Začiatkom apríla bude v Bratislave 9. ročník ČSOB Bratislava Marathonu, ktorého druhý ročník (vtedy pod iným názvom, pozn.) vyhrala vaša vtedajšia zverenkyňa Dana Janečková. Ako si spomínate na jej vtedajší triumf?
Na spomínaný maratón sme sa špeciálne nepripravovali, lebo v pláne sme mali bežať jarný maratón OMV v rakúskom Linzi. Práve k nemu smerovala celá naša zimná príprava. V jej závere sme absolvovali náročné štvortýždňové sústredenie vo Vysokých Tatrách, kde sme prehodnotili naše plány a priamo z tohto sústredenia sme deň pred bratislavským maratónom prišli domov. Prakticky priamo z Tatier sme išli na štart bratislavského mestského maratónu. Danka Janečková tento maratón k našej spokojnosti vyhrala, ale stálo ju to pomerne veľa síl, ktoré jej potom o mesiac neskôr chýbali v Linzi. Aj preto vtedy v Linzi tretíkrát v kariére skončila na druhom mieste.
Čo vám z jej prvenstva na tomto mestskom maratóne v Bratislave najviac utkvelo v pamäti?
Pamätám sa, že deň pred štartom bratislavského maratónu sme s Dankou uzavreli stávku. Pri nej sme vychádzali z toho, že tento maratón bude jej trinásty v kariére. Dohodli sme sa, že ak ho vyhrá, dá sa ostrihať dohola (smiech). V cieli, hneď po víťaznom dobehnutí, sa jej podarilo ma prehovoriť a diplomaticky si vyjednala úľavu, že nebude ostrihaná úplne dohola, ale nechá si na hlave 12 milimetrové vlásky (smiech). Dnes sa na tom obaja už iba zabávame, ale pamätám sa na to, že jej tento nový účes celkom pristal (smiech).
Hoci Dana Janečková je odchovankyňou novozámockej atletiky, vy ste ju začali trénovať až po jej návrate z Košíc a Bardejova. Prečo ste si tak dlho k nej hľadali cestu? Nemali ste ambície trénovať ju skôr?
Musím vás trochu opraviť. Naša spolupráca s Dankou sa začala už v roku 2001. Vtedy ešte bola členkou TJ Obal servis Košice. Aj do Bardejova z Košíc prestúpila v čase, keď už bola mojou zverenkyňou. Vtedy už trénovala pod mojím vedením. Ja som ju trénoval aj vtedy, keď súťažila za Košice a Bardejov.
Behame.sk: Ako dlho pôsobíte v AC Nové Zámky? Ktorým disciplínám ste sa venovali ako aktívny atlét, v ktorých máte najlepšie výsledky? Aký športový životopis máte za sebou?
Do atletického klubu AC Nové Zámky som prišiel v roku 1985. Venoval som sa behom na stredné a dlhé vzdialenosti. Najskôr pravda ako pretekár a od roku 1998 už aj ako začínajúci tréner. Čo sa týka môjho športového životopisu, dlhé roky som súťažne hral hádzanú, ale k atletike som sa dostal až po viacerých vážnych zraneniach, pre ktoré som musel predčasne ukončiť svoju hádzanársku kariéru.
Čo vás ako dlhoročného trénera novozámockých bežcov najviac napĺňa hrdosťou? Na čo, alebo na koho z vášho atletického klubu, ste najviac hrdý?
Najviac som hrdý na Danku Janečkovú, ktorá sa dokázala presadiť v cestných behoch nie iba doma, ale aj v zahraničí. Je to bežkyňa, ktorá stála na stupňoch víťazov na mnohých zahraničných podujatiach. To boli, a stále aj sú výsledky, ktoré nedokáže ´urobiť´ každý slovenský atlét. Svojho času jej veľmi dobre sekundoval Imrich Magyar, ktorý dva roky strávil v našej tréningovej skupine. Počas našej spolupráce svoj osobný rekord v maratóne posunul až na hranicu 2:25 h. V súčasnej dobe mi najväčšiu radosť robí Lucia Janečková.“
Čo sa vám doteraz počas vášho pôsobenia v AC Nové Zámky najviac vydarilo?
Samozrejme, veľmi rád spomínam na všetky úspechy, ktoré moji zverenci dosiahli na domácich i zahraničných podujatiach. Ale najväčšiu radosť som zažil vtedy, keď Danka Janečková vyhrala polmaratón v Klagenfurte. To bol naozaj krásny zážitok. A druhým takým vydareným okamihom boli jej preteky v nemeckom Paderborne v roku 2005, na ktorých splnila limit na majstrovstvá sveta v polmaratóne. Danka túto trať zabehla v čase 1:14:19 h.
Na druhej strane, čo vás najviac mrzí, že sa vám nevydarilo? V ktorej oblasti sa vám nedarí postupovať tak, ako by ste chceli, resp. ako ste si voľakedy dávno vysnívali?
Mrzí ma rok 2004, keď sme sa s Dankou Janečkovou pokúšali o limit na OH 2004 v Aténach. V rakúskom Linzi, kde Danka veľmi rada súťažila, sme pre nás výborne rozbehnuté preteky (limit na OH 2004 v Aténach bol 2:42 h, pozn.) pokazili v záverečných piatich kilometroch (dlhá odmlka). Verte mi, že jej výsledný čas 2:43 h ma mrzí ešte aj dnes, po desiatich rokoch!
Ktorí známi novozámockí a slovenskí atléti prešli Vašimi rukami, na koho športovej príprave ste sa ako tréner podieľali?
V minulosti to bola predovšetkým Danka Janečková, potom tiež Imrich Magyar, Gabriel Švajda, Andrea Chovancová, Kristína Hegedüsová, Janka Styková. V súčasnosti sa venujem v prvom rade Lucii Janečkovej a paralympionikovi Adriánovi Matušíkovi.“
Koho výsledky vás najviac uspokojili? Ktorí vaši bývali, resp. súčasní zverenci najviac preslávili atletiku v Nových Zámkoch?
Ako atletického trénera a funkcionára nášho klubu AC ma najviac uspokojili výsledky a výkony Danky Janečkovej a Imricha Magyara. To sú určite najúspešnejší novozámockí športovci - atléti. Ich výkony, ktoré ako bežci a vytrvalci dosiahli, si naozaj zaslúžia našu pozornosť. Patrí im veľká vďaka za to, čo pre novozámockú atletiku v nedávnej minulosti urobili. A môžeme byť veľmi radi, že ešte stále robia (krátka odmlka). V súčasnom období je to zasa Lucia Janečková, ktorá ma svojimi výkonmi a výsledkami uspokojuje.
Má klub atletiky v Nových Zámkoch žiacke „farmy“ alebo školy, s ktorými pri výchove mladých atlétov spolupracuje?
Aj keď naša spolupráca so základnými školami pri dôslednom mapovaní bežeckých a pohybových talentov funguje na celkom solídnej úrovni, ja hovorím, že vždy to môže byť ešte lepšie (krátka odmlka). Netreba sa uspokojiť s tým, čo sme v tejto oblasti dosiahli. Usilujme sa túto spoluprácu so základnými školami posunúť ešte na vyššiu úroveň.
Ako hľadáte bežecké talenty do svojej tréningovej skupiny? Máte nejakého „kamaráta na telefóne“, ktorý vám pomáha mapovať pohybové a bežecké talenty už v žiackom veku?
Náš klub AC Nové Zámky organizuje každý rok viacero atletických pretekov a súťaží pre základné školy nie iba z nášho okresu, ale aj z okresu Komárno. Tieto súťaže sú veľmi dobrou príležitosťou na to, aby sme si zmapovali budúcich nádejných adeptov atletiky. Vidíme ich počas pretekov, takže tie najšikovnejšie a pohybovo najzdatnejšie deti oslovujeme s ponukou, či sa nechcú pod vedením skúsených trénerov venovať atletike aj aktívne. S takouto formou hľadania talentov máme už dlhoročné skúsenosti. Vďaka týmto súťažiam sme pre atletiku získali niekoľko nádejných pretekárov. Treba však s nimi ďalej pracovať.
Ako vy ako skúsený atletický tréner vidíte budúcnosť novozámockej atletiky z pohľadu dlhoročného trénera a usilovného vyhľadávača atletických talentov zo širokého okolia?
Pri tejto otázke budem úprimný (krátka odmlka). Treba na rovinu povedať, že súčasná doba vo všeobecnosti slovenskému športu, a atletiku z toho nemôžeme vyňať, vôbec nepraje. Problémom, hlavne finančného charakteru, sa v poslednom období nevyhol ani náš klub. Tento negatívny zásah do jeho činnosti zapríčinil určitý pokles úrovne atletiky v našom meste. Ja však stále verím, že ak všetci kompetentní a zainteresovaní ľudia, spojíme sily, atletika v Nových Zámkoch bude naďalej napredovať. Verím, že ak všetci budeme v tomto smere spoločne ťahať za jeden koniec povrazu, že dokážeme vychovať ďalších výborných slovenských reprezentantov v tomto športovom odvetví. Nebude to ľahké, ale dokážeme to.
Akú víziu máte pred sebou, v čo - ako dlhoročný tréner a funkcionár – člen výboru AC - v kútiku duše a mysle dúfate, pokiaľ ide o stav a podmienky na športovanie a tréning pre mladú generáciu atlétov z Nových Zámkov a širokého okolia?
Viete, vízia je jedna vec, ale skutočná realita je vec druhá (krátka odmlka).V súčasnej dobe sú najväčším problémom športu na Slovensku peniaze. Financie sú limitujúcim faktorom zachovania vysokej úrovne atletiky a športu vo všeobecnosti. A nie iba v Nových Zámkoch. Na celom Slovensku! Veď do nášho športu - a samozrejme aj do atletiky – treba pritiahnuť mladých odvážnych a ambicióznych trénerov. A na ich zaplatenie sú potrebné v prvom rade financie. Takže všetko je to v podstate stále o peniazoch, ktorých je v slovenskom športe veľmi málo.
Vašou najznámejšou zverenkyňou je momentálne talentovaná slovenská 19-ročná vytrvalkyňa Lucia Janečková. Ako dlho s ňou vlastne pracujete? Akou cestou sa k vám dostala? Je za jej príchodom k vám jej mama Dana, ktorú ste voľakedy trénovali?
Samozrejme, za jej príchodom do mojej tréningovej skupiny je jej mamina. Dodnes stále aktívna atlétka, ktorá mi pomáha aj pri riadení a organizovaní tréningového procesu. Ak je to potrebné, v prípade mojej neprítomnosti, práve Danka vedie tréningy. Ona mi pomáha so športovou prípravou jej dcéry. Je to spolupráca, z ktorej máme všetci radosť i úžitok (smiech). Lucka v našej tréningovej skupine pôsobí už siedmy rok.
Trénovali ste mamu i dcéru Janečkové. Ako vidíte šance a možnosti Lucie, že by mohla byť rýchlejšia a úspešnejšia ako jej mama, ktorá okrem toho, že vyhrala 2. ročník bratislavského mestského maratónu, viackrát na zahraničných maratónov stála na stupni pre medailistov?
Lucka má na to všetky predpoklady. Po mame totiž zdedila predovšetkým jej húževnatosť a nepoddajnosť! Na druhej strane, pre lepšiu motiváciu, jej stále pripomínam osobné rekordy, ktoré dosiahla jej mamina. Čas 9:41 na 3000 metrov, výkon 16:52 na 5000 metrov a čas 33:30 min, ktorý Danka potrebovala na zdolanie desiatich kilometrov, sú pre Lucku veľkým motivačným faktorom. Verím, že ak Lucka bude zdravá, a ak nepoľaví v nasadenom tréningovom úsilí, už tento rok by sme sa k týmto rekordným časom jej maminy mohli aspoň priblížiť. Som presvedčený o tom, že Lucka je na dobrej ceste napodobniť na týchto tratiach svoju maminu a trénerku v jednej osobe.
Posledných päť – šesť ročníkov bratislavského maratónu verne odzrkadľuje aktuálny stav svetovej atletiky v dlhých behoch, v polmaratónoch a maratónoch. Stupne víťazov obsadzujú predovšetkým rýchle bežkyne z afrických krajín. Ako vidíte šancu, že by sa v tejto silnej konkurencii mohla presadiť nejaká špičková Európanka, resp. nie rodáčka z Afriky ?
Tá šanca je skutočne veľmi malá. Lebo presadenie sa v silnej konkurencii vytrvalkýň hlavne z Kene a Etiópie si vyžaduje predovšetkým vynikajúce tréningové podmienky, čiže dlhodobé tréningové kempy a výcvikové pobyty vo vysokých nadmorských výškach – a tiež profesionálne vedenie. To sú faktory, ktoré z bežkýň z Kene a Etiópie robia také super vytrvalkyne. Ja si však myslím, že ak sa nám raz podarí vytvoriť pre našich najtalentovanejších atlétov – vytrvalcov také ideálne tréningové prostredie, môžeme z času na čas poraziť aj bežkyne z afrických krajín (krátka odmlka). Ale pravidelne ich zdolávať určite nebudeme. Na to sú bežkyne z tohto kúta sveta o hodný kus pred nami. Najmä pokiaľ ide o tréningové podmienky - a tiež profesionálne zabezpečenie ich prípravy po všetkých stránkach.
Nie je táto dominancia Afričaniek na dlhých tratiach v rámci MS v krose, resp. na dráhe či pri cestných behoch pre Európanky domotivujúci faktor? Neberie im tá prevaha Afričaniek chuť do tréningu, resp. nebrzdí ich smelé ambície niečo vo svete atletiky dokázať, niekde sa s atletikou dostať?
Toto je veľmi ťažká otázka (krátka odmlka). Samozrejme, určite pri nej môžeme hovoriť predovšetkým pri významných medzinárodných podujatiach aj o určitom demotivujúcom faktore pre Európanky. To si musíme povedať na rovinu. Ale ja som presvedčený, že drvivá väčšina atlétok a bežkýň robí svoj šport z lásky k nemu - a spomínanú nadvládu Afričaniek neberú ako prekážku pri napĺňaní svojich životných cieľov a plánov.
V súčasnosti celá vyspelá Európa zažíva neuveriteľný bežecký boom. Čoraz viac ľudí pravidelne behá a intenzívne trénuje na rôzne bežecké podujatia a akcie. Čím si vy ako dlhoročný atletický tréner vysvetľujete tento celoeurópsky trend? Prečo ľudia počas posledných dvoch desaťročí opäť objavili pre seba a pre svoje zdravie rekreačný beh?
Popularita behu v posledných rokoch skutočne narastá, čo je pre širokú populáciu ľudí iba dobre. Beh bol v minulosti našou evolučnou výhodou a beh nás sprevádza od nepamäti. Beh vychádza z prirodzených lokomócií človeka. Jeho obrovskou výhodou je fakt, že je nenáročný a môžeme ho vykonávať v podstate kdekoľvek. Jeho najväčším prínosom pre ľudí je schopnosť kompenzovať negatívne civilizačné vplyvy nášho súčasného života.
Podľa vás môžu z tohto širokého bežeckého hnutia vyrásť noví a úspešní atletickí reprezentanti? Je šanca, že by sa z týchto rekreačných bežcov mohol niekto prepracovať až do štátnej reprezentácie?
Podľa mňa je veľmi dobre, že ľudia objavili krásu a blahodarné účinky behu na ľudský organizmus. Ale šanca, že sa niekto z nich presadí aj vo vrcholovej atletike – a to navyše v behoch na stredné a dlhé vzdialenosti – je veľmi nízka. Predpokladám, že pre väčšinu rekreačných bežcov je cieľom hlavne zdravý pohyb a s tým spojený určitý životný štýl. Určite väčšina z nich netúži po tom, aby sa raz presadili vo vrcholovej atletike.
Pán tréner, zažili ste počas svojej dlhoročnej práce aj také preteky, po ktorých ste si povedali, že ste spolu so svojim zverencom prepásli životnú šancu, že vám veľký úspech unikol z hrsti pomedzi prsty?
Ako som už spomínal, dodnes ma najviac mrzí nesplnený limit Danky Janečkovej v roku 2004 na aténsku olympiádu. Chýbala jedna minúta! Tak málo - a zároveň tak neskutočne veľa! To boli naozaj preteky, ktoré mi veľmi dlho nedali pokojne spávať.
Ako dlho vás tento neúspech trápil? Ako dlho ste nad ním uvažovali?
Na tento náš neúspech spomínam pomerne často ešte aj dnes. Bola to predsa šanca, akých sa v živote nenaskytne veľa. A my sme ju nedokázali využiť (krátka odmlka). Tie posledné kilometre toho maratónu v Linzi si viem v mysli aj dnes veľmi živo predstaviť. Ten záver maratónu mi navždy utkvel v pamäti. Na takú šancu sa predsa nezabúda.
Ste dlhoročným členom AC Nové Zámky? Prečo ste si zo všetkých športov vybrali práve atletiku? Čo bolo tým rozhodujúcim momentom, že ste zakotvili vo veľkej rodine novozámockých atlétov?
Atletika je kráľovna športu. Pestrosť a rozmanitosť jednotlivých atletických disciplín nám všestranne pomáha rozvíjať naše základné pohybové schopnosti. Atletike sa venujú milióny ľudí na celom svete. Práve ona rozvíja v človeku samostatnosť, sebaovládanie, cieľavedomosť a húževnatosť. To sú v podstate tie základné vlastnosti, pre ktoré sa aj ja venujem atletike.
V dresoch ktorých klubov ste počas aktívnej činnosti súťažili, vo farbách ktorých oddielov ste sa počas aktívnej kariéry úspešného atléta predstavili?
Ja som celý aktívny športový život súťažil iba v jednom drese – v drese AC Nové Zámky.
Ktorý svoj osobný výsledok z aktívnej športovej činnosti si najviac ceníte?
Z mojej aktívnej športovej činnosti ma tešia všetky menšie i väčšie úspechy mojich zverencov na atletických podujatiach či už doma, alebo v zahraničí. Som rád, že som určitým svojim dielom mohol prispieť k týmto úspechom. Že mám na nich tiež svoj podiel.
Behame.sk: S menom ktorého vášho zverenca spájate svoje najvyššie trénerske ambície? Čo to vlastne vo vašom živote znamená úspešne naplniť svoje najvyššie trénerske ambície?
V súčasnej dobe je tou atlétkou Lucka Janečková. S jej menom spájam všetky svoje smelé trénerske ambície. Viac o nich nepoviem, aby som ich nezakríkol (smiech).
Kedy ste pri atletike v doterajšom živote boli ako tréner najspokojnejší?
Atletike a trénerstvu sa venujem popri svojom civilnom zamestnaní. Je to môj fantastický koníček, krásne hobby, zmysluplná náplň voľného času, ktorému sa môžem každodenne venovať. A to ma vrchovato napĺňa spokojnosťou. Som rád, že mám takého krásneho koníčka.
Kedy ste pri atletike zažili najväčšie sklamanie a rozčarovanie?
To sa už budem iba opakovať. Mojim najväčším sklamaním, ktoré som pri atletike doteraz zažil, je nesplnenie limitu v maratóne žien na OH 2004 v Aténach. Danke Janečkovej k jeho dosiahnutiu chýbalo skutočne tak málo... Iba jedna minúta. V maratóne...
