chce zvíťaziť. Je úplne jedno v čom. Vždy chce len víťaziť a vie, čo pre to musí urobiť,” hovoril šéf tímu Eric Belz.

Nasledujúce týždne Meltzer bojoval s nehostinným terénom, monotónnym behom lesmi i kamenistými horami. Všetko zaznamenávali filmári Red Bullu. Vznikol z toho dokument Made to be broken. Začínal Meltzerovými pošmyknutiami a pádmi. Unaveným odfukovaním. Paradox, keďže dokument je svedectvom najväčšieho úspechu v Meltzerovom živote, legendy ultramaratónu.

Denne absolvoval 75 kilometrov, čo sú takmer dva maratóny. Jeho otec s manželkou a Ericom Belzom sa presúvali medzi dohodnutými stanovišťami. Postupne počas celých pretekov za ním chodili priatelia. Tím doplnil Scott Jurek, ktorého rekord chcel Meltzer prekonať.

„Viem, že ma chce prekonať. Ale veď o tom je šport. Milujem pretekanie sa, výzvy. Keď ma prekoná, len sa poteším a pozvem ho na pivo,“ ubezpečoval Jurek.

Pizza, klobása a pivo

Meltzer denne spálil tisícky kalórií. Kým iní profesionálni športovci ich prijímajú špeciálne namiešanými energetickými nápojmi, Meltzer s tímom sa rozhodli pre inú cestu.

Jedol pizzu, sendviče s arašidovým maslom, pečené klobásy či kuracie stehná a zapíjal to pivom. „Nie je to najzdravšia strava, ale musíte do seba dostať čo možno najviac karbohydrátov, tukov a proteínov,“ akoby sa ospravedlňoval Meltzer.

Najťažšie obdobie prežíval v štáte Virginia. Bol frustrovaný z monotónneho behu, navyše veľakrát v tme bez akéhokoľvek kolegu po jeho boku. Cieľ sa v jeho očiach vzďaľoval.
„Je to monotónne. Všade lesy, hory, tma, samota,“ smutno hovoril. Ležal vo svojom karavane, jeho tím sa k nemu bál vôbec priblížiť. Bol nevrlý, unavený, na napúchajúcich nohách mal vrecká s ľadom.

„Samota, lesy, únava. Appalachian Trail sa vás snaží dostať dole psychicky,“ vysvetľoval jeho otec Karl senior. Vtedy sa v zázemí objavil David Horton. Legendárny ultrarunner zabehol Appalachian Trail v roku 1991 za 52 dní a stal sa priekopníkom ikonických pretekov.

Vzor pre každého ultrarunnera stál pred Meltzerom s vedierkom kuracích stehien z KFC.
Meltzer sa v momente rozžiaril. „Pýtaš sa, či si dosť silný? Si. Pýtaš sa, či si dosť tvrdý? Si. Zvládneš to,“ burcoval Horton Meltzera. Spolu sa najedli a Meltzer bol opäť pripravený súťažiť.

Posledný deň dva maratóny

Predposledný deň bol Meltzer ako pred Vianocami. Nevedel zaspať. Vidina možného triumfu mu do tela vliala taký adrenalín, že spal iba tri hodiny.

Posledný deň vstal o tretej ráno. Bežal rýchlejšie, viac vládal. Vidina rekordu mu uvoľnila unavené členky. Do cieľa prešiel na jeden záťah až 85 kilometrov. To sú dva maratóny.
Pamätnú tabuľu, ktorá v Springer Mouintain v štáte Georgia označuje cieľ, víťazoslávne chytil 45 dní, 22 hodín a 38 minút odvtedy, čo vyrazil z Mount Katahdin. Rekord Scotta Jureka z roku 2015 prekonal o desať hodín.

„Vyhral som veľa pretekov, ale až toto bol skutočný tanec. Najväčší, ikonický trail. Veľký otec. A konečne je môj,“ vravel Meltzer.

Zrazu pôsobil veľmi unavene. Entuziazmus, s ktorým prešiel posledné kilometre, bol preč. Mal padnuté oči, zažltnuté zuby ukazoval pri bolestivom úsmeve a ledva stál na nohách.
Akoby jeho 48 rokov staré telo fungovalo iba pre tento moment. Dosiahnutie rekordu. Na ničom inom nezáležalo. Akoby bol Meltzer nesmrteľný až do momentu, kedy sa na ikonických pretekoch stane sám ikonou.

„Pre mnoho ľudí tento rekord nebude veľa znamenať. Keď však budem mať 75 rokov a budem myslieť na tento úspech, pomyslím si, že som dokázal to, po čom som tak sníval. A teda žil som skvelý život,“ povedal Meltzer.

Na oslavnej fotografii ho objímali otec Karl senior, Eric Belz i jeho manželka Cheryl.

„Ľudia sa ma pýtajú, ako to všetko dokáže. Či je to vari superčlovek. Karl iba ide tvrdo za všetkým, čo robí,“ hovorila Cheryl Meltzerová, zamyslela sa a dodala: „Viete čo? Myslím, že je to superčlovek.“