Na čo sa teraz pripravujete, dievčatá?
Anežka: Polmaratón v Prahe, to je prvý cieľ sezóny. Potom sa uvidí ďalej, určite juniorské majstrovstvá sveta.
Eliška: Ja tiež.
Na aký čas to vidíte?
Anežka: Presne to neplánujem. Nejlepšie mi zatiaľ sedí asi tá trojka, v teple som bežala aj päťku, na Grand Prix v Prahe ma celkom potešila aj desiatka. Hlavne chcem polmaratón rozbehnúť voľne a stupňovane. Zatiaľ som bežala dvakrát a vždy som to prepálila. Okolo 1:16 hod. by to malo ísť, snáď aj 1:15. Dúfam, že sama seba príjemne prekvapím.Trojku v hale som dala po ťažkých sústredeniach za 9:30 úplne v kľude.
Eliška: Nedávam si pred seba konkrétny čas, 1:20 hod. by som mohla zabehnúť.
A ďalej, stále kombinovať viac športov, disciplín?
Anežka: Áno, pretože nechcem nikoho sklamať. Po večernej Prahe v septembri je ale asi práve tá desiatka zážitkovo to najviac.
Lenže presadiť sa v nej skutočne do špičky bude asi zo všetkého najťažšie?
Anežka: V chôdzi vládnu Rusky, k nim mám bližšie. V behu zostávam stále európskou bežkyňou za dlhým radom afrických.
Eliška: Šanca presadiť sa v behu je menšia. Ale ja mám postupné ciele a práve v behu zase môžem poskočiť najvyššie. V cyklistike už budeme v ženskej kategórii a tam to bude dosť ťažké.
Čo znamenajú z pohľadu voľby špecializácie dva roky do olympiády v Riu?
Anežka: Stále sa zlepšujeme vo všetkom. Teraz ešte nie je potreba zamerať sa len na jednu vec.
Eliška: Hlavne, aby sa nám vyhýbali zranenia.
Naozaj sa dá do olympijskej sezóny pripraviť vrcholne zo všeobecnej vytrvalosti pre viac športov?
Anežka: Ešte rok si môžeme budovať odrazový mostík. Potom už v olympijskej sezóne sa budeme venovať jednej disciplíne, najskôr chôdzi. Po olympiáde opäť odskočíme k behaniu.
Na druhej strane naozaj kvalitné podmienky vám asi môže ponúknuť len profesionálny cyklistický tím, nie?
Anežka: Dostali sme teraz ten najlepší materiál. Ale venovať sa prioritne cyklistike by znamenalo nestíhať atletiku, cyklistika zoberie naozaj strašne veľa času.
Eliška: Stále ale nehovoríme nie. Ale napr. triatlon už má tak krátku sezónu, že sa nedá stihnúť pripraviť sa poriadne ani na dôležité preteky. Samotná cyklistika nám sedí viac.
Ako teda skladáte tréning, v čom sa dajú hľadať najväčšie rezervy?
Anežka: V technike behu. Veď my skoro nebeháme, len klušeme. Väčšinu tréningov chodíme. Telo si ale pamätá techniku, ťažisko zostáva v jednej rovine, aj chôdza je pre beh prínosná.
Tréningu venujete až takmer neuveriteľných tisíc hodín ročne, stále vás to ešte baví?
Anežka: Strašne. Nedokážem si predstaviť, že by som robila niečo, čo by ma nebavilo.
Eliška: Samozrejme, ale pri boľavých tréningoch to zas taká zábava nie je.
Lepšie sa to znáša v skupine?
Anežka: Pripravujú sa s nami štyria chlapci od dvadsať do dvadsaťdva rokov. Myslím, že to je prínosné pre obe strany.
Eliška: Raz sme boli na sústredení samé a tiež to nebolo zlé. :)
A psychicky, nie ste niekedy unavené, resp. na seba nahnevané?
Anežka: Ľudia sa okolo nás menia, takže ani nie. Teraz sa niekedy pripojila mladšia skupinka so Zuzkou Schindlerovou, ide to.
Eliška: Vo väčšej skupine sa snažíme jeden pred druhým vytiahnuť, funguje to. V Jilemnici by sme ťažko dali dokopy skupinu výkonnostne rovnako pripravených dievčat. Jazdil s nami na bicykli aj Karel Hnik (člen profesionálneho tímu Etixx, pozn. red.). Vždy už mal niečo za sebou, ale išlo to a pomohlo nám to.
Viete si predstaviť odísť na dlhší čas do Afriky, bežeckej Mekky, napríklad priamo do kenského Rift Valley?
Eliška: Tých záväzkov doma je veľa. A tam by sa dalo naozaj len behať, ťažko by sme tam našli tak všestranné zázemie ako tu, ako sme zvyknuté.
Anežka: Teraz je na to ešte skoro. Ale tešíme sa, že tá možnosť pre prípadnú kvalitnú bežeckú prípravu existuje.
Zatiaľ vám podmienky projektu Czech Marathon Hopes vyhovujú?
Eliška: Nemôžeme si ich vynachváliť. Ceníme si finančnú podporu aj šancu štartovať na kvalitných pretekoch po boku špičkových elitných atlétov. Vďaka tomuto projektu nám tiež adidas poskytuje bežecké vybavenie.
Anežka: Jeden kenský manažér nám povedal, aké sme výborné bežecké somatotypy... Vážime si možnosť byť v kontakte s tými najlepšími.
Na českej pôde ešte musíte predstihnúť o generáciu staršie štyridsiatničky Kamínkovú a Sekyrovú.
Anežka: Na desiatke som bola veľmi rada, že sa mi podarilo Peťu (Kamínkovú) predbehnúť. Na polmaratóne je ešte poznať skúsenosť aj rokmi nazbieranú vytrvalosť. Tá sa len tak nestráca, tam to ešte chvíľu potrvá.
Kam si až staviate bežecké ciele - na maratón?
Anežka: Áno, maratón. Aj keď tréner mi vždy píše, že mi steeple sedí najviac.:)
Eliška: Maratón aj polmaratón, desiatku skôr asi len na dráhe.
A časy?
Anežka: Nedokážem ho povedať, ale český rekord Aleny Peterkovej by som rada prekonala. To je môj vzor, to je moja motivácia.
Eliška: Ak vydrží zdravie, môže to byť stále lepšie a lepšie.
