„Behanie je pre mňa zdravotná nevyhnutnosť. Beh je moja rehabilitácia. Niekto využíva služby fyzioterapeuta, pravidelne chodí na masáže, regeneráciu, chodí plávať, ja chodím behať. Aj vďaka tomu som mysľou stále mladý. Aj vďaka tomu som pozitívne naladeným človekom,“ vysvetlil 62-ročný Ľubomír Okruhlica hlavné dôvody, prečo pred dvoma desaťročiami objavil pozitívnu stránku pravidelného behania pre svoje zdravie.
„Svetová zdravotnícka organizácia odporúča behať minimálne trikrát v týždni. Stačí hodina intenzívneho behu, čiže aerobnej aktivity. Nemusí sa však behať iba v prírode a po cestách, spomínanú hodinu môžete pokojne odbehnúť aj na bežiacom páse v nejakom fitnescentre alebo v posilňovni,“ nezaprie Ľubomír Okruhlica v sebe odborníka na ľudskú dušu a telo. „Ja na páse behám najmä v zime, lebo nemám rád prechladnutie,“ tvrdí skúsený odborník na ľudské závislosti každého druhu a uznávaný psychiater.
„Nie každý je vnútorne nadstavený tak, že bude pravidelne behať v mrazoch. Mne však nízke teploty, pokiaľ, pravda, nie sú veľmi nízke, neprekážajú. Zvyknem trénovať vonku za každého počasia. Odborníci predsa už roky rokúce tvrdia, že neexistuje pre bežcov zlé počasie. Existuje iba zle oblečený bežec,“ pripomína Ľubomír Okruhlica starú múdrosť priaznivcov rekreačného a pravidelného behania.
RIADITEĽ, KTORÝ UŽ ROKY BEHÁ MARATÓN A ULTRAMARATÓNY
„Keďže sa riadim radami Svetovej zdravotníckej organizácie, snažím sa behať pravidelne štyrikrát v týždni. To je moje minimum. Sú však zanietenci, ktorí behajú päť až šesť razy za sedem dni. Ale ja k takým expertom zatiaľ nepatrím. Ja behám, keď mám čas, keď mi to moje pracovné povinnosti dovolia. Najradšej mám terény v Malých Karpatoch a potom aj lužné lesy v okolí Dunaja. Radšej behám v prírode ako po asfalte,“ objasnil 62-ročný dlhoročný riaditeľ Centra pre liečbu drogových závislostí na Hraničnej ulici v Bratislave, ktorý má na konte 42 maratónov a osem polmaratónov.
Maratónsky debut prežil v roku 2006 v Prahe, ostatný raz sa na maratónskej trati predstavil v polovici júna 2014 v Senici. Osobný rekord 3:38:42 h zabehol pred dvoma rokmi na ČSOB Bratislava Marathone. Okrem slovenských dejísk pozná aj atmosféru maratónov v Rakúsku, Česku a v Egypte, kde v roku 2008 absolvoval povestných 42 192 metrov v Luxor City.
Skúsený bežecký nezmar sa osemkrát v živote postavil aj na štart polmaratónu. Osobný rekord 1:40:21 h na tejto trati dosiahol v roku 2008 v Bratislave, no jeho husárskym kúskom sú predovšetkým spomínané ultra-trail behy vo vysokohorskom prostredí. Vďaka tomu pozná fyzicky náročné horské behy v Tatrách i v Alpách.
„Rád mám najmä dlhšie trate. Orientujem sa na ultra vzdialenosti. Dvanásť kilometrov, koľko meria tento Študentský beh, je pre mňa krátka vzdialenosť. Za necelú hodinu budem opäť v cieli. To je pre mňa iba taká lepšia rozcvička,“ pokračoval absolvent Lekárskej fakulty UK v Bratislave Ľubomír Okruhlica, ktorý má na konte aj 103-kilometrový horský ultramaratón okolo Mont Blancu vo Francúzsku. Okrem toho pozná aj to, ako chutí stokilometrový non-stop beh z Trnavy do Trenčína alebo horský beh z Telgártu cez hrebene Nízkych Tatier na Donovaly. To sú všetko podujatia, ktoré od každého bežca vyžadujú celoročnú systematickú prípravu. A predovšetkým neuveriteľnú pevnú vôľu a obrovské odhodlanie. Šesťdesiatdvaročný Ľubomír Okruhlica by tieto vlastnosti mohol ľuďom okolo seba rozdávať plným priehrštím.
„Ktorý úspech si najviac cením? Víťazstvo v mixe v 3. ročníku Nízkotatranskej stíhačky. Minulý rok sme spolu so Silviou Petrjánošovou zvíťazili v horskom behu po hrebeňoch Nízkych Tatier. Je to v podstate 99-kilometrová hrebeňovka, ktorá sa začína v Telgárte a cieľ má na Donovaloch. Okrem štartu celá trať vedie v nadmorskej výške nad 1000 metrov nad morom, pod Chopkom je to až na hranici 2000 m nad morom. Dokázali sme to prebehnúť za 17 hodín a 15 minút. Bola to riadna zaberačka. Ale ja nám veľmi rád výzvy. Životné výzvy. A šanca prebehnúť v slušnom čase po hrebeňoch Nízkych Tatier takou životnou výzvou určite bola. Triumf v mixe je doteraz môj najväčší bežecký úspech. Druhá dvojica prišla vtedy za nami do cieľa až s 49 minútovým mankom,“ vrátil sa Ľubomír Okruhlica pri rozprávaní o svojom behaní k svojmu životnému výsledku.
BEH V SÚČASNOSTI SUPLUJE NIEKDAJŠIU ŤAŽKÚ PRÁCU NA POLI A LOPOTENIE V LESE
„Ľudia v súčasnosti nerobia tak ťažko na poli, ako voľakedy robili naši predkovia. Tak isto nemusia lopotiť od rána do večera v lese, aby si zaobstarali obživu. Najmä vo väčších mestách prevládajú profesie so sedavým zamestnaním, ktoré nútia človeka hýbať sa. Preto mestskí ľudia objavili beh a jeho doslova liečivé účinky. Ľudský organizmus potrebuje zdravý pohyb a zvýšenú fyzickú aktivitu. To je jeden faktor, prečo v posledných rokoch rastie počet priamych aktérov rôznych masových bežeckých podujatí. Ďalší aspekt tohto bežeckého boomu je zdravotná stránka behu. Ako človek, ktorý sa zaoberá ľudskou mysľou i telom, som pochopil, že dobre načasovaný beh je doslova liek. Je to liečivo na všetky neduhy ľudskej mysle i tela,“ zdôraznil Okruhlica.
„Ďalším podnetom rozmachu aktívneho športovania, teraz mám na mysli, rekreačného behania, sú marketingové aktivity rôznych nadnárodných výrobcov športového oblečenia a obutia. Práve tieto firmy v rámci svojej predajnej stratégie a marketingu organizujú veľké množstvo bežeckých podujatí v celej Európe i vo svete. Navyše, behanie je vo vyspelých európskych krajinách prejavom moderného trendu, je to prejav životného štýlu. K nám tento trend dorazil tradične oneskorene - pred deviatimi – desiatimi rokmi. Vtedy aj Slovensko nastúpilo na cestu zdravotného životného štýlu,“ vymenoval známy milovník ultra dlhých tratí najdôležitejšie faktory, ktoré spôsobili na Slovensku súčasný rozmach bežeckých masových podujatí, na ktorých si merajú sily bežci rôznych vekových kategórií.
Podľa Ľubomíra Okruhlicu behať je dnes nie iba zdravé a prospešné, ale aj moderné. „Kto behá, ten kráča s dobou. Ten zachytil súčasný celosvetový trend,“ pripomenul Ľubomír Okruhlica. ,,A netreba tiež zabúdať na to, že napríklad Bratislava sa rozbehala až vtedy, keď sa našli skúsení a ochotní organizátori bežeckých podujatí. Aj tento faktor je veľmi dôležitý. Bratislava sa rozhýbala vďaka tomu, že sa v nej našli ľudia, ktorí boli a sú ochotní preteky a rôzne cestné i cezpoľné behy zorganizovať a veľmi dobre pripraviť. Ako príklad si môžete zobrať aj tento Študentský beh, na ktorý sa prihlásilo možno aj tristo ľudí. Ak by ráno nepršalo a nefúkalo, určite by nás na jeho štarte bolo oveľa viac. Dobrý organizátor je pre takéto podujatie nevyhnutnosťou,“ dodal na záver nášho rozhovoru Ľubomír Okruhlica, ktorý trať 4. ročníka Študentského behu absolvoval v čase 1:02:59. Vďaka tomuto výkonu obsadil vo vekovej kategórii bežcov nad 62 rokov bodované 6. miesto - a v konkurencii 223 mužov mu to stačilo na 129. priečku.
