Mojich 7 dôvodov: očista duše, nové nápady a príroda

Mojich 7 dôvodov: očista duše, nové nápady a príroda
Behá tri roky a najradšej sám v prírode. Dopraje mu to pokoj, uvoľnenie od stresu, ale aj veľa myšlienok. "Mať tak behajúcu sekretárku, ktorej by som pri behu diktoval, to by bolo!" hovorí Michal Damek.

Pokoj v duši

Čím viac behám, tým viac mám pocit, že tento dôvod je pre mňa kľúčový: beh mi ponúka pokoj. Vždy som si o sebe myslel, že som pohoďák, niekedy som sa dokonca chcel považovať za flegmatika, ale sebahodnotenie klame. Najprv to začalaškola, potom to pokračovalo v práci a s malými deťmi to dokončila rodina: navonok som sa snažil tváriť pokojne, ale vnútri to vrelo. Čím som bol unavenejší, vystresovanejší, skrátka pod tlakom, tým viac sa stávalo, že som povolil a časťz toho čierna vo mne sa vyvalila von. Niekedy to bola až sranda, niekedy sa z toho stávalo dlhé obdobie neporozumenia, depresií a smútku. Keďsom začal behať, vôbec mi neprišlo, že tak vlastne hľadám pokoj. Postupom času som sa však na samotu na trase tešil a mnohokrát ju vyhľadával. Dnes niekedy priamo utekám preč do pokoja, do samoty, do ticha (nebehám so slúchadlami).

Kochám sa

Ďalší dôvod, pre ktorý by som vybehol aj v papučiach: kochám sa okolím. Veľakrát zabúdam sledovať telo, beh, proste nechám svaly, kosti a šľachy, nech si bežia, a ja sledujem, kde sa čo deje. Pravda, v meste to nie je tak atraktívne, ako keďlietam po kopcoch, ale všetko má svoje a ja si vystačím s málom. Behám už dlhšie trasy ako na začiatku, takže vidím kus kraja. Úplne ma fascinuje myšlienka, že viem dobehnúť až na obzor a ešte sa vrátiť späť.

Čas na myšlienky

Beh mi dáva čas na vlastné myšlienky, snívanie, spomínanie, premýšľanie. Materiálne mi môžu všetko vziať, ale to, čo mám v hlave, to je len moje. Kedysi som uvažoval, či si nemám vziať slúchadlá a učiť sa napr. angličtinu, "aby som ten beh nejako využil", ale to by užbola práca a nie zábava.

Žiarovka nad hlavou

Neviem, čo všetko sa v tele pri behu deje, či sa okrem endorfínov nevylučuje aj nejaká iná látka, ale napadajú ma pri behu myšlienky! Čo myšlienky, napadajú ma nápady s veľkým N! Mať behajúcu sekretárku, ktorej by som mohol pri behu diktovať,to by bolo. Keď sedím pri počítači, mnohokrát úplne cítim, ako je to myšlienkovo ​​ubíjajúce. Ale sotva vyrazím, začnú sa mi v hlave diať podivuhodné veci. Najskôr to tak trochu zažblnká, potom špliecha, v hlave mi hrkne, v krížoch mi lupne a potom sa objaví ... nakoniec Japonec. Proste si tak bežím a zrazu sa mi začínajú spájať súvislosti a napodiv z toho vypadávajú aj riešenia, strategické postoje, návrhy, ako a čo robiť. Keď pribehnem, som úplne natlačený optimizmom a nápadmi. Srším!

Očista dočista

Nechodím do kostola, nie som veriaci ani jogín. Mojou očistou, a to ako duševnou, tak fyzickou, je beh. Áno, viem,že keď prídem, mám telo zakyselené a vyžmýkané a musím mu dodať minerály a vitamíny, ale verím, že s potom odchádza z tela aj veľké množstvo hnusu. V chladnejšom období sa k tomu pridáva odhlienenie. Chápem, že to nie je príjemná téma, ale ja jednoducho pri behu rôzne chrchlem, vykašliavam, smrkám, pľujem ... a ďalej už radšej nebudem pokračovať. Skrátka, keď je telo rozohriate, ide to z neho samo. Keď potom dobehnem a vychladne, nepotrebujem žiadne vreckovky, zázvorové čaje, medík, bylinky, nedaj bože lieky.

Bežecká komunita

Keď som sa prvýkrát rozbehol, mal som utkvelú predstavu, že si budem pobehovať tak nejako sám. Asi po pol roku sa to zlomilo. Bol som nadšený, že už niekam dobehnem, a "nutne" som potreboval vyskúšať, ako mi to behá v porovnaní s ostatnými. Vyrazil som na svoj prvý pretek. Išiel som na hodinovku, kde som spoznal prvých spolubežcov, a nakoniec som začal behať za klub. Prísťna preteky už pre mňa nebolo len rozcvičiť sa a odbehnúť si to, ale tiež pozdraviť a poklebetiť s celou komunitou bežeckých kamarátov. Mimo preteky je ale veľmi dobré behať si sám, stretávať n bežcov, hovoriť si "Ahoj" a baviť sa, akoby sme sa poznali dlho. Toho sa proste nevzdám. Bežci sú proste kamaráti, a to vyhlasujem ako samotársky frfloš. Fyzička Aby som sa priznal, dvadsať klikov neurobím, desať zhybov tiež nie, s pištoľami mám problémy a tak by som mohol pokračovať ďalej. Môj cieľ je ale inde, nie som pretekár s ambíciami bežaťmaratón pod 2:45. Som človek, ktorému beh učaroval.

Fyzička

pre mňa znamená, že nie som obézny a mám rozumnú vytrvalosť.Rodinka o mne ale prehlasuje, že som trieska, a vzhľadom k tomu, že niektoré zaváraniny musí otvárať žena, na tom asi niečo bude. Ja si ale myslím, že najdôležitejšie je sa hýbať, akokoľvek. Keď jednu dobu moje fyzické aktivity ustali, získal som okrem nadváhy ako bonus aj večnú únavu, malú odolnosť (prechladnutia boli viac ako časté, takmer celoročné) a väčšiu mieru pesimizmu, ako je u mňa obvyklá.


2.9.2014   /   Rozhovory   /   Autor: rungo.cz , Michal Damek   /    Foto: archiv Michala Damka

Ďalšie články