„Pre Budapešť som sa rozhodol z troch dôvodov. Pre blízkosť k Bratislave, pre výbornú atmosféru, ktorá tradične panuje okolo trate, ako aj pre samotnú trasu, ktorá vedie najkrajšími časťami maďarskej metropoly, ktorá v časoch Rakúsko – Uhorska bola hlavným mestom uhorskej časti monarchie. V Budapešti na každom kroku sa môžete pokochať krásnymi pamiatkami, ktoré voľakedy dávno boli súčasťou aj našej slovenskej histórie,“ rozhovoril sa Ctibor Brezák a pokračoval: „Veľmi dobre si napríklad pamätám na ročník, počas ktorého organizátori pre bežcov pripravili na širokej šesťprúdovej Andrássy utca unikátny koncert vážnej hudby. Šiesti klaviristi nádherne hrali skladby Chopina, Mozarta a iných známych skladateľov. Bolo to niečo unikátne, nádherné! Vždy, keď príde reč na polmaratón v Budapešti, spomeniem si na ten neuveriteľný koncert na tejto šesťprúdovej ceste, po ktorej sme bežali. Bol to krásny zážitok. Andrássy utca spolu s Budatínskym hradom patrí medzi pamiatky UNESCO. Jedna z najznámejších hlavných ulíc Budapešti je podľa zoznamu vzácnych pamiatok súčasťou svetového dedičstva. “
Zanietený milovník masových cestných behov Ctibor Brezák si pochvaľoval aj mnohotisícové štartovné pole, ktoré sa počas tohto polmaratónu rozleje po uliciach Budapešti.
„Byť súčasťou behu, na ktorom štartuje viac ako dvanásť tisíc bežcov, je tiež veľkým emotívnym zážitkom. To je masa ľudí, ktorá vám nedovolí, aby ste nejaký úsek trate bežali úplne sami. To je tiež silný moment, pre ktorý mám preteky v Budapešti rád. Vždy okolo vás niekto je, niekto vás povzbudzuje, motivuje, nedovolí vám nedobehnúť (smiech). Som rád, že som pre seba a pre mojich kamarátov objavil tento beh. Veľmi rád sa na tieto preteky vraciam. Ak mi nič do toho nepríde, budem určite stáť aj na štarte budúcoročného jubilejného 30. ročníka Wizz Air polmaratónu,“ tvrdil rodák z Bratislavy, ktorý 15. októbra 2011 Bratislavský polmaratón na Železnej studničke zabehol v čase 1:40:03. „A jedenásteho októbra budem štartovať aj na Budapeštianskom maratóne,“ pripomenul Brezák svoj najbližší bežecký program.
Medzi bežcami nechýba ani Rubiková kocka, ani rímski legionári
„Tak isto ma zaujali aj rôzni bežci, ktorí si budapeštiansky polmaratón užívali v kostýme Rubikovej kocky, pastiera z maďarskej pusty, v zbroji rímskeho legionára, či iných dobových kostýmov a uniforiem. Keďže ja som tiež taký zážitkový bežec, tempo si hneď od štartu určím sám. Nepovažujem za potrebné sa pri obľúbenom behu nejako extra vytrápiť. Ja nebehám cestné behy pre rekordné časy, ale pre zážitky. Behám preto, lebo ma to baví. Je to môj koníček. Niekto chodí s kamarátmi pravidelne na pivo, ja chodím pravidelne behať. Každý máme nejaké hobby,“ konštatoval bratislavský vytrvalec, ktorý za štyri roky absolvoval jedenásť maratónov a dvadsaťdva polmaratónov.
„Prvý maratón v živote som bežal 3. októbra 2010 v Košiciach. Potreboval som naň čas 3:55:16. Bol to môj debut na maratónskej trati. Neoslovilo ma to. Bežať štyri hodiny maratón a potom sa štyri hodiny vracať domov autom, to nie je práve najideálnejší scenár. Preto radšej chodím na bežecké podujatia, ktoré sú maximálne dvesto kilometrov od Bratislavy. Aby som domov išiel povedzme iba dve hodiny. Budapešť do tejto kategórie patrí,“ vysvetlil 47-ročný milovník zdravého pohybu dôvody, prečo dáva prednosť maratónu v Budapešti, ktorý bude 11. októbra, pred MMM v Košiciach, ktorý bude o týždeň skôr.
„Veľké maratónske akcie ako je napríklad Berlín, alebo Praha ma neoslovujú, lebo sú náročne aj z finančného hľadiska,“ dodal Ctibor Brezák, ktorý v roku 2011 na trati Viedenského mestského maratónu (Vienna City marathon) dosiahol osobný rekord 3:41:20 h.
Katku Pokornú povzbudzoval moderátor na 12. kilometri po slovensky
Najpríjemnejšie prekvapenie zažila Bratislavčanka Katarína Pokorná v uliciach Budapešti na 12. kilometri, keď ju miestny moderátor začal povzbudzovať po slovensky. „Vyhľadal si ma v štartovnej listine podľa čísla a do mikrofónu niekoľkokrát zavolal: ´do toho, do toho´. Dosť ma to prekvapilo, ale aj povzbudilo, bolo to od neho veľmi milé (smiech). Potešilo ma to,“ priblížila atlétka STU Bratislava prekvapenie, ktoré jej organizátori budapeštianskeho podujatia prichystali v polovici trate. Potrebovala to, lebo väčšinu trate 29. ročníka Wizz Air polmaratónu sa trápila.
„Neviem presne definovať situáciu, v ktorej som sa v Budapešti v nedeľu ocitla. Bolo to zvláštne. Neviem si to presne vysvetliť. Ale tieto preteky sa mi jednoducho nevydarili. Ešte šťastie, že nám aspoň počasie vyšlo, hoci meteorológovia sľubovali dážď a búrky,“ tvrdila Katarína Pokorná, ktorá pred rokom časom 1:21:47 h zvíťazila v polmaratóne v rakúskom Grazi
„Už po prvom kilometri som zistila, že tieto preteky ma nezastihli v nejakej extra oslnivej forme. Veľmi rýchlo som pochopila, že nemám svoj deň, preto som si beh ulicami Budapešti začala veľmi skoro užívať, za každú cenu som sa nehnala za rekordným časom. Neboli to preteky podľa môjho gusta, nebol to beh podľa mojich predstáv,“ priblížila svoje účinkovanie na 29. ročníku Wizz Air polmaratónu štvornásobná majsterka Slovenska v behu žien na 3000 m cez prekážky.
„Aj s odstupom času musím povedať, že som dobre urobila, že som sa skoro rozhodla ´netlačiť na pílu´, lebo som počas zvoľneného tempa mohla naplno vnímať nádherné pamiatky na oboch brehoch Dunaja, predovšetkým v okolí jedinečnej stavby parlamentu,“ konštatovala členka STU Bratislava, ktorá má aktuálne na konte deväť polmaratónov, ako aj zlatý hetrik na masovom bežeckom podujatí s názvom Malacká desiatka ( 2009, 2010, 2011). Spomínaný hetrik v roku 2011 dovŕšila osobným rekordom 38:44 min.
„Prvý tohoročný polmaratón som absolvovala v rámci ČSOB Bratislava Marathonu. Spolu s trénerkou sme sa rozhodli, že ešte minimálne jeden polmaratón pôjdem. Do Košíc sa v októbri nedostanem, tak sme vybrali Budapešť. Doteraz som zažila polmaratón v Česku i v Rakúsku, tak tentoraz padla voľba na Maďarsko,“ vysvetlila Katarína Pokorná voľbu svojho druhého tohoročného štartu na polmaratóne v hlavnom meste našich južných susedov.
„V októbri budeme mať náročný program aj bez MMM v Košiciach. Naň sa tento rok nedostanem. Prvým rokom som zamestnaná, takže preteky si musím vyberať podľa pracovných povinností. Preto som dala prednosť behu v Budapešti pred bratislavským nočným behom. Z rôznych dôvodov mi to časovo kolidovalo, nedalo sa to nijako skombinovať. Preto som rada, že som mohla bežať aspoň budapeštiansky polmaratón,“ tvrdila päťnásobná účastníčka európskeho šampionátu v atletike ženských reprezentačných družstiev.
Oktavia Spálová: „Polmaratón v historickom centre Budapešti som si užila“
Výbornú atmosféru budapeštianskeho polmaratónu si pochvaľovala aj ďalšia bežkyňa z Bratislavy – Oktavia Spálová, ktorá sa na štart prvého polmaratónu v živote postavila 6. apríla 2014 v rámci ČSOB Bratislava Marathonu. Svoj debut na tejto trati zvládla v čase 2:00:02 h, s čím však nebola úplne spokojná.
„O pocit spokojnosti ma pripravili práve tie tri sekundy, ktoré mi chýbali k splneniu výkonnostného cieľa. Svoj prvý polmaratón v živote som chcela absolvovať v čase pod rovné dve hodiny. Ak by sa mi to podarilo, bolo by to fajn,“ tvrdila bežkyňa, ktorá sa podujala reparát za bratislavský polmaratón úspešne zložiť práve v uliciach Budapešti.
„Bratislavský polmaratón bol pre mňa osobne životnou predpremiérou, budapeštiansky som sama pre seba ´pasovala´ za premiérový štart. Som rada, že som ho zabehla pod dve hodiny. Dokonca zásluhou výkonu 1:53:29 h som si o šesť a pol minúty zlepšila osobný rekord! Mám z toho obrovskú radosť – a som veľmi rada, že svojim časom som urobila radosť aj otcovi, ktorý môj výsledok prežíval so mnou na diaľku – po telefóne. Bol na dovolenke v zahraničí, nemohol byť v Budapešti, ale ako bývalý športovec a bežec veľmi dobre vedel, čo som na týchto pretekoch vlastne dokázala. Veľmi sa teším z toho, že som mu urobila radosť,“ nadšene sypala zo seba svoje čerstvé dojmy Oktavia Spálová, ktorú v Budapešti sprevádzal aj brat Roland.
„On sa rozhodol, že prvý polmaratón v živote zabehne práve v Budapešti. Do 17. – 18. kilometra sa držal veľmi dobre. Až dovtedy bežal bez problémov, no na 18. kilometri stratil svoje tempo. Začal sa trápiť a dosť výrazne zaostal za ambíciami, ktoré si pred seba pri svojom debute postavil. Ešte som s ním o tom nehovorila, ale od kamarátov viem, že budapeštiansky polmaratón dokončil iba vďaka kamarátovi, ktorý mu obetavo pomohol prekonať veľkú krízu. Nebyť jeho pomoci na posledných kilometroch trate, možno by cieľ neuvidel. Podľa všetkého podľahol eufórii na trati, prepálil svoje tempo - a v závere mu chýbali sily. Bola to pre neho obrovská skúsenosť,“ opísala Oktavia Spálová účinkovanie svojho súrodenca v 12-tísícovom štartovnom poli 29. ročníka Wizz Air polmaratónu.
Bežať 21 kilometrov za dve hodiny si nevedela ani predstaviť
Kým brat Oktavie Spálovej sa v nedeľu 14. septembra v uliciach hlavného mesta Maďarska poriadne vytrápil, ona zažila neopakovateľné preteky, na ktorých nespoznala príznaky krízy.
„Prvých sedem kilometrov mi ušlo ani neviem ako. Normálne som sa musela presviedčať, že bežím polmaratón, lebo trať mi ubiehala ako po masle. Bez akýchkoľvek náznakov krízy. Dokonca na úseku medzi ôsmym a deviatym kilometrom som musela mať z tej obrovskej eufórie okolo mňa totálne bežecké ´okno´ , lebo sa mi zdalo, že to nebolo ani také dlhé (smiech). Hoci kilometrovníky okolo trate boli starostlivo vyznačené, hodinky mi kilometre ´pípali´ akosi skôr (smiech). Bežalo sa mi mimoriadne ľahko, trochu som cítila bedrový kĺb. Ale inak nič. Dokonca niektoré úseky trate si ani dobre nepamätám... Bola som ako v siedmom nebi. Zato beh po oboch brehoch Dunaja, okolo historických pamiatok v Buda i Pešti si vybavujem veľmi zreteľne. Bežať okolo impozantnej stavby maďarského parlamentu bolo pre mňa super zážitok. Tak isto aj beh cez dva budapeštianske mosty cez Dunaj,“ opísala rodáčka z Bratislavy svoje bezproblémové účinkovanie na víkendovom polmaratóne v Budapešti.
„Pred rokom som si nevedela predstaviť, že by som dokázala za menej ako dve hodiny prebehnúť 21 kilometrov. To bolo pre mňa niečo nepredstaviteľné, hoci táto predstava ma dosť intenzívne lákala. Bola som zvedavá, či by som to dokázala. Chcela som vedieť, ako na takúto záťaž bude reagovať moje telo. Preto som na jar prišla na štart polmartatónu na ČSOB Bratislava Marathonu. Chcela som si to vyskúšať, či to naozaj dokážem. A pre prvý pokus som si vytýčila dve hodiny. Bežať 21 kilometrov a nedať si žiadny cieľ, považujem za nezmysel. Človek by si vo všetkom, čo robí, mal dať nejaký cieľ, určiť nejakú hranici, postaviť métu. Aj keď prvý polmaratón nie je predsa o plnení cieľov. Je to v prvom rade o kondícii, o fyzickej i psychickej pripravenosti,“ konštatovala Oktavia a pokračovala: „V Bratislave som všetko toto potrebovala, lebo moji kamaráti sú lepší bežci. Veľmi rýchlo po štarte mi ušli a ja som bežala úplne sama. Za mnou veľká diera, predo mnou to isté... Na ulici som bola široko- ďaleko sama. Bol to dobrý test odolnosti. Také niečo sa mi teraz v Budapešti nepodarilo zažiť. Nemohlo sa mi to podariť. Bežať preteky, na ktorých je tritisíc bežcov, a byť súčasťou takmer 13-tisícovej bežeckej komunity, je niečo úplne iné. V Budapešti stále so mnou niekto bežal. Niekto sa ku mne pridal. Preto som nemala pocit, že bežím polovicu z maratónu, že mám v nohách osemnásť alebo až dvadsať kilometrov. Bolo to niečo neuveriteľné. Bežala som takmer dve hodiny a necítila som únavu. Iba som si vychutnávala super atmosféru okolo trate, kde bolo plno divákov, ktorí nás povzbudzovali.“
Bežala vo veľkom klbku rovnakých nadšencov a stratila pojem o čase
„Neviem, či ešte niekedy zažijem také bežecké ´okno´, aké som zažila teraz v Budapešti približne okolo ôsmeho až desiateho kilometra. Neviem si vysvetliť, že ma atmosféra tohto podujatia tak neuveriteľne dokázala pohltiť, že som doslova stratila pojem o čase. Bežíte desať kilometrov vo veľkom klbku rovnako nadšených ľudí a okrem veľkej eufórie necítite nič iné. Nevnímate nič iné. Hoci bežecké tempo sa drží na úrovni 5:30 – 5:40 min na jeden kilometer, žiadna kríza, žiadne pichanie v boku, žiadne chytanie druhého dychu, žiadna bolesť. Jednoducho, paráda. Fakt neviem vysvetliť, čo sa na tom spomínanom úseku vlastne udialo,“ vrátila sa k svojmu čerstvému bežeckému zážitku zhovorčivá Bratislavčanka, ktorá sa minulý víkend musela rozhodnúť, čomu z aktuálnej ponuky bežeckých akcií na Slovensku a v Maďarsku dá vlastne prednosť.
„Som rada, že som uprednostnila polmaratón v Budapešti na úkor Bratislavského nočnému behu. Trochu ma síce mrzí, že mi bude v zbierke chýbať tretia pamätná medaila z tohto nočného behu, ale na druhej strane v Budapešti som získala oveľa väčšiu skúsenosť, ktorú mi bude pripomínať iná pamätná medaila. Podľa mňa ešte vzácnejšia,“ tvrdila bežkyňa, ktorá o svojom bežeckom programe v septembri 2015 má už teraz pravdepodobne jasno: „Ak mi do toho nič nepríde, do Budapešti pôjdem bežať aj o rok – na jubilejný 30. ročník tohto masového behu. A keďže v Bratislave mám niekoľko skupín bežcov, s ktorými počas roka trénujem, určite im o atmosfére v Budapešti budem často rozprávať. Možno niekoho z nich postupne presvedčím, aby budúci rok atmosféru polmaratónu v historickom centre Budapešti zažil spolu so mnou – a predovšetkým na vlastnej koži. Veď nie darmo sa hovorí, že je lepšie nejakú skúsenosť raz zažiť ako o nej stokrát počuť. A Budapeštiansky polmaratón k takým skúsenostiam určite patrí.“
