V havajskej vyhni sa kuje ľudská odolnosť

V havajskej vyhni sa kuje ľudská odolnosť
Najskôr takmer štyri kilometre v morských vlnách - bez neoprénu, ten nie je dovolený. Potom ďalších 180 kilometrov v sedle bicykla bičovaný ostrým vetrom zvaným Mumuku. A napokon bežecký maratón - 42 kilometrov a 195 metrov v páľave medzi lávovými poliami. Šialená porcia? Nie. Havajský Ironman. Najslávnejší, najprestížnejší a najcharizmatickejší dlhý triatlon na svete.
Veliteľ amerického námorníctva John Collins nemohol tušiť, akého džina vypustí z fľaše. Zo 14. februára 1977 sa stal neskôr magický dátum. Partia športových nadšencov sa na Havajských ostrovoch pri pive sporila o tom, či sú väčší borci plavci, cyklisti alebo bežci. Collins navrhol skĺbiť všetky odvetvia do jedných pretekov. A nie hocijakých pretekov. V jeden celok sa spojili vzdialenosti troch vytrvalostných podujatí na Havajských ostrovoch – plavecké Waikiki Roughwater Swim (3,8 km), cyklistický okruh okolo ostrova Oahu (180 km) a maratón v Honolulu (42 km). Trvalo rok, kým šialená stávka prerástla do premiéry pretekov, z ktorých sa zrodil mýtus.

Skupina pätnástich mužov (traja pred štartom radšej vycúvali), ktorý sa 18. februára 1978 objavili na pláži Waikiki, asi nemala zakladateľské pocity. Tri doláre štartovného, nulová publicita. Prvý ročník dokončilo dvanásť borcov, víťazom sa stal Gordon Haller, taxikár z Honolulu. Dostal oceľovú trofej v podobe postavy zvarenej zo skrutiek a matiek a stal sa prvým "železným mužom" na svete.

O rok neskôr sa prihlásila prvá žena, Američanka Lyn Lemaireová. O publicitu sa postaral novinár Berry McDermott, ktorý mal pre magazín Sports Illustrated priniesť spravodajstvo z golfového turnaja na Havajských ostrovoch. Ironman ho nadchol natoľko, že napísal desaťstranovú reportáž.

Tretí ročník už prenášala televízna stanica ABC a na štarte sa objavila stovka pretekárov. Medzi nimi aj mladý tréner plávania Dave Scott, ktorý sa stane legendou havajského Ironmana. V roku 1981 sa preteky presťahovali z Honlulu na Big Island, o servis vyše troch stoviek pretekárov sa staralo takmer tisíc dobrovoľníkov.

Rok 1982 priniesol dojímavý príbeh Julie Mossovej. Dvadsaťtriročná študentka prišla na Havaj zbierať podklady pre svoju diplomovú prácu o fyziológii a pohybe. Bez špeciálneho tréningu, či záujmu bojovať o popredné priečky. Napriek tomu ešte tesne pred cieľom viedla. Dehydrovaná a vyčerpaná sa však zrútila na zem. Kým Mossová v kŕčoch bojovala sama so sebou, predstihla ju Kathleen McCartneyová a zvíťazila. Mossová pripomínala boxera, ktorý utŕžil v ringu zopár tvrdých direktov. Vstala, chvíľu sa potácala, zasa klesla do kolien. Napokon sa za veľkých ovácií publika doplazila do cieľa po štyroch. Televízne zábery športovej drámy inšpirovali ďalšie stovky triatlonistov, medzi nimi aj Marka Allena, neskoršieho viacnásobného víťaza a manžela Julie Mossovej.

O rok neskôr už bol záujem o Ironmana taký vysoký, že organizátori museli účastníkov vyberať. V roku 1986 sa premiérovo súťažilo o finančné prémie – organizátori reagovali na európsku konkurenciu, keďže vo francúzskom Nice rozdelili na cenách 75 000 dolárov.

Počet triatlonistov túžiacich štartovať na pretekoch stále stúpal a s ním aj popularita Ironmana a výška odmien pre najlepších.

V súčasnosti berie najlepší muž i žena stotisíc dolárov. Na Havaji štartuje 1700 vyvolených. Väčšina z nich vzíde z vyše dvadsiatich kvalifikačných pretekov. Viacero z nich sa koná v Európe (Klagenfurt, Zürich, Lanzarote, Frankfurt nad Mohanom) a tešia sa mimoriadnej popularite. Ďalšou možnosťou je lotéria (v cene 50 dolárov), v ktorej pokúša šťastie každý rok niekoľko tisíc triatlonistov. Vyžrebujú len 100. Vypísaný časový limit je 17 hodín, najlepší však zvládnu vražednú kombináciu za polovicu. Každý účastník si hradí všetky náklady – letenku, ubytovanie i štartovné, ktoré tento rok predstavuje 825 dolárov.

Ironman dlho fascinoval aj slovenských triatlonistov. Už v roku 1988 sa postavil na štart Pavel Vahala, Čech žijúci na Slovensku, ktorý neskôr pobláznil v Nitre celú partiu budúcich železných mužov. V roku 1989 vyrazil na ostrovy v Tichom oceáne Vladimír Došek a ďalší priekopníci ho nasledovali po Nežnej revolúcii. Eduard Urban cestoval na Havajské ostrovy v roku 1991 na divokú kartu. Napriek tomu, že cyklistickú časť absolvoval na ,,starej červenej šunke“, do cieľa dorazil na výbornom 144. mieste v čase 9:57:01. O rok neskôr sa vybral tento špičkový slovenský triatlonista na Havaj znovu – už na základe dosiahnutých výsledkov a s kvalitným karbónovým bicyklom s titánovými kolesami. Urban finišoval na fantastickej 51. pozícii v čase 9:17:20. Tento výkon dodnes neprekonal žiadny Slovák. Triatlon sa stal Urbanovi osudným. Na jeseň 1993 mu v bazéne počas tréningu zlyhalo srdce...

Dva roky spoločného tréningu s Edom Urbanom navnadili Nitrana Pavla Peciara. Keď ho na nočnom stolíku čakala biela obálka s modrým obdĺžnikom, na ktorom sa vynímal nápis Ironman Hawai, vedel, že sa mu splnil sen. Peciar absolvoval havajské peklo dvakrát – v roku 1998 a 2000. ,,Havaj je jedinečný svojou atmosférou, hoci v nemeckom Rothe je popri trati viac ľudí. Každý, kto sa venuje dlhému triatlonu, túži na týchto pretekoch štartovať. Keď dobiehate do cieľa, máte úžasné pocity. Už je vám jedno, či pôjdete do stanu s červeným krížom na infúziu alebo oslavovať s priateľmi,“ vysvetľuje Peciar. S úsmevom spomína, ako ho na Havaji vystrašila obrovská korytnačka. ,,Vedel som, že žraloky vo vode sú mýtus, ale keď sme sa boli pred pretekmi vo vode rozplávať, zbadal som pod sebou veľký tieň. Zľakol som sa. Až potom som si všimol, že to bola veľká korytnačka. Kamaráti mi najskôr neverili, no na druhý deň ich tam plávalo viac.“

Paľa Peciara dlhý triatlon opantal natoľko, že založil premiérové podujatie tohto druhu na Slovensku – Slovakmana. Ten má za sebou už dvanásť vydarených ročníkov a toto leto sa presťahoval z Nitry do Piešťan.

O neopakovateľných zážitkoch z havajského Ironmana by mohli rozprávať aj ďalší: Anton Žáčik, Vladimír Baron, Peter Hertl, Michal Kulich, Ladislav Kaszás, Martin Šimkanin, Andrea Dermeková, Magdaléna Stovíčková... Železní muži a železné dámy. Lebo v havajskej vyhni sa kuje ľudská odolnosť.

P. S. Tohto roku sa toto úchvatné triatlonové divadlo uskutoční 11. októbra.


To najlepšie z Ironmana

* Najpamätnejší súboj: V roku 1989 ho zviedli dve najväčšie legendy podujatia Dave Scott a Mark Allen. Takmer až do konca sa držali spolu. Plece pri pleci, osem hodín. Vôbec spolu neprehovorili. Necelých päť kilometrov pred cieľom bežeckého maratónu sa Allen od svojho rivala odpútal a zvíťazil. Allen a Scott sú so šiestimi prvenstvami najúspešnejší muži v histórii Ironmana.

* Najemotívnejší finiš: Predviedla ho Julie Mossová v roku 1982. V cieľovej rovinke skolabovala, no hnaná hlasivkami tisícok fanúšikov zvládla posledné metre po štyroch a skončila medzi ženami druhá.

* Najhúževnatejší účastník: Norton Davey sa vydal na trať Ironmana 2002 vo veku 84 rokov. Bývalý riaditeľ leteckej spoločnosti Continental Airlines, ktorý sa vyliečil z rakoviny prostaty, štartoval na Havaji prvý raz v roku 1982 a odvtedy absolvoval stovku dlhých triatlonov na celom svete.

* Najúspešnejšia žena: Paula Newbyová-Fraserová zo Zimbabwe získala na Havaji osem titulov a prezývku Kráľovná ostrova Kona. Časopis Sports Illustrated ju vyhlásil za športovkyňu dvadsiateho storočia.

* Najlepší manželský pár: V roku 2003 triumfovali Kanaďania Peter Reid a Lori Bowdenová a za jediný deň tak zveľadili rodinné úspory o 200-tisíc dolárov.

* Najlepší čas: Súčasný rekord drží medzi mužmi Austrálčan Craig Alexander, ktorý v roku 2011 zdolala porcie Ironmana za 8:03:56 hod. Medzi ženami patrí tento primát Austrálčanke Mirinde Carfraeovej 8:52:14 hod.

7.10.2014   /   Ostatné   /   Autor: Braňo Raškovič   /    Foto: SITA/AP/Chris Stewart

Ďalšie články