Keď je rýchlosť, stačia aj tenisky

Keď je rýchlosť, stačia aj tenisky
Ohliadnutie za GPS mítingom v Nitre. Trojskokanskú súťaž žien totiž opanovali malacké atlétky Baňovičová s Chvílovou, pričom Baňovičová zaznamenala skvelý výkon 12, 12 m (osem centimetrov od limitu na majstrovstvá sveta do 17 rokov).
Pre Moniku Baňovičovú sa zrejme nedeľa 5. júna vryje do pamäti. Po bežeckom sklamaní na ostravskej Zlatej tretre, kedy jej bolesti v nohe nedovodili podať kvalitný výkon, prišlo vykúpenie v skokanských disciplínach. Najprv si v diaľke vyskákala kvalitný osobný rekord 555 cm a skončila druhá za juniorkou Chrebetovou z Dubnice nad Váhom, a potom porazila skúsenejšie trojskokanky výkonom hodným šampiónky, keď najdlhší pokus meral 12, 12 m. K limitu na majstrovstvá sveta do 17 rokov, ktoré sa uskutočnia v lete v Lille (Francúzsko), jej chýba len osem centimetrov. „Som šťastná, v zime som skočila 11, 37 m v hale a vravela si, že mám na konte celkom pekný výkon. Teraz sa to dá len ťažko komentovať,“ vravela Baňovičová, ktorá za víťazstvo v súťaži získala i prémiu 20 €. Eliška Chvílová, druhá malacká trojskokanka v súťaži, ašpirovala už na prelomenie limitu 12, 20 m, ktorý by ju katapultoval na MS. Na konte má osobný rekord 12, 07 m z halovej sezóny, avšak v Nitre napokon skončila tesne pred bránami dvanástich metrov (11, 99 m). „Eliška cítila zodpovednosť, veľmi chcela a to jej na psychike príliš nepridalo. Ani raz netrafila odrazovú dosku, bola tam cítiť kŕčovitosť,“ komentoval tréner Vladimír Handl výkon Chvílovej, ktorá musela prijať prehru od mladšej tréningovej kolegyne.

K výkonu 12, 12 m v trojskoku, ktorý len tak „náhodou“ išla odskákať malacká talentovaná dorastenka Monika Baňovičová, by bol hriech nepridať zopár slov. V prvom rade treba spomenúť, že ten nitriansky trojskok nebol v pláne. Aspoň pokiaľ by sme mali veriť Monikinmu trénerovi Vladimírovi Handlovi, ktorý u nej pôvodne kalkuloval s hladkými a prekážkarskými šprintmi. Monika si však asi pred mesiacom natiahla počas tréningu zadný stehenný sval, podobne ako ďalšia malacká dorastenka Eliška Chvílová, ktorá pre problémy takéhoto rázu stratila celú minulú sezónu. Obligátne zranenie šprintérov určilo vývoj inak zamýšľaným smerom.  Rovnako ako u Elišky, bolo na štartoch Moniky vidieť, že noha nie je stopercentná  (najmä mizerný výkon na 100 metrov v Ostrave za pomalých 13, 10 s). Tak Monika po dohovore s trénerom zvolila skokanskú alternatívu (opäť podobne, ako Eliška Chvílová), hoci skoky sama o sebe príliš netrénuje. „Je to východisko z núdze. Aj skoky môžu byť súčasťou tréningu rýchlosti, navyše ju noha nebolí pri takomto pohybe,“ vysvetľoval Vlado Handl. Baňovičová je všestranná atlétka – blysla sa už na hladkých tratiach (v štrnástich rokoch zabehla stovku za 12, 54 s), na 100 metrov prekážok dorasteniek (14, 71 s v pätnástich rokoch, stotinu od limitu na majstrovstvá sveta) a teraz očarila i skokmi. Skokanskí tréneri v Nitre boli vo vytržení, keď videli, čo malacké dievča stvára. Na Záhorí trénujú teda dve dorastenky, ktoré skáču rozdielom triedy pred ostatnými dorasteneckými konkurentkami zo Slovenska. A to preto, že, laicky povedané, „zo zdravotných dôvodov nemohli nastúpiť na šprintérsku trať“. Vlado Handl však pripomína, že rýchlosť je hlavná a to i pre skokanov. Ťažko povedať, či to malacký tréner, inak sám niekdajší skokan, plánoval. Po odchode Claudie Hladíkovej z AC Malacky do Dukly Banská Bystrica, ktorá práve v skoku do diaľky zaznamenala minulý rok štrnáste miesto na olympiáde mládeže v Singapure, sa aspoň malacká atletika nemusí báť, že skoky zľavia zo svojej kvality. Na záver perlička z nitrianskeho doskočiska. Baňovičová, ako toho času najmä šprintérka, nevlastní žiadne skokanské tretry. Diaľku odskákala v tretrách na šprint (čo je podobné ako by futbalista hral na tráve s kopačkami určenými na sálový futbal) a trojskok dokonca len v bežeckých teniskách (to už by futbalista mohol hrať aj naboso). Tretry si Monika vyberá len ťažko, keďže má mimoriadne malú nohu, hoci s vysokým priehlavkom.  Predavači sa zapotia, aby jej našli optimálnu veľkosť. „Ja mám proste takú blbú nohu,“ sťažuje sa občas Monika. Bezpečne sa dá povedať, že Baňovičová má nohy v poriadku a keď si na ne ešte obuje tretry, môže byť jej skákanie vskutku zaujímavé. Podstatné však je, aby si udržiavala to hlavné, čo má -  rýchlosť! Potom sa dá skákať – hoci aj v teniskách.

10.6.2011   /   Kluby a pretekári   /   Autor: JAKI

Ďalšie články