Nikto nepodáva výkony vďaka slanine, tvrdí uznávaný lekár Bukovský

Nikto nepodáva výkony vďaka slanine, tvrdí uznávaný lekár Bukovský
Známy slovenský lekár a odborník na zdravú výživu Igor Bukovský radí bežcom
Superpotraviny nemusia pochádzať z amazonského pralesa a cestovať k nám cez celú planétu. Máme ich doma, vysvetľuje Igor Bukovský.

V septembri vyšla vaša kniha Bežec a lyžica s radami a receptami pre rekreačných bežcov. Čo bolo pre vás podnetom k jej napísaniu?

Ponuka na spoluprácu od ľudí, ktorí milujú behanie. A presvedčenie, že takáto kniha od slovenských autorov bude mať zmysel. Navyše sa mi podarilo zapojiť do spolupráce aj kolegyňu Ivanu Mesárošovú, ktorá je aktívna bežkyňa.

Dá sa v skratke zhrnúť, čo je pre bežcov dôležité?


V prvom rade by nemali prijímať informácie o zdraví a stravovaní z pochybných informačných zdrojov. O stravovaní by sa mali rozhodovať na základe zdravého rozumu. Nie je potrebné každé dva - tri mesiace meniť stravovanie preto, že príde nejaká nová potravina, nový trend, nová diéta. Rozumný dospelý človek si nájde svoj model stravovania, ktorý mu vyhovuje.

Ale ako majú pri takej širokej ponuke vyfiltrovať správne informácie?

V prvom rade ide o to, aby používali zdroje, ktoré majú opodstatnenie. Ak niekto za dva roky vyskúša štyri rôzne diéty a o každej píše priebežne, aká je fantastická, vyvoláva vo mne nedôveru. Ale mnohí ho nasledujú. Pre mňa má väčšiu váhu profesor Walter Wheeler z Harvardovej univerzity, ktorý vyše štyridsať rokov skúma výživu človeka. Ale je to aj tým, že ja Wheelerovi rozumiem, kým väčšina ľudí mu asi nerozumie. Ten slovenský bloger nakoniec vyzerá prístupnejší aj dôveryhodnejší. No je to na škodu.

V čom robia rekreační bežci najčastejšie chyby pri stravovaní?

Často na pretekoch experimentujú s niečím, čo nemajú vyskúšané. Majú pocit, že toto je zázračná pomôcka, pretože im niekto poradil. Pritom netušia, čo môže obsahovať. Napríklad si vyberú sacharidy, ktoré spôsobujú plynatosť, takže efekt, ktorý chceli dosiahnuť, vygumujú nepohodou pri trávení. Preto vravím – zdravý rozum do hrsti a nájdite si model stravovania, ktorý vám vyhovuje.

Čo by malo tvoriť základ stravy vytrvalostných športovcov?


Svetový trend je založený na komplexných sacharidoch. Ešte v roku 1995 mi fínski bežkári hovorili: Naši lekári nám predpisujú ako základ stravy celozrnné cestoviny, veľa zeleniny, veľa ovocia a nejaké mliečne výrobky. A takto to je. Severania majú výborných vytrvalcov najmä na lyžiach. Nepoznám vrcholových športovcov, ktorí by dosahovali výkony vďaka slanine. Jednoducho metabolicky je neobhájiteľné tvrdiť, že môj výkon bude lepší, ak spaľujem prednostne tuky. Sacharidy sú metabolicky jednoduchšie dostupné z hľadiska okysličenia. Nejde teda o to, koľko kalórií získam z jedného gramu, ale koľko kyslíka potrebujem spáliť na oxidáciu tohto substrátu a v tomto sú jednoznačne sacharidy lepšie.“

Ale existujú predsa aj dobré tuky.

Samozrejme. Avokádo, orechy, olivový olej, repkový olej sú fantastické zdroje dobrých zdravých tukov. Ale ani keď stavíte na ne, nedosiahnete požadovaný výkon. Mozog potrebuje sacharidy, črevná mikroflóra potrebuje sacharidy. V črevách máte dva kilogramy mikróbov, ktoré žijú zo sacharidov. Oni ich potrebujú komplexné sacharidy. Ak ich nemajú, tak sa to mení a má to obrovský dosah.

V poslednom čase sa hovorí o superpotravinách (acai, goji, chia, a pod). Sú vlastnosti, ktoré sa im pripisujú, skutočné?


Podľa môjho názoru je to módny trend. Sme národ, ktorý ľahko prijíma zahraničné ako to lepšie, svetové, úžasné a užitočné. Bol by som zvedavý, či by sa nám podarilo predať napríklad v Japonsku takýmto spôsobom kyslú kapustu. Na Slovensku máme čučoriedky, ktoré sú podľa môjho názoru rovnocenné acai. Taktiež máme ľanové semeno, ktoré je ešte lepšie ako chia. Nemyslím si, že superpotraviny musia pochádzať z amazonského pralesa a cestovať k nám cez celú planétu. Nemusíme ich zobrať niekomu, kto na nich stáročia žije, aby sme ich mohli jesť my, lebo chceme byť superzdraví a supervýkonní. Vieme žiť aj z našich potravín. Ja nemám problém s citrusovým ovocím ani len s chia semienkami, len nemyslím si, že ich musí jesť každý a že je to zázračná potravina.
A čo banány? To je tiež exotické ovocie.

Tie sú fantastické. Pozrite sa na tenistov. Na jednom banáne odohrajú celý zápas. Ale upozorňujem, že pre nás je z hľadiska trávenia a črevnej mikroflóry prospešnejší banán, ktorý je mierne nezrelý. Nie je pravda, že banány s čiernymi bodkami sú toxické, ale je tam veľa jednoduchých cukrov. Takže vtedy už akoby ste jedli čistý cukor. Keď jete mierne nezrelý banán, prijímate aj jednoduché sacharidy, aj oligosacharidy, aj nejaké škroby. A to je optimálny a vyvážený profil, ktorý je pre vytrvalostný výkon prospešný.

V súčasnosti sa špekuluje o tom, že zdraviu škodí múka. Dokonca, že je to jed. Je to pravda?

To je bulvár. Ale biela múka je potravina, ktorá nám evidentne škodí. A vidíme to od čias, kedy sa biela múka začala vyrábať. Došlo k obrovskému nástupu výskytu dnovej artritídy. Dovtedy jedli chudobní ľudia celozrnný chlieb. To sa im postupne prestalo páčiť, brali ho ako špinavý a pozdával sa im viac biely chlieb, ktorí jedli bohatí. Vidíme paralely a trendy v histórii. Biela múka je potravina technologicky spracovaná do podoby, ktorá je pre náš organizmus silno toxická.

Veľa ľudí behá preto, aby schudli, no akosi zabúdajú, že nemenej dôležitá, ako pohyb je aj strava. Čo by ste im poradili?

Aby nerobili hlúposti ani extrémy. Aby neverili všetkému, čo sa dočítajú na internete. Aby prestali veriť na moderné „technošamanstvo“ a nezabudli, že pri chudnutí potrebuje človek aj budovať svalovú hmotu, takže behanie a iné aeróbne aktivity treba určite kombinovať aj so silovými cvičeniami rôzneho druhu.

Beháte? Ako často a kde najradšej?

Beh bol súčasťou našej plaveckej prípravy aj v klube aj v reprezentácii a náš martinský tréner Jiro Mikoláš nás často vyhnal behom aj na Martinské hole. Vyše štrnásť rokov som mal psa Axela, s ktorým som nabehal v lesoch naozaj stovky kilometrov. Keď bol starší, presedlal som na kolieskové korčule a na prechádzkach krúžil okolo neho. A teraz som
už najčastejšie doma na bežiacom páse, lebo si pri tom môžem pozrieť tenis, zaujímavé prednášky alebo správy na FOX News. Musím však priznať, že beh bol a doteraz je pre mňa veľkou výzvou - som totiž rodený šprintér, takže moje vytrvalostné maximum sa pohybovalo v lesnom teréne iba tesne pod päť minút na kilometer.

Čo považujete za svoj najväčší bežecký úspech?

Keď som raz cez Veľkú noc odbehol maratón, ale na dvakrát a s intervalom asi 16 hodín. Nesmejte sa mi, veď hovorím, že nie som vytrvalec, ale šprintér!

MUDr. Igor Bukovský, PhD.
Už viac než štvrťstoročie radí Slovensku o správnom stravovaní sa a zdravej výžive. Od roku 1991 publikuje a vysiela v mnohých slovenských a českých médiách. Napísal viacero kníh - Vegetariánske dieťa, Hľadá sa zdravý človek, Recepty na fajn časy, Návod na prežitie pre muža, Teraz to zíde? - pravdy a klamstvá o chudnutí, Nová miniencyklopédia prírodnej liečby a ďalšie. Pôsobí ako lekár v Ambulancii klinickej výživy v Bratislave.
25.12.2017   /   Bežecká škola   /   Autor: Zachara   /    Foto: SITA

Ďalšie články