Vacenovice pre Olejníčka, bežcom prialo počasie

Vacenovice sme videli len sčasti, no prišli nám, ako milá dedinka obklopená borovými lesmi a pieskami (silne pripomína panorámu Záhoria). V lesoch nájdete vyznačené turistické chodníčky. Práve piesky mali byť najproblematickejším bodom celej trate – približne 400 metrov od futbalového štadióna, kde bol štart aj cieľ, sa nachádzal približne 50 metrový piesčitý úsek, ktorý navyše mierne stúpal. My, ktorí sme zvyknutí počas tréningov na pieskoch trénovať, sme túto pasáž nepovažovali za obzvlášť náročnú. Trať je viac menej rovinatá, prvá polovica vás ženie z mierneho svahu, v druhej časti trate, pokiaľ aj bolo mierne stúpanie, nezaregistrovali sme ho. Jedným slovom – rovina, lesy, sem tam piesok, občas skrytý koreň stromu a jedna nepríjemná, takmer 90-stupňová zákruta v prvej polovici trate, ktorá vás donúti spomaliť a vyvedie vás na okamih z tempa. Ale žiadna tragédia.

Organizátori Behu oslobodenia Vacenovíc si väčšinu štartového poľa azda získali už počas prezentácie, kedy k štartovému číslu pribalili aj koláčik a najmä fľašu bieleho Veltínskeho vína s vyrazeným nápisom podujatia i informáciou, že ide o 37. ročník akcie. Pekné. Víno sme pred štartom nepili a máme dôvod domnievať sa, že podobne činila drvivá väčšina štartového poľa. Po dobehnutí už si takí istí nie sme.

Štart sa niesol v znamení frenetického potlesku pre Květoslava Hánu, ktorý sa pretekov vo Vacenoviciach, ale i ďalších mestách a dedinách, ktoré sa podieľajú na organizácii MSBP, zúčastňuje už dlhé roky. Nedávno oslávil 74 rokov a v sobotu prebehol trať v čase 34 minút, 55 sekúnd. Zo zvučných mien treba istotne spomenúť Lukáša Olejníčka z AC Moravská Slávia Brno, ktorý počas hlavnej sezóny beháva 1 500 m (osobný rekord má zbehnutý pod 4 minúty), ale aj ďalšie vytrvalostné trate. Na štart nastúpila i dvojica pretekárov Jakub Valachovič (AC Malacky) a Ján Matúš (AK Junior Holíč). Počítať bolo treba i s Jiřím Čivrným z SK Nové Město nad Metují, ktorý však sám priznal, že 6 km je naňho krátka trať a on sám sa cíti „doma“ na cestných behoch – najlepšie na polmaratónoch. Spomenúť treba i Skaličana Mira Hlúpika alebo Petra Kotyzu (41 rokov !!!!) z VSK Univerzita Brno, ktorý nám ukázal minulý týždeň chrbát v Mikulčiciach a tak sme mu to chceli vrátiť.

Muži mali na programe tri kolá, ženy o jedno menej (4 km). Po vybehnutí zo štadióna bežci absolvovali okruh a vrátili sa späť na štadión, kde po škvarovej dráhe opísali kolo a opäť vybiehali do lesa. Sprevádzal ich pritom potlesk divákov, čo bolo žiaduce. Po štarte sa do čela razantným nástupom dostal Olejníček, avšak Čivrný, Matúš aj Kotyza sa ho chytili a nedovolili, aby medzi ním a ostatnými vznikla medzera. Valachovič sprvu zaostával pár metrov, ale po stabilizovaní tempa v druhej polovici prvého kola, sa pridal k vedúcej skupinke. Tempo bolo rýchle, jednu chvíľu ho udával Olejníček, jednu chvíľu Čivrný. Počas prebiehania štadiónom bolo ešte ťažko tipnúť na celkového víťaza. V druhom okruhu začal dobiedzať Valachovič, ktorý sa na chvíľu dostal do vedenia, no po chvíli odovzdal opäť vedenie druhým. Najaktívnejším členom vedúcej skupinky bol ľahkonohý Olejníček, ktorý kontroloval tempo a počas dokončovania druhého kola už bol prvý. V tesnom závese sa viezol Valachovič a Čivrný, Matúš s Kotyzom už mierne strácali. V treťom kole sa tempo stupňovalo, Olejníček a Valachovič sa „utrhli“, Čivrný zostal po zvyšok trate sám a v ďalšom súboji sa Matúš dostával pred Kotyzu. Blížilo sa rozhodnutie. Olejníček však pôsobil suverénnym tempom a bok po boku vyčkával na vhodný moment, aby zaútočil na malackého bežca. Stalo sa tak približne dvesto metrov pred vbiehaním na štadión. Olejníček nasadil tempo, na ktoré Valachovič len sťažka reagoval.

,,Cítil som,, že Olejníčka neporazím. Skôr som si chcel udržať druhú priečku, lebo Jirka Čivrný už zaostával pár desiatok metrov a ak by som o náskok prišiel, vyčítal by som si to,“ referoval dojmy Valachovič. Čivrný napokon Valachoviča nedobehol a skončil tretí, Olejníček zvíťazil o sedem sekúnd pre Jakubom. Jano Matúš si v závere ustrážil štvrté miesto, Petr Kotyza z Brna dobehol piaty, Hlúpik zo Skalice šiesty.

Časy, ktoré bežci dosiahli, označil riaditeľ súťaže MSBP Pavel Bíla za rýchle. Napriek tomu však boli o poznanie pomalšie, ako na Hodonínskom krose. Existujú teda len dva možnosti – buď je vo Vacenoviciach trať o niečo dlhšia, ako v Hodoníne (to by bolo pozitívne zistenie) alebo sú trate rovnaké a sme sa výrazne zhoršili (čo by bolo smutnejšie...).

Ďalšie kolo je na programe v Hodoníne 28. apríla. Zrejme sa tam zúčastníme, hoci už cez víkend nato sú na programe preteky na dráhe.