Aj v jeho prípade sa totiž potvrdilo, že kto raz prepadne čaru orientačnému behu, tak na vlastnej koži pocíti ozajstnú a neopakovateľnú originalitu každých pretekov či trate, ktoré by sa podľa pravidiel nikdy nemali opakovať.
„V súčasnosti sa venujem orientačnému behu na rekreačnej úrovni, absolvujem ročne približne tridsať pretekov, sem tam sa prihlásim do hlavnej kategórie a vychutnávam si kvalitné súťaže,“ konštatoval člen realizačného tímu zodpovedný za výkonnosť slovenských orientačných bežcov, ktorých v dňoch 5. – 13. júla čakajú majstrovstvá sveta mužov a žien v Taliansku.
Bez tohto súhlasu si môžete obsah otvoriť v samostatnom okne:
//www.youtube.com/embed/KCv60gkA3WQ
Rozmach orientačného behu v Európe prišiel v polovici osemdesiatych rokov 20. storočia. Čím si vysvetľujete potrebu vtedajších priekopníkov tohto športu súťažiť práve v členitom horskom teréne?
„Pôvodným zámerom pretekov v OB bolo prekonávanie neznámeho terénu. Veľmi často to bolo v zložitých podmienkach, keďže aj mapy neboli tak presné ako sú dnes. Ale mohla to byť aj možnosť neopakovateľného dobrodružstva, ktorú orientačný beh prináša. Na rozdiel od hladkých atletických behov a krosov, alebo bežeckého lyžovania či biatlonu, totiž OB prináša možnosť vlastného výberu postupu po trati, podľa uváženia vlastnej fyzickej a orientačnej zdatnosti. Navyše, práve v 80-tych rokoch 20. storočia sa OB postupne rozširoval do dovtedy nepoznaných terénov, často tzv. ´nezmapovaných´, teda bol tu určite aj faktor objavovania nových náročných terénov pre tento šport. Dnes už existuje veľa pretekárskych priestorov, ktoré už majú za sebou preteky v orientačnom behu. Avšak stále sa objavujú nové časti terénov, napríklad často malé priestory v extrémnych nadmorských výškach horských masívov.“
Ktorá krajina je považovaná za kolísku orientačného behu?
„Všeobecne sú to severské krajiny, Nórsko, Švédsko, Fínsko. V Škandinávii sa tento druh športu vyvinul z pôvodne vojenského športu, kde príslušníci armády mali za úlohu dostať sa z bodu A do bodu B čo najrýchlejšie iba podľa mapy a kompasu. Do športovej formy sa potom postupne vyvinul aj tým, že sa jasnejšie stanovili konkrétne pravidlá pre dĺžku trate a čas. Dnes ale existuje oveľa viac krajín, kde sa orientačnému behu mimoriadne darí. Dánsko, Švajčiarsko, Francúzsko, Veľkú Británia. A nemôžeme vynechať Českú republiku, kde majú stále dobrý systém podpory tohto športu.“
Čím si vysvetľujete obrovskú popularitu orientačného behu v severských krajinách?
„Je to dané naturelom Škandinávcov, ktorí majú k športu všeobecne kladný vzťah. Veľa severanov považuje celkovo šport alebo pohyb v prírode za osožný životný štýl. Ďalej majú výbornú systémovú podporu športu zo strany štátu a miestnych komún. Charakter podpory od útleho veku najmä na školách umožňuje Škandinávcom kontinuálny výkonnostný rast v športe od malých detí až po dospelý vek. A nie posledným faktorom, ktorý má na svedomí obľubu športu v Škandinávii, je aj neopakovateľná prírodná scenéria. Orientačný beh je v Škandinávii jedným z takto podporovaných športov. Existujú špecializované gymnáziá pre OB, ktoré sú často v blízkosti lesov a na okraji miest. Nehovoriac aj o dostatočnej publicite tohto športu v Škandinávii.“
Aká je členská základňa pretekárov – orientačných bežcov na Slovensku?
„V slovenských podmienkach existuje 27-30 klubov so 700 registrovanými pretekármi, ktoré sa zaoberajú orientačným behom, resp. aj ďalšími orientačnými športmi - orientačnou cyklistikou alebo lyžiarskym orientačným behom (druh športovej orientácie na bežkách v zimných mesiacoch). Najviac registrovaných pretekárov bolo v 80.- 90-tych rokoch, keď dosahoval počet pretekárov viac ako 2000 osôb. Postupne počet aktívnych členov klesal, až sa ustálil na súčasných 700 registrovaných pretekárov.”
Ktorá generácia Slovákov dokázala najviac držať krok s vyspelou „orientátorskou“ Európou, či svetovými veľmocami v tomto športe?
„Z hľadiska histórie a výsledkov slovenského OB boli vynikajúci jednotlivci ako Gustáv Barták, alebo Ľudovít Šmelík, ktorí štartovali na MS v OB vo vtedajšej spoločnej reprezentácii ČSSR. V minulosti bol zo Slovákov najvýraznejším pretekárom s dominantným postavením Jozef Pollák (ATU Košice), ktorý v rokoch 1980 – 1995 dokázal konkurovať aj svetovej špičke! Dodnes sa aktívne venuje orientačnému behu vo veteránskej kategórii. Ešte za spoločného štátu bol pilierom reprezentácie ČSSR a získal doposiaľ ako jediný orientačný bežec zo Slovenska medailu z MS v OB v pretekoch štafiet v roku 1983. Jozef Pollák ako prvý Slovák dokázal zvíťaziť v individuálnych pretekoch Svetového pohára. Bolo to v roku 1992 v vo Wiener Neustadte (Rak.) a presadil sa aj v celkovom poradí tejto dlhodobej súťaže. V generácii s J. Pollákom potom aj ďalší Slovák Karol Hierweg štartoval za ČSSR v roku 1982 na akademických MS (AMS). V modernej histórii OB, v ére samostatnosti po roku 1993, však prišla generácia pretekárov, ktorí tiež dokázali konkurovať svetovej špičke.
Zatiaľ najúspešnejším pretekárom celej histórie od roku 1993 je Marián Dávidík, vicemajster Európy z ME 2000 na Ukrajine. Je tiež ďalším Slovákom, ktorý zvíťazil v individuálnych pretekoch Svetového pohára - v roku 2002 v Belgicku. Na MS v OB dosiahol M. Dávidík najvyššie umiestnenie v roku 2003 vo Švajčiarsku (6. miesto). Okrem Dávidíka sa v silnej medzinárodnej konkurencii významne presadil aj Lukáš Barták, ktorý dosiahol vôbec historicky najlepšie umiestnenie Slováka na MS v OB. V roku 2008 v Olomouci bol štvrtý v šprinte. V ženskej kategórii je historicky najúspešnejšou pretekárkou Martina Rákayová, akademická majsterka sveta z roku 2002 v Bulharsku a bronzová z AMS 1996 v maďarskom Veszpréme. Inak čo sa týka histórie akademického športu, tak OB je piaty najúspešnejší vysokoškolský šport podľa počtu získaných medailí z AMS v rokoch 1994-2010.“
Vďaka čomu sa generácie Pollákovcov a Dávidíkovcov dokázali udržať vo vtedajšej európskej špičke?
„Myslím, že to bol najmä enormný záujem príslušnej generácie úspešných pretekárov presadiť sa vo svetovej špičke (krátka odmlka). Nebáli sa porovnávať a konfrontovať s rivalmi, čo je základným princípom vrcholového, ale aj výkonnostného športu. Obe úspešné generácie tiež mali v sebe ambície posúvať osobné hranice výkonnosti čoraz vyššie. Dopredu ich tiež posúvala snaha objavovať množstvo nových nepoznaných terénov, v ktorých sa preteky v orientačnom behu konajú.“
Dejiskom tohoročného svetového šampionátu v šprinte budú lukratívne Benátky a ich okolie, kde ešte MS v orientačnom behu nikdy neboli. Prečo organizátori MS z Talianska zvolili práve historické centrum Benátok?
„Aj keď majstrovstvá sveta v OB v Taliansku ešte nikdy neboli, preteky v orientačnom behu boli už aj v priamom centre Benátok. Každoročne v novembri - na konci sezóny - tu býva tradičné podujatie, ktoré je zaujímavé aj tým, že sa preteká bez obmedzenia premávky či turistov! Vďaka tomu často prichádza ku kurióznym situáciám, keď sú súťažiaci obmedzovaní pohybom miestnych obyvateľov a turistov (smierch). Tento rok počas MS bude v Benátkach disciplína šprint. Kvalifikácia sa pobeží na ostrove Burano, odkiaľ sa kvalifikuje 45 najlepších do finálových pretekov, ktoré budú v sobotu 5. júla medzi 15.45 a 17.30 h. Počas tejto doby bude stred mesta uzavretý. Podobne to bolo aj na MS v roku 2008 v Olomouci, keď bola v centre odstavená premávka, aby neprišlo ku kolíziám pretekárov. Ďalším dôvodom uzavretia centra Benátok bude televízny prenos. Veď Benátky sú jedinečné z pohľadu OB v tom, že je tu množstvo úzkych uličiek, mostíkov a zákutí, ktoré poskytujú možnosť rýchleho, ale aj technicky náročného behu. Navyše, z pohľadu televízneho prenosu tu bude snaha o ukážku vrcholového orientačného behu v lukratívnom centre Benátok.“
Aj príklad Benátok ukazuje, že váš šport sa z ťažkých lesných terénov sťahuje do centier mesta, do priemyselných zón a medzi historické pamätihodnosti. Čím si tento presun z lesných chodníkov, roklín a závrtov na námestia historických miest vysvetľujete?
„V poslednom období sa na pôde svetovej organizácie IOF (Medzinárodná federácia orientačných športov, pozn.) oficiálne hovorí o presadení sa medzi olympijskými športami. Z tohto dôvodu je aj snaha prispôsobiť nejakú disciplínu v rámci orientačného behu alebo iný typ športovej orientácie, napríklad lyžiarsky orientačný beh, do určitého rámca, ktorý by bol akceptovateľný pre zaradenie do programu OH alebo ZOH. Momentálne bol lyžiarsky orientačný beh prijatý ako disciplína do programu Svetovej zimnej univerziády (SZU). Preto je množstvo podujatí aj v OB, na ktorých sa preteká priamo v mestách, parkoch, medzi ľuďmi, aby sa tento moderný šport dostal do povedomia širokej verejnosti. Od toho tradičného OB spred takmer 100 rokov sa vyvinul OB do športového odvetvia s modernými pravidlami, prešiel obrovským vývojom, a je otázkou času v dlhodobom horizonte, kedy sa ho podarí dostať na olympiádu. Dnes je konkrétnou snahou preteky v OB časovo skrátiť tak, aby sa zmestili do vhodného televízneho formátu, aby predstavovali aj pre divákov náboj príťažlivosti a dynamiky. Preteky v šprinte sú podľa mňa takouto lukratívnou možnosťou.”
Kedy do dejiska svetového šampionátu cestujete a v akom zložení? Koľko mužov a koľko žien bude v Taliansku reprezentovať Slovensko?
„Na MS do Talianska odchádzame dnes vo štvrtok 3. júla. Vo výprave je päť mužov a dve ženy.“
S akými ambíciami ide slovenská reprezentácia v orientačnom behu na MS 2014 v Taliansku?
„V ženskej kategórii máme dve pretekárky, ktoré sú schopné konkurovať širšej špičke. Janu Macinskú a Katarínu Labašovú (obe ATU Košice). Katarína Labašová má prioritu šprintovú disciplínu a tzv. mixovú štafetu, Jana Macinská je stabilnou pretekárkou pre stredné a dlhé trate. Tiež bude štartovať v mixovej štafete. Tradičnú ženskú štafetu preto tento rok neobsadzujeme (krátka odmlka). V kategórii mužov nám početnejšie zastúpenie umožní vhodne rozdeliť pretekárov na jednotlivé disciplíny. V disciplíne šprint môžu štartovať až traja pretekári, je tu však kvalifikácia a do fínále postupuje najlepších 45 účastníkov. Tu sa spoliehame na Pavla Bukovaca (Farmaceut Bratislava), ktorý už v minulosti bol 16. na MS v 2008 v Olomouci. Určite by bolo výborné, ak by takéto umiestnenie zopakoval aj v Benátkach. Ďalší dvaja Slováci, ktorí sa predstavia v šprinte, sú Štefan Ringer (ATU Košice) a Dávid Franko (Sokol Kysak). Pre Franka to bude premiéra na seniorských MS. Na strednej a dlhej trati bude štartovať Michal Krajčík (ATU Košice). V mixovej štafete (tu štartujú vždy dvaja muži a deve ženy z jednej krajiny, pozn.) bude štartovať aj Ondrej Piják z Kobry Bratislava. Piják bude súčasne štartovať aj v tradičnej štafete, ktorá sa dnes už označuje aj pojmom lesná.”
Kto z nominovaných pretekárov, resp. pretekárok by mohol byť lídrom slovenského výberu?
„Momentálne asi najlepším pretekárom v orientačnom behu na Slovensku je Michal Krajčík. Preto aj dostal dôveru štartu na finálových pretekoch na strednej a dlhej trati. Tiež by mohol byť oporou tradičných štafiet na záver celých MS. Bude záležať aj od jeho osobnej únavy po pretekoch na strednej a dlhej trati. Nedávno absolvoval pobyt v Škandinávii, kde sa v silnej konkurencii zúčastnil na pretekoch a dosiahol tam dobré výsledky. Ďalšími skúsenými pretekármi na MS sú Pavol Bukovác a Ondrej Piják. Počas jarnej časti sa javili v relatívne dobrej forme, v tesnom závese za M. Krajčíkom, takže títo traja pretekári sú podľa mňa dosť vyrovnaní. Štefan Ringer sa špecializuje na týchto MS vyslovene iba na šprintovú disciplínu. Dávid Franko bude na MS debutantom. Pre jeho ďalší vývoj vo vrcholovom OB je štart na seniorských MS určite vhodnou školou.“
Aké výsledky na MS by vás uspokojili?
„Minulý rok na MS v OB štartoval iba Michal Krajčík, lebo šampionát bol vo fínskom Vuokatti. Tento rok dávame príležitosť štartovať na MS širšiemu kádru. Aj z dôvodu, že MS sú blízko. Navyše, podľa mojich osobných skúseností z pretekárskej minulosti, si myslím, že v týchto terénoch máme šancu dostatočne konkurovať súperom. Ďalším dôvodom je postavenie Slovenska v novom rebríčku krajín od roku 2014, ktorý nás súčasne radí do 3. divízie. Sme však na postupovom mieste do druhej divízie medzi mužmi, čo by zaručovalo štart dvoch mužov vo finálových pretekoch na strednej a dlhej trati v roku 2015. Rozhodujúci bude výsledok štafiet, ktorý naše postavenie môže potvrdiť. Ak by sa nám teda podarilo postúpiť do 2. divízie v mužskej kategórii, bude to úspech. Výborné bude tiež každé individuálne umiestnenie vo finále šprintu priamo v Benátkach. V lesných disciplínách (t. j. stredná trať a dlhá trať) bude úspechom každé umiestnenie v prvej tretine výsledkovej listiny.“
Aký je záujem mladej generácie nádejných športovcov o orientačný beh?
„V posledných rokoch pretekárska základňa v OB stagnuje. Slovensko podľa mňa bolo vždy špecifické v tom, že z toho počtu obyvateľov a z tej systémovej-nesystémovej podpory športu, akú máme, sa z času na čas objaví talent, ktorý prerastie do svetovej špičky. Asi ako v ostatných športových odvetviach na Slovensku, kde sme úspešní (krátka odmlka). V súčasnosti sa rysuje skupina dorasteneckého výberu, kde by mohla byť nádej, že o niekoľko rokov sa z nej vykryštalizuje niekoľko výrazných pretekárov. Problémom však býva prechod do staršej kategórie, a s tým súvisiace dlhšie a náročnejšie trate, plus nevyhnutná potreba čoraz viac času venovať športovej príprave. To často brzdí mladých nádejných pretekárov v ceste za športovými úspechmi na vrcholných podujatiach. Navyše, chuť a odhodlanie obetovať všetok voľný čas v prospech vrcholového športu nebýva u súčasnej mladej generácii chlapcov a dievčat úplnou samozrejmosťou. Niekoľko výrazných talentov nám takto ´vyhaslo´ ešte predtým, ako sa vôbec vekom dostali do kategórie dospelých.“
Ako budujete členskú základňu orientačného behu na Slovensku? Systematicky vyhľadávate bežecké talenty už v školskom veku, alebo sa spoliehate na to, čo vám kolegovia telocvikári a atletickí tréneri zo slovenských škôl poradia?
„Ťažká otázka, ešte ťažšia odpoveď. Na stály rast členskej základne by všeobecne okrem zodpovedajúceho počtu mladých ľudí, zapálených pre OB, bolo asi potrebné mať aj zodpovedajúci počet učiteľov či lektorov a trénerov (krátka odmlka). V minulom roku sme na pôde SZOŠ (Slovenský zväz orientačných športov) zriadili metodickú komisiu, rok predtým aj marketingovú komisiu, ktoré majú za cieľ spropagovať orientačný beh na základných, stredných školách i vo verejnosti. Tento rok sa podaril zrealizovať výborný nápad ako spropagovať OB aj tým, že vo finále školských majstrovstiev Slovenska v Banskej Bystrici sa predstavila aj naša úspešná olympionička Anastasia Kuzminová, ktorá absolvovala súťažnú trať orientačného behu V zahraničí tento trend propagácie orientačného behu ako možnej alternatívy v príprave špičkových lyžiarov-bežcov či biatlonistov často využívajú, čo je na prospech oboch strán. Takéto a podobné projekty môžu v budúcnosti pritiahnuť a rozšíriť členskú základňu. Orientačný beh predsa ponúka možnosť porovnávať sa s rovesníkmi, plus ponúka alternatívu ako užitočne a vhodne tráviť voľný čas. Iné konkrétne programy pre základné a stredné školy doposiaľ neboli, avšak v súčasnosti už vyššie spomínané komisie pripravujú podklady pre akreditovaný študijný plán pre učiteľov, resp. trénerov orientačného behu, čo by významným spôsobom zabezpečilo garanciu výchovy vhodných trénerov a učiteľov pre OB. V minulosti sa dalo trénerstvo OB študovať napríklad aj na Fakulte telesnej výchovy a športu UK v Bratislave.”
V čom je šanca, že by členská základňa slovenských „orienťákov“ mohla v blízkej budúcnosti rásť?
„Ak by sa podarilo pritiahnuť do nášho športu aspoň niekoľko učiteľov, alebo trénerov, ktorí by boli zapálení pre tento šport, bolo by to naše veľké víťazstvo! Tiež je potrebné mať vnútornú motiváciu naplno sa oddať tomuto športu. Inak sa výsledky nedajú dosiahnuť. Jednou z ciest napredovania talentovaných pretekárov môže byť aj adresná podpora pretekárov. Žiaľ, nie je to systémové opatrenie, ale skôr iba také krátkodobé. Základom kvality je práca v silných kluboch, ktoré pravidelne, a teda aj systémovo organizujú tréningy, preteky, vďaka čomu sa zvyšuje aj konkurencia pretekárov. Často je cestou napredovania slovenských talentovaných jednotlivcov aj trénovanie a súťaženie za zahraničné kluby. Mnoho súčasných dorastencov a juniorov túto možnosť v susednej Českej republike aj využíva. Šanca rastu členskej základne by mohla byť v tom, ak by sa podarilo presadiť čiastkové študijné plány do osnov výučby telesnej výchovy na základných prípadne stredných školách. Teraz mám na mysli hlavne tie školy, ktoré sú v blízkosti lesa a na okraji miest podobne ako je to v škandinávskych krajinách. Tieto školy by mohli mať niekoľko hodín mesačne telesnú výchovu s náplňou orientácie v lesnom teréne. Alebo cestou by bolo aj to, keby sa záujem o tento šport podarilo podchytiť aj na vysokých školách, keďže OB stále patrí medzi úspešné akademické športy bez náročného materiálneho a finančného vybavenia.“
Kde - a predovšetkým v čom - vidíte úskalia ďalšieho rastu športovej výkonnosti slovenských pretekárov v tomto náročnom športe?
„Pokiaľ je aktívny pretekár súčasne napríklad študentom strednej alebo vysokej školy, má relatívne viac času na výkonnostný šport. Po absolvovaní štúdia však začínajú pretekári prirodzene riešiť vlastné existenčné problémy - a tu sa zväčša aktívna kariéra talentovaných pretekárov zvyčajne končí. Jednoducho bez systémovej podpory a zabezpečenia nie je možné ďalej napredovať ani v OB. Aj keď napríklad fyzická stránka prípravy sa dá absolvovať v našich podmienkach na Slovensku prakticky kdekoľvek, technickú časť prípravy a preteky s kvalitnou konkurenciou treba absolvovať v orientačne náročnejších terénoch, ktoré sú kvalitne zmapované a veľmi často sú až za hranicami Slovenska.“
ORIENTAČNÝ BEH V KOCKE
Orientačný beh je šport, ktorý je založený na orientácii v teréne s mapou a buzolou. Výnimočnosťou tohto športu je fakt, že každé preteky sú na inej trati. Tento dnes už moderný šport sa rozšíril pôvodne z lesov do miest a obcí, do mestských parkov a podobne. Takže OB sa dá robiť všade, kde je k dispozícii mapa. Pretekár musí absolvovať trať orientačného behu v stanovenom poradí cez tzv. kontrolné stanovištia, kde si označí prechod samostatne dnes už elektronickým čipom. Postup na trati OB si volí pretekár podľa seba, nemá vyznačenú trať, s výnimkou vyznačeného úseku trate od poslednej kontroly do cieľa. Na trati OB používa pretekár na orientáciu s mapou len jedinú pomôcku, ktorou je športový typ kompasu, buzola. Dnes už existujú špeciálne vyrábané buzoly na palce, tzv. palcovky, ktoré sú prispôsobené na beh, a majú často aj lupu na detailné čítanie zákresu terénu v mape. Súčasný OB má rôzne disciplíny. Najkratšou disciplínou je tzv. šprint, ktorý má v pravidlách zakotvenú dĺžku trate pre hlavné kategórie v trvaní 13-15 minút. Stredná trať má byť na úrovni 30-35 minút, a dlhá trať je stavaná na predpokladanú dĺžku 90-100 minút. Samozrejme podľa vekových kategórií (detské a veteránske trate) je to potom úmerne menej. Terény pre OB poskytujú rôznu technickú náročnosť ako aj rozdielnu fyzickú podložku, preto býva stavanie tratí často doslova športovým umením. Všeobecne sa dá povedať, že šprint v OB má dĺžku približne 3-4 km, stredná trať je na 5-6 km a dlhá trať 15-20 km.K pôvodnej disciplíne orientačného behu, ktorou bola tzv. klasická trať (dnes je táto trať nazývaná ako dlhá trať/long, pozn.), pribudli postupne ďalšie disciplíny ako je stredná trať/middle a šprintová trať/šprint. Pôvodnou disciplínou sú tiež aj preteky štafiet mužov i žien, kde v jednej štafete štartujú traja pretekári, resp. pretekárky. Tento rok na MS v OB v Taliansku (5. – 13. júla) bude mať premiéru nová disciplína OB, tzv. mixové štafety, kde v jednej štafete môžu štartovať dvaja muži a dve ženy z jednej krajiny.
