Cookies

Súhlasím Na naších stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania Behame.sk.
Bližie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.

Víťaza popreháňal na Železnej Studienke trénujúci Talian

Víťaza popreháňal na Železnej Studienke trénujúci Talian
Víťazného Reného Valenta naháňal v kratšom behu 7. ročníka Slovak Winter MTB & Running Trophy „trénujúci Talian“ bez čísla, Kristíne Néč - Lapinovej zasa nefungovali hodinky, preto bežala iba podľa pocitov.

Poplach za cieľom na Železnej Studienke spôsobil „zablúdený Talian“

Práve „trénujúci Talian“ s krstným menom Danielo a s osobným rekordom v polmaratóne 1:09 h spôsobil medzi dievčatami, ktoré sa mali starať o dobiehajúcich účastníkov behu, menší poplach. Rodák z Apeninského poloostrova je totiž špecialistom v behu na 1500 metrov a na Slovensko prišiel ako dobrovoľník v rámci charitatívnej akcie „Deti z ulice.“

Behajúci Talian“ okrem pomoci bezdomovcom a slabším sociálnym vrstvám si v okolí Bratislavy veľmi rád tréningovo zabehá. Udržuje sa tak v dobrej fyzickej kondícii, o čom sa mohli presvedčiť všetci diváci, ktorí v nedeľu so záujmom v dlhej cieľovej rovinke sledovali jeho ostrý bežecký súboj s víťazom. Reprezentant modro-bieleho portálu Behame.sk však jeho záverečný útok úspešne odrazil a časom 34:05 min zvíťazil.

Pozri sa na to, veď ten bežec nemá na sebe žiadne číslo! Ako ho teraz zaregistrujeme! Kde sa tu vlastne vzal?“ lámali si hlavu dievčatá na asfaltovej ceste neďaleko zeleno-žltého cieľového oblúku na Železnej Studienke, keď ho chceli za cieľom osloviť. Darmo moderátor akcie Richard Vrablec upozorňoval pôvodne štvrtého v cieli Mareka Hladíka, že mu v nedeľu 17. januára zostala iba zemiaková medaila a oči pre plač, pri slávnostnom vyhlásení výsledkov 7. ročníka Slovak Winter MTB& Running Trophy bolo všetko inak.

Druhý v cieli 9,7 km behu, ktorý ho absolvoval ilegálne, na stupni víťazov zákonite absentoval, a víťaznému Valentovi robili spoločnosť druhý Lukáš Cintula (čas 34:42) a tretí Marek Hladík (34:43).

Minulé ročníky iba fotil, siedme pokračovanie vyhral

Videli ste ten ,,Saganov" finiš? Myslím, tých posledných sto metrov? Poriadne som to musel nakopnúť, lebo som sa bál, že ma ten Talian predbehne. Nakoniec ho ani neklasifikovali, lebo nemal štartovné číslo a v Malých Karpatoch počas 7. ročníka Slovak Winter MTB & Running Trophy iba trénoval,“ reagoval víťaz nedeľňajšieho behu na 9,7 kilometra René Valent z portálu Behame.sk.

S akým cieľom som prišiel? Veril som si, že vyhrám. V sobotu som povzbudzoval Paľa Bukováca, ktorý v konkurencii 88 bežcov skončil na 29 km trati druhý, takže prostredie, kadiaľ sa malo bežať, som veľmi dobre poznal. Vedel som, čo ma čaká,“ tvrdil 25-ročný študent FA STU René Valent, ktorému aj s odstupom 24 hodín bolo ľúto svojho kolegu, ktorý o jasné víťazstvo prišiel iba preto, že nešťastne zablúdil...

Paľo včera dlho a s prehľadom viedol, no potom doplatil na to, že nejakí ľudia odstránili značku na trati. Vďaka tomu zablúdil, a do cieľa dobehol až za víťazným Žilinčanom Martinom Kaisom.. Ešte šťastie, že mu pokazenú náladu napravila prvá cena v tombole – bicykel. Ale škoda toho, že nedisciplinovaní turisti ovplyvnili dianie na tomto vydarenom podujatí. Organizátori si podobnú nešportovú pomoc od takýchto ´ tiežturistov´ určite nezaslúžili,“ priblížil René Valent sobotňajšie dianie v okolí Železnej Studienky.

Populárne výletne miesto Bratislavčanov totiž v sobotu zažilo historickú premiéru behu na 29 km v rámci spomínaného a osvedčeného Slovak Winter MTB & Running Trophy.

Dvestoosemdesiat bežcov (počas víkendu) tohto podujatia je podľa mňa účastníckym rekordom. Organizátori, ktorí už roky pripravujú výborné preteky, si takúto odozvu od bežeckej komunity určite zaslúžia,“ dodal na záver najrýchlejší účastník nedeľňajšieho behu na Železnej Studienke...

V sobotu bronzová v MTB pretekoch, v nedeľu zlatá v kratšom ženskom behu

Voľakedy som hrávala extraligový basketbal za Banskú Bystricu. Keďže som bola mladšia hráčka, a v tíme vtedy pôsobili skúsené harcovníčky, musela som čakať na svoju šancu. Ale vtedy, keď som mala byť stálou hráčkou družstva, ´odpálila´ som si krížny väz v kolene – a bolo po basketbalovej kariére,“ vysvetlila Kristína Néč - Lapinová dôvody svojho „vynúteného“ prestupu z palubovky spod deravých košov k bežcom, triatlonistom a duatlonistom.

Po tomto zranení som rok a pol nemohla nič robiť. Žiadny šport. Až po tejto dlhej pauze mi lekár prezradil, že po tejto operácii môžem iba rovno behať... Tak som sa prihlásila na maratón. To som celá ja,“ vrátila sa v rozprávaní na začiatok svojej novej bežeckej kariéry 31-ročná Kristína Néč – Lapinová, duatlonistka z klubu KCK Oslany.

Stále aktuálna držiteľka slovenského rekordu v duatlone žien (10:07:06 h) si postupne k behu pridala aj cyklistiku a plávanie. Práve to je trojkombináca, ktorá spája triatlon, čo vysvetľuje jej raketový nástup medzi slovenskú ženskú elitu v tomto namáhavom športe.

A aby toho nebolo dosť, húževnatá blondínka zo srdca Slovenska sa rozhodla, že športové šťastie bude pokúšať aj v súťaži Železný muž, či skôr v jej prípade „Železná žena“. Aj tento prívlastok je pre ňu ako ušitý. Veď po pôrode si dopriala iba neuveriteľnú mesačnú pauzu! Po mesiaci bola opäť na pretekoch! Pôvodne síce tvrdila, že po dvoch, no po spočítaní veku svojho potomka, musela priznať, že tridsať dní po pôrode už naozaj súťažila.

Ak by to bolo po dvoch mesiacoch, malý by musel mať o mesiac viac. A to nemá,“ naozaj originálne a neopakovateľne napravila Kristína svoj omyl v rodinných výpočtoch. Mimochodom, kým húževnatá mama behala po cestách a chodníkoch v Malých Karpatoch, ratolesť Néčovcov sladko spala v ich predajnom stánku, ktorý si rozložili hneď pri dverách vyhrievaného stanu.

Vybrala som si ťažkú kvalifikáciu. V máji by som mala štartovať na Iromannovi v rakúskom Klagenfurte. Ak sa mi tam bude dariť, v októbri by som mala súťažiť na legendárnom hawajskom podujatí. To je môj životný cieľ. Chcem ešte zažiť Hawai,“ zdôraznila pretekárka so štartovným číslom 419, ktorá v nedeľu triumfovala časom 37:25 min.

Nie, nemám posunutý prah bolesti, lebo pri pôrode som si odtrpela svoje. To nebol posunutý prah bolesti... Ani náhodou. Ale dokážem bolesť potlačiť, viem s ňou žiť. Dokážem sa vybičovať k hraničným výkonom. Aj preto ešte stále držím slovenský rekord v duatlone?“ reagovala skúsená pretekárka na otázku, čomu vďačí za to, že v sobotu skončila tretia v cyklistickej 29-kilometrovej časti 7. ročníka Slovak Winter MTB & Runnig Trophy, a v nedeľu s prehľadom a s náskokom takmer troch minút (2:48) vyhrala beh na 9,7 km.


Kristína Néč - Lapinová vedela, že cyklistky zo Svätého Jura nezdolá

Všetko som sa naučila v rámci tréningu na triatlon a duatlon. Ak som chcela byť dobrá, musela som sa snažiť... Plávať v rámci triatlonu som začala veľmi neskoro. Ako 19-ročná. Takže špecialistky – triatlonistky mi vo vode vždy ujdú, a ja ich potom naháňam na bicykli a v behu. Beh je mojou silnou stránkou. Preto mám radšej preteky s názvom Powerman. To sú súťaže, v ktorých sa nesmiete držať v háku za súperkami, musí byť medzi vami pätnásťmetrový odstup. V tejto súťaži som v roku 2012 skončila na majstrovstvách Európy na 5. mieste. V tom istom roku som bola siedma v jednom kole Svetového pohára, rok predtým som obsadila vo Svetovom pohári jedenáste miesto,“ vymenovala iba zlomok z cenných úspechov bývalá extraligová basketbalistka, ktorú zranené koleno „odvelilo“ medzi triatlonistky a duatlonistky.

V sobotu som v MTB pretekoch na 29 km skončila tretia, lebo predo mňa sa dostali obe sestry Juhásové zo Svätého Jura, veľmi dobré pretekárky, špecialistky. Ich tempu som nestačila, no pre mňa bol v sobotnej súťaži aj bronz cenným úspechom. Tretie miesto v takej silnej konkurencii ma veľmi potešilo... Veď za víťaznou Andreou Juhásovou som zaostala päť minút, za jej sestrou Zuzanou viac ako dve minúty,“ úprimne zhodnotila Kristína Néč – Lapinová svoju pozíciu na stupni pre víťazov po sobotňajšej cyklistickej súťaži na 29 km.

Na štarte kratšieho nedeľňajšieho behu som hľadala nejaké atlétky – špecialistky, ale nenašla som ich. Tak som tieto preteky odbehla podľa svojho tempa. Navyše, pri štarte som si nezapla hodinky, tak som si ani nemohla skontrolovať tempo. Preto som musela bežať iba podľa pocitov. Nemám rada beh zo strmého kopca. Práve ten ma čakal dolu z Kačína. Myslela som, že si pri tom behu dolu kopcom polámem nohy. Nemám to rada... Ale výsledný čas 37:25 min ma potešil. Je dôkazom toho, že som na dobrej ceste... Do mája, kedy pôjdem v Klagenfurte kvalifikáciu na Hawai, sa ešte bežecky zlepším,“ konštatovala Kristína Néč – Lapinová po dobehnutí do cieľa.


Na základnej škole bol jachtárom, potom sa 20 rokov športu vyhýbal

Kým víťazná Lapinová uložila svoju ratolesť k odpočinku v predajnom stánku, príležitostný fotograf Michal Kostka sa rozhodol, že s malou dcérkou odbehne celý beh. Pohodlne ju uložil do moderného športového kočíka a spolu s ňou sa pustil pasovať s členitým terénom v okolí Železnej Studienky.

Bol to môj nápad. Tak ako všetko, čo sa týka bežeckých aktivít v našej rodine, aj toto som zorganizoval sám,“ odpovedal na našu otázku, keď sme chceli vedieť, kto prišiel s ideou bežať nedeľňajší beh aj s plne obsadeným detským kočíkom.

Minulý rok som tento beh fotil a videl som jedného bežca s dieťaťom v takomto kočíku. Tak som sa rozhodol, že to vyskúšam. Bol to superzážitok. Som rád, že som sa na to podujal,“ hovoril v cieli spokojný Michal Kostka, ktorý deň predtým „cvične“ absolvoval aj 29-kilometrovú trať. Tentoraz ešte iba sólo. Aj vďaka tomu dosiahol čas 2:08:19, čo ho zaradilo na koniec elitnej desiatky. Bežec tímu iRun mal v cieli časové manko na víťazného Žilinčana Martina Kaisa takmer 17 minút, presnejšie 16:38 min. V nedeľu vytýčenú 9,7 km trať prebehol v čase 42:01 min, čo ho zaradilo na 23. miesto vo vekovej kategórii mužov od 30 do 39 rokov.

Ako žiak základnej školy som sa venoval jachtingu. Bol som členom Dynama Bratislava, chodili sme trénovať na Slnečné jazerá v Senci. A po skončení základnej školy som dlhých dvadsať rokov nerobil v podstate žiadny šport. Mal som jednoducho pauzu... Teraz sa trochu hýbem, začínam behať. Lepšie povedané, začína behať celá naša rodina,“ zdôraznil jediný bežec vo viac ako dvestočlennom pelotóne aktívnych účastníkov 7. ročníka tohto zimného bežeckého podujatia. Mimochodom, najmladšia členka Kostkovej rodiny celú trať spokojne odspala a až v závere svojho „ležecko-bežeckého“ vystúpenia niekoľkokrát unudene zazívala. Aj týmto dala najavo, čo si o behaní v športovom kočíku vlastne myslí. Jej otec to však s ňou myslel naozaj dobre. A za svoj nápad, odvahu a výkon cestou na Kačín a potom z neho dolu si vyslúžil pochvalu moderátora podujatia i potlesk prítomných divákov.


Najmladší bežci by zdravé sebavedomie mohli rozdávať

Svedkovia nedeľňajšieho merania síl nešetrili potleskom ani pri predstavovaní bežeckej rodiny Krížkovcov, ktorú na kratšiu trať tohoročnej edície zimného maratónu prihlásil otec Rudolf Krížik. Trať absolvoval spolu so synmi Michalom a Samuelom, spoločnosť im robil kolega z tímu RE/MAX Right Way. Najspokojnejší v cieli bol najmladší z toho kvarteta reprezentantov medzinárodnej siete realitných kancelárii – Samuel Krížik.

Aktívny 17-ročný futbalista ŠK Vrakuňa totiž zvíťazil vo vekovej kategórii do 18 rokov. „Otec je dlhoročným vášnivým rekreačným bežcom. Práve on ma pri behaní a športe veľmi motivuje i podporuje,“ rozhovoril sa v cieli stredopoliar vrakunských dorastencov.

Aj keď nemám rád beh do kopca, tentoraz sa mi bežalo dobre. Až som bol prekvapený ako mi to ide. Minulý rok som tu bežal prvýkrát. Ale zle... Vôbec som sa neumiestnil,“ opísal nevydarenú minuloročnú premiéru štíhly Samuel Krížik.

Čo sa stalo? Vzdali ste tie preteky?“ chceme vedieť, čo to znamená v praxi, že neumiestnil... „Ale nie, dobehol som, ale nebol som v prvej trojke. Takže som sa neumiestnil,“ otvorene prezradil svoje vysoké pretekárske ambície Samuel Krížik, ktorý víťazným časom 44:37 min o viac ako štyri minúty predstihol najmladšieho medailistu nedeľňajšieho behu, iba 15-ročného Mareka Tínesa z klubu HASIČI Handlová.

Tento rok bol Samuel odo mňa rýchlejší, ale teraz ešte viac potrénujem – a o rok prídem sem ešte lepšie pripravený - a prvenstvo bude moje,“ neskrýval zdravý optimizmus a veľké odhodlanie útly bežec z Handlovej vo chvíli, keď stál na striebornom stupienku.


Odvážne kvarteto na jednokolke predviedlo svoje majstrovstvo

Veľké odhodlanie museli na trati 7. ročníka Slovak Winter MTB & Running Trophy prezentovať aj štyria milovníci pohybu na jednom kolese, ktorí prišli do Malých Karpát predviesť svoje športové majstrovstvo. Či skôr svoju akrobaciu na jednom kolese. Ako nám povedal Bratislavčan Igor Batka, partia rovnakých nadšencov okolo neho už začiatkom januára oslovila organizátorov týchto pretekov s tým, že chcú prísť súťažiť na „jednokolke.“

Čiže chcú ukázať, že kopcovitá trať v okolí Bratislavy sa dá prejsť v slušnom čase aj na jednom kolese. Igor Batka a Filip Pacalaj si na tieto preteky pozvali aj posily spoza rieky Morava. Dvoch šikovných kolegov z južnej Moravy, od Znojma. Práve 22-ročný Tomáš Horák z obce Křídlůvky na Znojemsku je propagátorom tohto akrobatického športu. V praxi to znamená, že je držiteľom českého rekordu v jazde na jednokolke. Je zakladateľom občianskeho združenia „O kolečko míň“ a tak isto vytrvalcom, ktorý na jednom kolese prešiel Českú republiku po obvode, čiže kopíroval štátne hranice svojej domoviny! Trvalo mu to 34 dní! Svoj pokus začal 3. mája 2014 a úspešne ho ukončil 5. júna. Za ten čas prešiel 2151 km! Tento výkon ho tak povzbudil, že teraz spriada plány o ešte dlhšej a náročnejšej expedícii. Vyučený strojár – sústružník chce budúci rok prejsť zo Znojma až za polárny kruh! Plánuje to urobiť za tri mesiace, štartovať chce v júni 2016 a počas expedície hodlá prejsť Rakúsko, Nemecko, Dánsko a Nórsko. Sobotňajšiu trať 9,7 km zvládol v čase 36:06 min.

A prečo vlastne začal jazdiť práve na jednom kolese? „Iba som chcel vyskúšať, či na tom udržím rovnováhu, či sa na jednom kolese dá jazdiť ako na bicykli,“ konštatoval Tomáš Horák, ktorý zároveň upozornil, že kto to raz vyskúša, už ho to nepustí. Je to vraj droga...

Je to veľmi návyková vec. Kto sa na to dá, už s tým neprestane,“ tvrdil Tomáš Horák. Jeho mladší kolega Zbyněk Sobotka jeho slová potvrdil svojim krátkym príbehom:

Tomáš mi jednokolku požičal na chvíľu, aby som si to vyskúšal. Upozornil ma, že po pol hodine mu to otrávený vrátim. Mýlil sa, jednokolku som mu vrátil až po celodennom jazdení. Počas víkendu urobíme okolo okolo tridsať kilometrov, pri tréningu o tridsať viac, ale máme aj obdobie, keď absolvujeme spolu aj jazdu na 80 až 100 kilometrov.“

Mimochodom, Zbyňkovi Sobotkovi stačilo na 9,7 km trať v kopcoch Malých Karpát iba necelých 39 minút, konkrétne 38:57 min. Tretí v cieli bol Igor Batka v čase 46:21 min.

Denným rekordom Tomáša Horáka je non-stop jazda dlhá 137 kilometrov. „Urobil som to minulý rok na jeseň, keď som išiel zo Znojma do rakúskeho Hainburgu,“ pripomenul bradatý urastený Moravák svoj husársky kúsok pri jazde na jednom kolese. „Voľakedy u nás v Křídlůvkách tento šport robilo dvanásť – trinásť chlapcov, teraz nás je o niečo menej. Viem, že na Slovensku sa mu venujú dvaja Košičania, dvaja Bystričania a poznám aj jedného Detvana. V Bratislave sa jazde na jednom kolese venujú tiež nejakí šikovní chlapci. My sme na Slovensku jazdili v lete v Stupave a v Dubnici nad Váhom,“ dokončil svoje rozprávanie priekopník tejto akrobatickej jazdy Tomáš Horák, premiérový víťaz novej špúortovej kategórie v sedemročnej histórii najväčšieho zimného maratónu na Slovensku.


Do tretej v noci plesali v Záhorskej Bystrici, od jedenástej behali na Železnej Studienke

Primátora Iva Nesrovnala na trať tohto januárového maratónu pritiahla jeho skvelá atmosféra. Pozná ju veľmi dôverne, veď na zimnom maratóne v Malých Karpatoch nie je žiadnym nováčikom. Ako sám priznal, už má na konte aj niekoľko vydarených repríz.

Čas mi ani nespomínajte. Nie som z neho nadšený, lebo som čakal, že to bude lepšie,“ začal náš rozhovor vo veľkom vyhrievanom stane na Železnej Studienke primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal. „Tri týždne som bol maródom. Trápil som sa s bronchitídou, čo nie je práve najlepšia príprava na takmer desaťkilometrový beh. Ale nevyhováram sa na to. Chcel som dnes bežať, tak som bežal,“ pokračoval prvý muž bratislavskej radnice, ktorý na 9,7 km potreboval čas 54:56 min, čo ho vo vekovej kategórii od 50 do 59 rokov zaradilo na 11. miesto.

Prvýkrát som tu bol v tom ročníku, keď na Železnej Studienke bolo približne dvadsať – tridsať centimetrov snehu. Vtedy to bolo dosť náročné, ale odbehol som ten ročník.. Už vtedy sa mi skvelá atmosféra tohto podujatia zapáčila. Tento rok som štartoval štvrtý raz,“ vysvetľoval primátor hlavného mesta SR, ktorý zvykne v priebehu roka odbehnúť aj dva polmaratóny.

Prečo práve tento zimný maratón? Lebo je to veľmi vydarené podujatie. Organizátori sú už skúsení, akciu vedia pripraviť naozaj na vysokej úrovni. Najväčší zimný maratón na Slovensku je veľmi dobrou reklamou pre celý Bratislavský samosprávny kraj. Je to podujatie, ktoré propaguje celú Bratislavu, propaguje šport pre všetkých v tomto našom meste. Som rád, že som mohol byť účastníkom tohto podujatia. Teší ma, že som mohol byť súčasťou už siedmeho pokračovania Slovak Winter MTB & Running Trophy,,“ netajil šéf bratislavskej radnice veľkú spokojnosť s podujatí.

Beh som si užil, lebo prostredie Železnej Studienky je krásne. Preteky sa bežali v dobrom počasí, na dobre označenej trati a vďaka tomuto podujatiu sme boli niekoľko hodín uprostred krásnej prírody. Takže všetci, čo sa tohto behu zúčastnili, určite urobili niečo užitočné pre svoje zdravie, pre svoju fyzickú kondíciu,“ tvrdil usmiaty Ivo Nesrovnal, na ktorého moderátor Richard Vrablec prezradil, že v rámci „netradičného predštartovného sústredenia“ absolvoval noc pred maratónom tradičný ples v Záhorskej Bystrici.

Viete, čo ma dnes najviac prekvapilo? Čas starostu bratislavskej mestskej časti Záhorská Bystrica Jozefa Krupu, ktorý bol v cieli skôr ako ja (za 51:37 min, pozn. aut.). To ma fakt prekvapilo, lebo on v noci pred týmto behom bol do tretej hodiny na plese v Záhorskej Bystrici. Tak to ma teda prekvapilo. A ešte je aj starší odo mňa. A predsa bol rýchlejší,“ reagoval so smiechom primátor Bratislavy, ktorý spolu s predsedom Bratislavského samosprávneho kraja Pavlom Frešom prevzal záštitu nad víkendovým dvojdňovým podujatím v členitom lesnom teréne Malých Karpát.

. „Či prídem behať aj na budúci rok, na ôsmy ročník? Ak mi bude zdravie slúžiť, určite prídem. O rok sa tu určite opäť stretneme,“ ubezpečil nás pri odchode z vyhrievaného stanu primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal.



18.1.2015   /   Cestné behy   /   Autor: SZ

Ďalšie články