Má behanie budúcnosť?

Má behanie budúcnosť?
Väčšina ľudí behá osamote. Prečo nie, sám tak behám veľmi rád. Ale je to vlastne paradox, keď sa potom tisíce milovníkov aktívnej a príjemne strávenej samoty zídu vo veľkom meste pri hromadnom preteku.
Ako to teda je? Je behanie typická ,,masovka" alebo záľuba ľudí so sklonmi k autizmu?

Niektorí najradšej trénujú s niekým. S partnerom, s dieťaťom, s kolegom, so susedkou, s kamarátkou, so svojím trénerom alebo s malou skupinou priateľov. A raz za čas si doprajú len pre seba niečo extra, na výnimočnom mieste alebo vo výnimočnom čase.

Nech žije asfalt

Áno, nech žije asfalt! Vďaka nemu sa beh stal po celom svete ,,masovou" záležitosťou. Už nebehajú len ľudia s talentom na ľahkú atletiku, ale aj ženy na materskej dovolenke, muži na služobnej ceste, študenti, ľudia po vážnych úrazoch, chirurgovia v popoludňajšej pauze alebo babičky a dedkovia, pre ktorých v podstate akýkoľvek vek nie je vôbec žiadny problém.

Real time alebo real nature?

Avšak si dovolím konštatovať s trochou opovážlivosti, že budúcnosť nepatrí tvrdému asfaltu, po ktorom jazdia automobily, ale mäkkým chodníkom, po ktorých chodí zver a milovníci pešej turistiky. Prípadne parkovým cestičkám lemovaných zeleňou, kde míňame mamičky s kočíkmi, penzistov na lavičkách, študentov, zamilované páry v tráve a ponáhľajúcich sa manažérov, ktorí si chcú skrátiť cestu.
Tie najlepšie mestské maratóny už naplnili svoju kapacitu

Obdivujem dobre zvládnuté (organizátormi aj bežcami) hromadné preteky, najmä maratóny. Veľmi rád sa ich zúčastňujem a neplánujem s tým prestať, ale napriek tomu si myslím, že im nepatrí budúcnosť. Skôr ako veľkomestské akcie s číslom na hrudi, čipom na čísle a real time v hlave, ktoré už teraz kapacitne praskajú a spôsobujú dopravné komplikácie, verím v malé, nápadité, s bežným životným štýlom kompatibilné akcie, ktoré nebudú nijako obťažovať okolie a pri ktorých nepôjde o čo najlepší čas a o čo najväčšiu reklamu pre sponzorov, ale o príjemne prežitý deň a ďalšiu lekciu v sebarozvoji účastníkov.

Keď sa nasýtime pretekov, príde možno extrémna zmena

Myslím si, že asfaltové preteky zostanú v budúcnosti predovšetkým záležitosťou profesionálnych atlétov trénujúcich štrnásťkrát týždenne a živiacich seba a svoje rodiny predvádzaním šprintu na extrémne dlhú vzdialenosť, resp. osôb, ktoré niečo potrebujú dokazovať sebe alebo svojmu okoliu.

Medzi obyčajnými ľuďmi, ktorí túžia po udržaní sa v dobrej kondícií a predĺžení aktívneho života bude mať beh predovšetkým podobu behu pre zdravie a bude vykonávaný tak, aby jeho benefity blahodárne ovplyvňovali úplne všetky oblasti života.
12.3.2019   /   Ostatné   /   Autor: Pavel Kosorin   /    Foto: Bigstock

Ďalšie články