Nadšenec Bögi zvládol aj fenomén ultramaratóncov

,,Športoval som už na vojenčine v Liptovskom Mikuláši. Venoval som sa boxu a popri tom v okolitých lesoch aj orientačnému behu. V roku 1979 som odišiel do zálohy, domov do Dunajskej Stredy. Tam už na orientačný beh neboli podmienky, no behať som neprestal," vysvetľuje 59-ročný mechanik elektrických zariadení.

Pred desiatimi rokmi mu učaril ultramaratón. ,,U nás je to s podujatiami tohto druhu bieda. Chodím preto najmä do Česka a Maďarska. Zabehol som už aj supermaratón Viedeň - Bratislava - Budapešť. Viete, aký je tam zvyk? Keď dobehnete, počkáte v cieli na nasledujúceho pretekára a zagratulujete mu. Je to úprimné, zo srdca," pochvaľuje si. V máji absolvoval Bögi šesťdňový ultramaratón pri meste Balatonfüred. Skončil tretí, v slovenskom rekorde 691,204 kilometra (vzdialenosť, ktorú zabehol za šesť dní). ,,Nikdy predtým som šesťdňové preteky nebežal. Bol som sám. Bez morálnej podpory to bolo náročné."

S najväčším zanietením však rozpráva Alexander Bögi o Spartathlone. Toto podujatie je fenoménom ultramaratóncov. Behá sa z Atén od Akropoly do Sparty, čo predstavuje 246 kilometrov. Spartathlon je historicky previazaný s rovnakou udalosťou ako maratón. V čase grécko-perzských vojen bežal v roku 490 pred našim letopočtom aténsky posol Pheidipidos do Sparty požiadať miestnych bojovníkov o pomoc. Náročnú trasu zvládol za 36 hodín (to je aj limit pre účastníkov Spartathlonu). Pheidipidos so žiadosťou neuspel, no Atény aj bez Sparťanskej pomoci bitku pri Maratóne vyhrali. V roku 1982 sa do Grécka vydala skupina britských vojenských pilotov, aby si na vlastnej koži overila Pheidipidopov výkon. Traja bežci nástrahy trate prekonali. O rok už bolo štartové pole početnejšie. Zrodila sa tradícia.

Alexander Bögi sa prvýkrát vybral do Grécka v roku 2009, no premiéra mu nevyšla. Nedobehol ani k prvému kontrolnému stanovišťu. ,,Fyzicky som bol pripravený dobre, ale nezvládol som to psychicky. Bežalo sa cez nehostinné prostredie, nikomu som nerozumel, nemal som sa s kým porozprávať, prehodiť pár slov, odreagovať sa."

Neúspech ho takmer zlomil.

,,Psychicky som bol niekoľko mesiacov na dne. Spartathlon mal byť vrcholom môjho snaženia, všetko som mu podriadil a úsilie vyšlo nazmar. Rozmýšľal som, čo ďalej. Nedokázal som si však predstaviť, že by som s behom zo dňa na deň skončil. To nejde."

Napriek tomu, že ho kamaráti odhovárali, zamieril na juh Európy znovu v roku 2010.
,,Mal som v hlave iba jedno - musím dobehnúť! Odignoroval som okolitý svet, nevnímal som okolie, kostoly, zrúcaniny." V cieli ho opantal fantastický pocit. ,,Gratulovala mi slovenská konzulka v Aténach, odovzdala mi diplom. Na slávnostnej recepcii bola na stole zapichnutá aj slovenská vlajočka. Kvôli mne. Pre ten pohľad sa tá drina oplatila," vraví Alexander Bögi s dojatím. Na Spartathlone sa zúčastnil aj tohto roku (spolu s ním aj ďalší Slovák Ján Fazekaš, ktorý nedokončil). V cieli na neho už čakal známy český vytrvalec Dan Orálek.

Svojmu hobby by sa nemohol venovať bez pomoci spriaznených duší. ,,Som vďačný za podporu najmä mestu Dunajská Streda, či Ladislavovi Ásvanyimu," dodáva bežecký nadšenec.

Aké má plány na budúci rok?

,,Určite sa vrátim do Balatonfüredu. Rád by som sa zlepšil. Tentoraz už nepôjdem do Maďarska sám. Podporí ma manželka alebo syn," zakončil nadšenec, ktorý nielen behá, ale aj organizuje bežecké podujatia.