Zápal mozgových blán
Jednou z najnepríjemnejších a najzávažnejších komplikácií zdravého a výkonného života vyznávača behanie je zápalové infekčné ochorenie blanitých obalov jeho mozgu, ktoré má na svedomí práve vírus prenášaný hmyzom patriacim do skupiny roztočov – kliešťom.
Medzi bežcami nie je toto ochorenie – kliešťová encefalitída - vôbec výnimočné, hoci sa o tom „cudne“ mlčí. Vyskytuje sa takmer v celej Európe – najmä však na území Slovenska, Českej republiky, Rakúska, Nemecka, Poľska, Maďarska, Chorvátska a Slovinska. Viac ako v dvoch tretinách prípadov sa v prvej fáze ochorenia dostavia ťažkosti podobné chrípke - občasné prudké bolesti hlavy, teplota, únava, pocity „dolámaného“ tela, žalúdočné a črevné ťažkosti, celková nevoľnosť, nechutenstvo, nutkanie na dávenie. Aj lekár spočiatku môže predpokladať iba „banálnu“ virózu. Po niekoľkých dňoch ťažkostí sa postihnutému jedincovi uľaví, je bez teplôt, má pocit lepšieho zdravia, optimizmu a je len mierne unavený. Ide o zavádzajúcu, takzvanú bezpríznakovú fázu ochorenia, ktorá trvá jeden až dvadsať dní. Vzápätí sa však prudko dostaví druhá podstatná fáza ochorenia – úporné a dlhšie trvajúce bolesti hlavy až migrenózneho typu, vysoké teploty, časté závrate, neznášanlivosť svetla (svetloplachosť), zvracanie, depresie, občasné poruchy vedomia a príznaky čiastočného ochrnutia pohybového systému. Ide o prejavy podráždenia mozgových blán - vírusy kliešťovej encefalitídy sa po masívnom pomnožení dostali do centrálnej nervovej sústavy a tam poškodzujú nervové bunky. Bežec býva hospitalizovaný v nemocnici, ale iba rozbor jeho mozgomiešneho moku definitívne dokáže potvrdiť obávanú diagnózu, ktorá môže skončiť úmrtím alebo často určitým, v lepšom prípade dočasným, obmedzením schopnosti znášať pracovné a rekreačné fyzické zaťaženie, ale aj obyčajný civilný život. Ťažkosti niekedy pretrvávajú aj po návrate z nemocnice a pri pokusoch zapojiť sa do normálneho života. Dotyčný je síce vyliečený, ale nedokáže zvládnuť väčšiu fyzickú ani psychickú záťaž.
Zápasí s takzvaným postencefalitickým syndrómom, ktorý sa prejavuje zníženou schopnosťou sústredenia, bolesťami hlavy, nízkou výkonnosťou, nespavosťou, závraťami, podráždenosťou. Je unavený a ťažšie zvládne aj bežné každodenné činnosti, nieto ešte vážnejšiu pohybovú a pracovnú záťaž.
Borelióza
Predčasný výskyt aktívnych kliešťov zvyšuje aj riziko ochorenia lymskou boreliózou. Ide o problém, ktorý vyvoláva baktéria Borrelia burgdorferi. Tá sa do tela dostáva tiež uhryznutím týmto hmyzom. Baktérie prenikajú do organizmu v mieste zahryznutia (bodnutia, prisatia) a možnosť prenosu infekcie závisí aj od času, ktorý je poskytnutý kliešťovi na cicanie krvi. Čím je dlhší, tým je väčšia pravdepodobnosť prenosu infekcie a následných komplikácií. Nie každý kontakt jedinca s pôvodcom nákazy však musí znamenať ochorenie. Inkubačná doba (čas, kým vypuknú príznaky) je veľmi zákerná a pohybuje sa v rozpätí od jedného do tristo dní (!). Vlastná choroba sa veľmi ťažko presne identifikuje a diagnostikuje, pretože svojimi príznakmi môže pripomínať mnoho iných ochorení alebo telesných stavov. V prvom štádiu sa môžu ale nemusia vyskytnúť kožné príznaky – pomaly sa kruhovite šíriaca červená škvrna v mieste prisatia hmyzu, obvykle ohraničená lemom so svetlým stredom. Nezriedka sa však vyskytne aj horúčka, triašky, bolesti svalov, silná únava – všetko príznaky, ktoré by mohli svedčiť „len“ pre akýsi druh chrípky. V ďalšom štádiu sa vyskytne stav podobný chronickej únave, ktorý môže imitovať prepracovanie z „nepochopiteľných“ príčin, Nastupuje neskôr – niekedy aj pol roka po prvom štádiu. Po uplynutí ďalších mesiacov sa objavujú stále zvýšené teploty, bolesti kĺbových spojení a chrbtice, ochabujúce svalstvo, poruchy srdcového rytmu. Liečba je potom dlhodobá a postihnutý musí byť pravidelne kontrolovaný u lekára viac ako dva roky, hoci v pracovnej kariére môže po odznení ťažkostí a rekonvalescencii (trvá viac týždňov až mesiacov) pokračovať.
Odkiaľ „padajú“ kliešte
Veľmi často sa rozširuje názor, že kliešte visia na listnatých stromoch a na ľudí v prírode vlastne padajú. Nie je to však pravda. Kliešte sa vyskytujú predovšetkým v tráve a nízkych porastoch. Zachytávajú sa na steblách trávy a na spodných stranách listov, preto je ich obtiažne spozorovať. Stačí sa pohybovať na takýchto miestach a kliešte sa prichytia na nechránené miesta tela alebo na odev. Odtiaľ sa potom nebadane rozlezú do zákolenných jamiek, medzi stehná do rozkroku, do podpazušných priestorov alebo, v prípade nežného pohlavia, pod prsníky. Prisatého kliešťa je potrebné čo najrýchlejšie odstrániť. Preto je vhodné, aby sa bežci (alebo bežkyne) hoci po obyčajnej prechádzke na rizikových miestach skontrolovali a dotieravý hmyz odstránili sami, prípadne neskôr za pomoci lekára. Odporúča sa kliešťa natrieť mydlovým roztokom a potom proti smeru hodinových ručičiek z postihnutých miest „vykrútiť“. Ak sa nepodarí kliešťov povyťahovať, je vhodné navštíviť ďalšiu zdravotnícku pomoc.
Každý kliešť nemusí byť nosičom vírusu kliešťovej encefalitídy alebo boreliózy. Avšak choroba, ktorá vzniká po uhryznutí infikovaným hmyzom, je natoľko vážna a nebezpečná, že by sa nikto nemal v tomto ohľade spoliehať na náhodné šťastie ako v lotérii. Po viacero rokov sa môžeme stretávať iba s kliešťami, ktoré nie sú infikované a vírus neprenášajú. Ale potom sa to predsa raz stane a pohryzne nás infikovaný kliešť. U niekoho to bude skôr, u iného neskôr. Preto sa netreba zahrávať so svojím zdravím.
Dôležité očkovanie
Jedinou skutočne reálnou ochranou proti následkom uštipnutia dotieravým kliešťom v prípade zápalu mozgových blán je očkovanie (vakcinácia). Na prevenciu boreliózy predbežne očkovanie neexistuje. Očkovacia látka obsahuje usmrtené vírusy, ktoré už nemajú rozmnožovaciu schopnosť. Po podaní týchto inaktivovaných vírusov encefalitídy do organizmu v rámci očkovania, začne vlastný imunitný systém zabezpečujúci obranyschopnosť očkovaného vytvárať obranné látky, ako pri skutočnej infekcii. Je tu však jeden podstatný rozdiel. Vzhľadom na to, že sa vírusy v očkovacej látke už nemôžu pomnožovať, logicky nevedie očkovanie k prepuknutiu nového ochorenia ako sa to stane po uhryznutí infikovaným kliešťom, ale ak organizmus dotyčného po preočkovaní napadnú skutočné infikované kliešte jeho imunitný systém je pripravený ubrániť sa. V krajinách kde je očkovanie uplatňované v širšom merítku sa znížil počet ochorení na minimum. U nás je podľa rôznych odhadov očkovaných asi sedem až desať percent obyvateľstva, čo je nedostatočné. A pritom - nejde o nijako nákladnú alebo obťažujúcu procedúru. Očkovanie sa skladá z troch dávok podľa príslušnej schémy a podľa ordinácie príslušného lekára sa určí obdobie podávania. Obnovenie účinkov očkovania je vhodné každé tri roky podaním jednej dávky.
Schéma očkovania:
1. dielčie očkovanie : Čo možno najskôr po prečítaní tohoto článku!
2. dielčie preočkovanie : 14 dní až 3 mesiace po prvom dielčom očkovaní. Predstavuje už pomerne dobrú ochranu, najmä pre mladšie ročníky.
3. dielčie očkovanie : 9 až 12 mesiacov po druhom dielčom očkovaní.
Dostaví sa úplná, spoľahlivá ochrana podnikateľov. Ak sa očkovanie začína v letných mesiacoch, odstup medzi prvou a druhou dávkou môže byť už 14 dní, aby sa čo najskôr dosiahla ochrana.
Preočkovanie:
Najlepšie je dať sa každé tri roky preočkovať jednou vakcínou. Tak si zabezpečíme skutočnú ochranu pred vznikom ochorenia. Poznámka : Očkovanie nie je povinné, nehradí ho zdravotná poisťovňa, ale každý podnikateľ alebo jeho firma sama.
P.S. Riziká sexu v jarnej prírode
Kvitnúca príroda so sviežo zelenými pukmi stromov, vône a spev jarného vtáctva lákajú k jarným sexuálnym hrám v prírode. Hoci zem ešte neobschla a roztopašnému páru hrozí „seknutie v krížoch“ alebo podchladený močový mechúr, či zápal vaječníkov, je tu riziko oveľa závažnejšie, ktoré takpovediac „visí vo vzduchu“. Sú to spomínané predčasne aktivizované kliešte, ktoré vidia na vetvách kríčkov, do ktorých často šantiace páriky zaliezajú. Pri sprchovaní po tom nachádzajú dámy zväčša pod prsníkmi a páni v rozkroku zahryznuté malé čierne zvieratká – kliešte. A čo potom môže nasledovať sme si už prečítali ...
