Samozvaným kráľom slovenských bláznov je Marek Nemčík. V Piešťanoch prišiel prvú augustovú sobotu do cieľa triatlonu, ktorý je vo svete známy ako Ironman, päťdesiatykrát!
„Triatlon je to môj život. Ráno s ním vstávam a večer chodím spať. Triatlon riešim v rámci dizertačnej práce a takmer všetci moji kamaráti sú s ním spätí. Nedokážem predstaviť, že by triatlon nebol,“ tvrdí Nemčík.
Štyridsaťdvaročný rodák z dedinky Udavské neďaleko Humenného je tým najželeznejším Slovákom. „Je stelesnenie toho najpozitívnejšieho, čo účasť na takýchto pretekoch obnáša: priateľstva, zábavy, dobrej nálady a radosti z pretekov. Aj on sa snaží vždy o čo najlepší výkon, na rozdiel od iných však tomu nepodriadi sto percent. Je schopný ubrať 20–30 percent z vlastného výkonu, aby ich rozdal všetkým ľuďom okolo,“ hovorí o Nemčíkovi český profesionál Petr Vabroušek.
Nemčík začínal s cyklistikou. V okolí Humenného sa však konalo veľa triatlonov. Šport zložený z troch disciplín si rýchlo získal veľa priaznivcov. Nemčíkovi sa trénovanie jedného športu zrejme málilo. Na štart prvého triatlonu sa postavil v roku 1991. Ten bol ešte vzdialenosťami krátky. „Pred Ironmanom som mal veľký rešpekt. Pri takých pretekoch to ani inak nejde. Nedá sa o nich povedať, tak zajtra si idem dať Ironmana. Trvalo mi desať rokov, než som si na to trúfol.“
Nemá pud sebazáchovy
Od prvých pretekoch v roku 2001 však tomuto športu prepadol naplno. S Ironmanom precestoval celý svet. Štartoval v Amerike, v Ázii, v Austrálii i po celej Európe.
„Všade to prežívajú ľudia inak. Na Novom Zélande tento šport absolútne zbožňujú. V Amerike žijú pretekmi úplne všetci od dobrovoľníkov, miestnych ľudí. Dokonca aj psi tam majú na hlavách čiapky s logom Ironman. Najlepšie je to však doma na Slovakmanovi. Tu to pre mňa znamená najviac.“
Väčšina triatlonistov ladí formu a chystá sa za rok na pár pretekov. Aj jeden Ironman na sezónu bohato stačí. Preteky zaberú celý deň, regenerácia aj týždne. Slovenský rekordér však obľubuje extrémne série. Pred dvomi rokmi zvládol počas 28 dní päť dlhých triatlonov.
„Asi nemám taký pud sebazáchovy, inak by som mal po troch pretekoch dosť. Aj profesionál Peťo Vabroušek, ktorý sa týmto športom živí, vám povie, že ísť dva – tri po sebe je aj pre neho naozaj náročné.“
Pamätnou sezónou je však tá z roku 2010, kedy spolu s kamarátom Jozefom Vrábelom štartovali na jedenástich Ironmanoch. „Najskôr sme si povedali, že pôjdeme Malajziu. Potom sme sa pozreli do mapy a zistili, že Nový Zéland je odtiaľ iba kúsok. Tak sme tam strávili dva týždne. A povedali sme si: Čo tak Južná Afrika? Nakoniec to narástlo na jedenásť Ironmanov. Dodnes na to spomíname. Bola to nezabudnuteľná sezóna. Jožo dokončil všetkých jedenásť, čo je na slovenské pomery absolútne fenomenálny rekord.“
Sníva o Havaji
V tomto roku znel plán jasne – dosiahnuť magickú päťdesiatku. Chýbalo do nej šesť finišov. V apríli začal v Južnej Afrike, pokračoval na Morave, v Klagenfurte, vo Frankfurte a v Zürichu. Päťdesiate preteky boli Piešťany.
„Každý z tých pretekov som musel ísť s tým, že musím dokončiť. Inak by sa celý plán rozsypal. Mal som obavy, či to dokážem. Na takýchto pretekoch sa vám môže stať čokoľvek. Spôsobov ako ich pokašlať je nespočetne veľa. Na behu vám môže doslova odpadnúť hlava.“ Zvládol to bez zaváhania. V Piešťanoch dobehol do cieľa v čase 11:26:15 h.
Z množstva splnených triatlonových snov ostal Nemčíkovi jeden, o ktorom sníva každý triatlonista – havajský Ironman. Právo štartovať tu majú iba víťazi svojich vekových kategórií z jednotlivých pretekov, ktoré sa konajú po celom svete. Medzi profesionálmi si vybojuje účasť iba 50 najlepších mužov a 35 žien vo svetovom rebríčku.
„Na Havaj sa dostanú len absolútne najlepší z najlepších a k tomu potrebujú ešte aj veľkú dávku šťastia. Preto nepremýšľam na tým, že by som sa pokúsil zabojovať o kvalifikáciu. Možno o pár rokov, ak uberiem z počtu pretekov a pridám na kvalite. Ale dôležité je, aby mi vydržalo zdravie.“
Obedom proti kríze
Nemčík je nekonečnou studnicou príhod a skúseností o tom, čím človek musí prejsť, aby zdolal 3,8 kilometra plávania, 180 kilometrov cyklistiky a na koniec si zabehnúť maratón (42,2 km). „Zažil som veľa pretekov, bohužiaľ aj veľa nedokončených. Motivácia sa mení postupne v priebehu kariéry. Kto ide prvýkrát, myslí iba na to, aby dokončil. Postupne spoznávate druhy bolesti a problémov. Ak si pripustíte negatívne myšlienky a do toho príde únava, bolesť, kŕče, môže vás to psychicky zlomiť. Najťažšie je, keď si sám musíte priznať prehru.“
Dobrým receptom na zahnanie krízy a negatívnych myšlienok je napríklad aj manželka s pripraveným obedárom. „Jeden môj kamarát si v polovici cyklistiky zvykol dať pauzu. Zastavil, zosadol z bicykla, manželka mu podala obed. Spokojne sa najedol, oddýchol si a potom sa vydal ďalej.“
K desať a viachodinovej porcii športového výkonu patrí neodmysliteľne aj bolesť. Nemčík ju za roky zažil zrejme vo všetkých podobách a intenzitách.
„Bolia nohy, hlava, žalúdok, alebo vás priam bolí rozum. Jarda Hýzl, legenda českého triatlonu, mi povedal: 'Bolesť je kamarát, ktorý ťa na trati sprevádza, či chceš či nechceš. Nemôžeš s ňou bojovať, nie je možné ju oklamať.' Treba s ňou rátať. My s humorom hovoríme, že bolesť je len názor, s ktorým sa môžeš nestotožniť.“
Pravidelný šport a hľadanie svojich hraníc človeka veľa naučí. „Šesťnásobný víťaz z Havaja a legenda triatlonu Mark Allen povedal: ‘Keby som celý život sedel v kancelárii, nikdy sa o sebe nič nedozviem.‘ Šport vás naučí prehrávať aj vyhrávať, naučí vás hrať férovo. Zistíte, že skratky v živote existujú, ale nikam nevedú.“
Nemčík je vskutku slovenský unikát. Únavu z náročných pretekov ako by zmyl v sprche spolu s potom. Dva týždne po pretekoch v Piešťanoch už súťažil na sérii Ironman vo švédskom Kalmare. Tu začal druhú päťdesiatku. Ak bude pokračovať týmto tempom, o chvíľu mu na 52 ironmanov nebude stačiť 52 týždňov v roku.
