,,Žiarlivosť je zdrvujúci pocit, ktorý však nesúvisí s tím, ako veľmi žiarlivec svojho partnera miluje, " hovorí psychologička Katarína Bradáčová. "Sprevádza ho vypytovanie, sliedenie, obviňovanie zo zanedbávania, žiadosti o skrátenie tréningu. O žiarlivosti neuvažujem ako o jave, ktorý má rozmer na jednej strane oprávnenosti a rozmer patológie na strane druhej. Podľa môjho názoru nemá žiarlivosť vo vzťahu čo hľadať. Je škodná. Ked sa však objaví, považujte ju za osobného priateľa, ktorý nám nápovie, že nie vo vzťahu k partnerovi, ale vo vzťahu k sebe samému je niečo v nerovnováhe. Je to priateľská informácia, ktorá človeku dáva príležitosť sa zastaviť a urobiť zmeny vo svojom vnutri."
Anketa medzi našimi čitateľmi ukázala, že žiarlivosť postihuje mužov aj ženy rovnakou mierou. Muži ju väčšinou maskujú za starosť o riadne vedenie domácnosti a starostlivosť o deti, ženy bežcom rovno vyčítajú nebezpečnú prítomnosť vyšportovaných žien v ich okruhu.
Psychologička v každom prípade odporúča začať riešenie problému žiarlivosti rozhovorom, v ktorom vytvoríme pocit bezpečia, úcty a rešpektu k svojmu partnerovi. ,,Potom sa môžeme dopatráť k pôvodu partnerových pocitov. Môže sa cítiť neistý, ohrozený a v porovnaní s ostatnými ľuďmi môže mať pocit, že pre svojho partnera nie je dosť dobrý. Pravdepodobne zažíva pocity menejcennosti a pochýb o sebe samom. Alebo môže mať strach, že o partnera prichádza, čo býva spôsobené nejakou inou bolestnou skúsenosťou z minulosti," vypočítava dôvody žiarlivosti psychoterapeutka.
Ďalšie kroky v krotení žiarlivosti však podľa odborníkov zahŕňajú predovšetkým prácu žiarlivého partnera vo vlastnom vnútri. "Žiarlivec si skrz pozornosť svojho náprotivku často potvrdzuje vlastnú hodnotu. Ak sa požadovaná pozornosť uberá aj iným smerom, môže to pociťovať ako osobné ohrozenie," vysvetľuje Bradáčová. ,,Točí sa v kruhu potreby potvrdzovania, ktorú ale jeho partner nemôže uspokojiť, pretože žiarlivosť nemá korene v správaní partnera, ale vo vnútri žiarlivého človeka samotného. Nie je v silách druhého človeka, aby vybudoval sebavedomie niekoho iného. Aj keď je správanie ostatných k nám a vzťahy s nimi dôležitým aspektom nášho sebaobrazu, nemôžeme žiadať od nášho dospelého partnera, aby prebral zodpovednosť za náš sebaobraz či sebavedomie."
Len my sami
,,Za
svoj život je zodpovedný každý sám. Aj za to, aby sa cítil
sebavedomý a šťastný,“ zdôrazňuje psychologička. Žiadať
po niekom inom, aby to robil za nás, je nemožné.,,Je teda
užitočné prestať očakávať, že šťastie príde zvonku, mali
by sme ho naopak objaviť vo vnútri seba. Postupne musíme sami sebe
dopriať slobodu a zbaviť sa strachu, aby sme vtedy mohli túto
slobodu dopriať aj svojmu partnerovi. A to bez strachu, že jeho
koníček ohrozuje vzťah či lásku alebo šťastie druhého.
"sumarizuje a dodáva, že každý žiarlivec by si
predovšetkým mal uvedomiť, že sám seba veľmi bolestivo posiela
do emočnej pasce, ktorá bohužiaľ deštruktívne pôsobí na celý
vzťah.
Ak príde opäť na pretras počtu hodín, ktoré partner trávi bežeckým tréningom, je podľa psychologičky na mieste partnerská dohoda. Vzťahy sú jedinečné a je len na dohode, koľko voľného času si partneri doprajú osamote pre naplnenie koníčkov, ku ktorým sa ten druhý nechce pripojiť.
,,Vzťah medzi dvoma ľuďmi má byť založený na slobode, zrelej láske, vzájomnom rešpekte, úcte a dohovore. Nemyslím si, že by sme mali partnera nejako výrazne prehovárať, aby sa nášmu koníčku tiež venoval. Rešpektujme, že sa mu nechce. Žiarlivosť je podľa môjho názoru problém nadradený tomu, či sa prejavuje v súvislosti s behaním, či v súvislosti s niečím iným. Preto môže byť zdanlivo funkčná dohoda, že ja budem behať a ty budeš hrať biliard, iba dočasná. Žiarlivosť sa potom prejaví zase v inom kontexte, pretože je skôr vnútorným postojom žiarliaceho človeka voči sebe samému," hovorí psychologička a primárne odporúča, aby sa žiarlivý partner zameral na pochopenie svojich bolestných pocitov a naplnenie svojich emocionálnych potrieb predovšetkým zvnútra.
"Partner mu pritom môže vysvetliť, že fakt, že sa cíti spokojne aj sám so sebou v činnosti, ku ktorej toho druhého nepotrebuje, neznamená, že ho odmieta. Len si pridáva do svojho života ďalšiu farbu, ďalší príjemný rozmer, ktorý so silou lásky k partnerovi nemá nič spoločného. Aj partner postihnutý žiarlivosťou toho druhého teda môže byť silným pomocníkom pre svojho druha na ceste k zmene v jeho žiarliacom vnútri. Ale chce to vystúpiť z vlastnej nespokojnosti z toho, že je žiarlivosťou partnera "obťažovaný", a prejsť k pochopeniu partnerovej bolesti a zraniteľnosti."
"Na žiarlivosť je potrebné sa pozerať s pochopením a uvedomením, že jej riešenie je zložité. Verím, že partneri si môžu pomôcť vzájomne, a ak je to ťažké, vždy je možnosť požiadať o pomoc profesionála. Tam, kde je žiarlivosť, býva vnútorná bolesť, neistota, utrpenie, strach, nedostatok bezpečia a dôvery v seba samého," hovorí psychoterapeutka. Žiarlivosť je podľa nej potrebné vnímať ako príležitosť k zmene a nie ako neriešiteľný problém alebo prekážku spolužitia.
Prekonávanie žiarlivosti
je jednoducho ultramaratón vo vnútornom teréne žiarliaceho
človeka a dobrý partner sa k druhému v tomto ťažkom preteku
určite rád pripojí. Žena môže mužovi vysvetliť, že behaním
získava krásnu postavu, ktorú na nej tak oceňuje, nehľadiac na
duševnú vyrovnanosť, ktorá je tak dôležitá pre výchovu
dnešného pubertiaka. Muž bežec môže naopak posilniť
sebavedomie partnerky chválením jej nebežeckých predností.
Svet bežcov a nebežcov je kompatibilný. A ak by ste predsa
len chceli žiarlivosť na tréningy vyriešiť tým, že tento
článok založíte do obľúbenej knihy svojho náprotivku spolu s
výstrižkom z katalógu úžasných bežeckých topánok, berte na
vedomie, že za pár mesiacov môžete na jeho lepšie časy a
tréningových partnerov žiarliť vy.
rungo.cz Barbora Topinková
