Behám pre radosť. Až do zbláznenia

Behám pre radosť. Až do zbláznenia
Bývalý európsky šampión v chôdzi Pavol Blažek začal opäť športovať
V čase najväčšej slávy patril k najlepším chodcom na svete, čoho dôkazom je aj jeho svetový rekord v chôdzi na 20 km, ktorý vytvoril 16. septembra 1990 časom 1:18:13 h. Jeho výkon vo svetových tabuľkách vydržal celé štyri roky! Rodák zo Zelenča pri Trnave v službách Dukly Banská Bystrica Pavol Blažek (56), lebo o ňom je reč, rekordným zápisom iba potvrdil, že rok 1990 ho zastihol v životnej forme. V Splite vybojoval aj titul majstra Európy. O šesť rokov neskôr skúsený československý reprezentant bojoval vo farbách už samostatného Slovenska na olympiáde v Atlante. A po nej na dlhých jedenásť rokov prestal aktívne športovať. Až v roku 2007 si opäť obul bežecké topánky a postavil sa na štart Bratislavského mestského maratónu...


Namiesto chôdze, ktorej ste sa ako bývalý československý reprezentant a štvornásobný olympionik veľmi intenzívne venovali dlhé roky, ste začali behať cestné masové behy. Čo vás k tomu viedlo?


S aktívnou chodeckou činnosťou som prestal pred osemnástimi rokmi. Vtedy som sa rozlúčil s týmto športom. Behať som začal pred siedmimi – ôsmimi rokmi. Iba tak pre seba a pre radosť... A potom aj zo zdravotných dôvodov. Mám totiž zvýšenú hladinu cholesterolu v krvi, preto sa musím trochu hýbať. V našej rodine je to dedičné. Problémy s vysokým cholesterolom mala aj mama, aj brat. Stále som odkázaný na lieky na znižovanie hladiny tukov v krvi. Stále fungujem na tabletkách... Aby ich nemuselo byť viac, tak pravidelne niekoľkokrát v týždni behám. Fyzická aktivita je najúčinnejším receptom proti zlému cholesterolu v krvi.

Ktoré verejné podujatie naštartovalo vašu bežeckú kariéru?


Bol to Bratislavský mestský maratón. V roku 2007. Myslím, že to bol jeho druhý ročník. Cieľ sme mali na Hviezdoslavovom námestí. V Bratislave som vtedy bežal prvý maratón vo svojom živote.

Pamätáte si ešte na výkon, ktorý ste dosiahli pre svojom debute na maratónskej trati?


Nepamätám si to presne, ale môžem si pomôcť denníkom. Vediem si ho presne tak ako som si ho viedol počas aktívnej chodeckej kariéry (krátka pauza). Už to mám... Svoj prvý maratón v živote som dokončil v čase 3:22:31 h. To bol čas, od ktorého som sa potom odrazil k o niečo ešte lepším časom. Môj osobný rekord má hodnotu 3:08:20 h. Častejšie sa však pohybujem na úrovni okolo 3:20 h. To sú moje tradičné časy. Netreba totiž zabúdať, že už mám svoje roky, veď prvý maratón v Bratislave som bežal ako 49-ročný veterán!

Koľko maratónov ste od roku 2007 odbehli?


Absolvoval celkom 23 maratónov, osobný rekord som dosiahol pri druhom štarte na Bratislavskom mestskom maratóne v roku 2008. Odvtedy som rýchlejší na maratónskej trati nebol. Vtedy som mal asi najlepšiu bežeckú formu. V tom roku som aj Medzinárodný maratón v Košiciach zvládol v čase 3:13:29 h.

Prečo ste sa rozhodli hneď skúšať sily na maratónskom behu?


Lebo ja som vždy bol vytrvalostný typ športovca. Päť a desaťkilometrové behy a aj polmaratóny sú pre mňa veľmi rýchle. Na také krátke trate treba mať rýchlosť a dobrú bežeckú kondíciu. Maratón je vzdialenosť pre mňa. Idem si ho svojim tempom. Nikam sa neponáhľam... Viem, na čo mám, a podľa toho si rozložím sily a zvolím vlastne tempo.

Ako na vaše opätovné športovanie po desaťročnej pauze zareagoval váš organizmus?


Myslím si, že dobre. Už som hovoril, že behám aj zo zdravotných dôvodov, preto viem, že dobrým behom robím niečo aj pre svoje zdravie (krátka odmlka). Viete, ja som nikdy nemal beh rád. Keď som ešte aktívne športoval a v rámci vytrvalostnej prípravy sme si mohli zvoliť medzi behom a chôdzou, ja som si vždy vybral chôdzu. Radšej som viac chodil... Až zdravotný stav ma prinútil prehodnotiť môj odmietavý postoj k behaniu. A dnes som rád, že som v takomto zdravom pohybe našiel ďalšiu náplň života. Beh ma robí šťastnejším a vyrovnanejším. Je to veľmi dobrá forma relaxu a aktívneho oddychu. Aj keď manželka tvrdí, že behám pre radosť až do zbláznenia (smiech).

Najkrajší zážitok, ktorý ste zažili počas obnovenej športovej kariéry?


Samozrejme, že za tie roky ich bolo viac, no zo všetkých takto v rýchlosti spomeniem minuloročný 2. ročník Banskobystrického mestského maratónu, ktorý som celý absolvoval v kroji! (smiech).

Aký ste si obliekli?


Bežal som v detvianskom kroji.

V krátkej bielej košieľke a s holým pupkom?


Samozrejme, že s holým pupkom (smiech). A dokonca aj s malým čiernym klobúčikom na hlave.

Kto vám ho požičal, respektíve daroval?


Za všetko môže môj kamarát Milan Fekiač, majiteľ Koliby a Reštaurácie sv. Krištofa, ktorá je neďaleko Banskej Bystrice smerom na Staré Hory a Donovaly. On práve v Banskej Bystrici pred rokom bežal prvý maratón v živote. Tak som ho nahováral, aby ho odbehol v ich kroji, keď už v reštaurácii majú všetko zariadené podľa detvianskych zvykov. Ale nechcel, že to sa na prvý raz nepatrí. Tak sme sa dohodli, že v detvianskom kroji budem bežať ja. Celkom dobre sa v ňom bežalo, len keby k nemu nepatril ten široký a ťažký opasok (smiech). S tým som mal sem – tam nejaké starosti... Aj preto som ten ročník dobehol do cieľa v čase 4 hodiny a dvanásť minút.

Ako ste spokojný s výsledkami, ktoré vo svojom novom športe dosahujete?


Dnes už nebehám pre výsledky a pre rekordy. To som si bohato užil, keď som sa na vrcholovej úrovni venoval chôdzi. Vtedy som sa usiloval lámať rekordy a bojovať o medaily. Teraz už behám iba preto, lebo ma to fakt baví.

S akou odozvou vo vašej rodine sa stretol nápad vrátiť sa k aktívnemu športovaniu, k behom na dlhé trate? Pridala sa k vám aj rodina, alebo vás v tom nechali samého?


K behaniu som postupne priviedol celú rodinu! Manželka so mnou pravidelne behá. Má za sebou už niekoľko účastí na štafetových behoch v rámci ČSOB Bratislava Maratónu. Odbehla už štyri polmaratóny. Pravda, ona si tiež behá svojim tempom, ja tiež svojim. Dcéra Zuzana si tiež vyskúšala maratón v Rajci. Chcela ho bežať spolu so mnou, tak som ju tam zobral. V cieli mala čas 3:41 h. Okrem toho dvakrát bežala aj polmaratón v rámci ČSOB Bratislava Marathonu a raz bola na polmaratóne v Liptovskom Mikuláši. Teraz má druhé dieťa, tak behá iba vtedy, keď sa jej podarí nájsť si trochu voľného času. Jej manžel Michal Jamrich, bývalý hokejista, tiež začal behať spolu s nami. Čo iné mu zostávalo, keď my sme vybehli niekde von do lesa. Nechcel byť doma sám, tak sa pridal. Doteraz odbehol 24 maratónov. Tak vidíte, behom som pobláznil celú rodinu (smiech).

Ako sa cítite v bežeckej komunite, ktorú zakladatelia Banskobystrického mestského maratónu Peter Fabok a Miroslav Štrba v tomto meste pred niekoľkými rokmi vytvorili?


Veľmi dobre. My sa dvakrát počas týždňa stretávame na spoločných tréningoch. Každú stredu o 19.00 h máme zraz pred športovou halou na Štiavničkách. Tam sa stretneme, a odtiaľ ideme spolu niekde do lesa, alebo na štadión, do parku. Spolu si zatrénujeme, zabeháme, trochu sa porozprávame, vymeníme si zážitky a skúsenosti. Zvykne nás prísť okolo dvadsať – tridsať. Druhý raz sme spolu každú sobotu od 8.00 do 9.00 h v parku pri Pamätníku SNP, kde tiež spolu trénujeme v rámci prípravy na Banskobystrický mestský maratón. Sme celkom dobrá partia. Je dobre, že bežecká komunita v Banskej Bystrici sa každým rokom rozrastá.

Ako často si dokážete nájsť čas na to, aby ste sa išli prebehnúť iba tak pre radosť, podľa svojich momentálnych pocitov a potrieb?


Ak mi to čas a povinnosti dovolia, tak behám každý deň. Mám už svoje okruhy a trate. Idem sa prebehnúť do lesa. Mnohokrát sa ideme prebehnúť svojim tempom spolu s manželkou. Cupitáme vedľa seba, rozprávame sa, a je nám dobre. Človek by si mal nájsť čas aj na taký obyčajný krátky ´výklus´, aby sa potom lepšie cítil. Aby mal radosť zo života. Beh je dobrým liekom na všetky starosti a problémy, s ktorými sa musí človek vyrovnať.
12.11.2014   /   Rozhovory   /   Autor: SZ

Ďalšie články