Matej Tóth v Mlynskej doline: štartoval, bežal, povzbudzoval aj dekoroval

„Ešte jeden autobus, a pôjdeme na to,“ zaznel povel organizátorov presne o 11.00 h pod štartovnom bránou 5. ročníka Študentského behu, ktorá vyrástla na chodníku k Študentskému domovu Ľudovíta Štúra v Mlynskej doline. Bol to tiež signál aj pre úradujúceho majstra sveta v chôdzi na 50 km Mateja Tótha, ktorý sa chystal výstrelom zo štartovacej pištole poslať v ústrety 12-kilometrovému behu takmer dvesto vytrvalcov.

Presne 194 priaznivcov behu si touto tradičnou akciou piaty raz v histórii pripomenulo novembrové udalosti z roku 1989. Od ich účasti na tomto behu ich neodradil ani vytrvalý dážď, ktorý v nedeľu od rána neúnavne kropil Bratislavu a blízke okolie.

„Sme veľmi radi, že na štart tohto ročníka Študentského behu sa nám postavilo takmer 200 bežcov z pôvodne 280 prihlásených,“ povedal na margo účasti Miloš Zagoršek z Quinta Esencia.  Podľa neho sa opäť potvrdilo, že kto beh miluje, ten nemá čo riešiť ani vtedy, keď prší.

„Samozrejme, vedeli sme, že mnohí ľudia si to nakoniec rozmyslia, že neprídu na beh pre nepriaznivé počasie. Pri takýchto masových behoch, v ktorých štartujú aj neregistrovaní milovníci aktívneho pohybu, je to zákonitá reakcia. Preto naša veľká vďaka patrí najmä tým, ktorí na podujatie prišli. Pre nich sme to predsa aj zorganizovali. A pre nich platí aj hlavné motto tohto behu,“ konštatoval Miloš Zagoršček tesne predtým ako prvý atletický majster sveta v histórii samostatného Slovenska Matej Tóth začal dekorovať medailistov v desiatich vekových kategóriách a v súťaži študentov slovenských vysokých škôl.

Skôr však ako k tomuto aktu v Mlynskej doline pol hodinu po pravom poludní prišlo, všetci aktéri, ktorí vystúpili na stupeň pre medailistov, museli vlastnými nohami zmapovať 12 kilometrov z Mlynskej doliny na petržalskú stranu Dunaja a späť do cieľa.


Oboch Matejov - Tótha i Spišiaka zaujala pokojná dunajská hrádza

Od roku 2013 sa z nich stali totálne atletické dvojičky. Dvaja Matejovia z Nitry – úspešný slovenský reprezentant v chôdzi Matej Tóth a jeho tréner Matej Spišiak idú po spoločnej ceste. A nie iba v disciplíne, ktorá ich oboch vo svete najviac preslávila – v športovej chôdzi na 50 a 20 km, ale aj na rôznych cestných behoch a podobných atletických doplnkových podujatiach. Od augustového pekinského zlata Mateja Tótha v chôdzi na 50 km sa spoločne prebehli nočnými ulicami rodnej Nitry, zúčastnili sa košického maratónu, ako aj 5. ročníka Študentského behu.

„Som veľmi rád, že som sem mohol prísť. Beh sme absolvovali v rámci takého nášho voľnejšieho programu. Ešte chvíľu budem takto aktívne oddychovať, ale o pár dni sa nám začína tvrdá príprava. Už doslova klope na dvere, lebo do olympiády v Rio de Janeiro už nie je veľa času. Už na takýchto atletických akciách nebudem môcť štartovať. Preto som si tento beh vychutnal,“ povedal Matej Tóth v cieli Študetského behu. Pomyselnú cieľovú čiaru „preťal“ v čase, čo ho v hlavnej kategórii zaradilo na 52. miesto.

„Najviac som si užíval posledný kilometer – dva tejto trate. Vtedy sme sa navzájom povzbudzovali, vlievali sme sily aj tým bežcom a bežkyniam, ktoré sa trochu trápili. Sme radi, že osobným príkladom sme ich podnietili k tomu, aby v závere trochu hlbšie siahli do svojich zásob. Bolo to krásne, ako sme sa navzájom inšpirovali,“ hovoril s úsmevom úradujúci majster sveta v chôdzi na 50 km. Keď hovoril tieto slová hľadal očami jednu z mála zahraničných účastníkov tohoročnej edície Študentského behu. Bola ňou rekordérka Poľska v chôdzi na 20 km Agniezska Dygaczová, ktorá tiež patrí do tréningovej skupiny Mateja Spišiaka.

„V týchto dňoch máme spoločné sústredenie v Banskej Bystrici, tak sme ju nahovorili na tento beh. Absolvovali sme ho spolu. Agniezska je z neho nadšená. Neprekážalo jej ani to, že pršalo. Museli sme ju trochu motivovať,“ objasnil Matej Spišiak dôvody, prečo Agniezska prišla s nimi do Bratislavy.

„Krásne preteky. Som rada, že som sem mohla prísť. Veľmi sa mi páčilo. Pekné podujatie,“ doplnila svojho trénera Agniezska Dygaczová skôr ako sa išla ukryť do útrob Študentského domova Ľudovíta Štúra, kde bolo sústredené celé technické a administratívne zázemie nedeľňajšej akcie, ktoré bolo súčasťou kampane „Beh si Ty.“ Agniezska Dygaczová (so štartovným číslom 19) absolvovala 12,5 km trať v čase 55:10 min čo jej zaručilo 3. miesto v kategórii žien od 27 do 39 rokov. A medzi všetkými ženami skončila piata. Matej Spišiak (št. číslo 18) dosiahol rovnaký čas ako Agniezska Dygaczová, vďaka čomu obsadil medzi mužmi 51. miesto Matej Tóth (št. číslo 27) s takým istým časom ako oni dvaja figuroval na 52. mieste. Ambasádorom tohto projektu je práve 32-ročný Matej Tóth.

„Milo ma prekvapila najmä tá časť trate, ktorá vedie po druhom brehu Dunaja. Tam si viem predstaviť nejaké moje tréningy. Je to rovina, perfektné prostredie, netušili sme, že neďaleko dialnice je tak pekné prostredie. Už viem, kde môžem trénovať, keď nabudúce prídem do Bratislavy,“ vrátil sa Matej Tóth k práve prežitým okamihom v bratislavských uliciach. „Som rád, že som mohol svojou účasťou podporiť tento beh. Teší ma, že som aj takto mohol byť inšpiráciou pre mnohých mladých ľudí. Viem, že pre mnohých z nich bolo veľkým zážitkom, že mohli štartovať na súťaži spolu s majstrom sveta. Že sa mohli so mnou postaviť na tú istú štartovnú čiaru,“ konštatoval člen Vojenského športového centra Dukla Basnská Bystrica, s ktorým sa po pretekoch chcel každý odfotiť, chcel mu podať ruku, resp. aspoň sa s ním pozdraviť. Obaja Matejovia sa počas týchto chvíľ chovali ako správni profesionáli a ústretoví ľudia. Veľmi radi a veľmi ochotne všetkým žiadostiam o selfie, alebo inú spoločnú fotografiu bez problémov vyhoveli. Fakt bolo veľkým zážitkom stretnúť v Bratislave oboch dobre naladených Matejov. V nedeľu boli okrasou celého podujatia.

Viliam Novák z Kremnice prišiel medzi študentov omladnúť

„Bola to krásna akcia. Som rád, že som sem opäť prišiel,“ tvrdil s úsmevom niekoľko metrov za cieľom štíhly sivovlasý pán. „Či ma neodradil dnešný dážď? Samozrejme, že nie. Veď zanietení bežci behajú za každého počasia. Kto má beh rád, ten sa vie prebehnúť aj v daždi,“ reagoval známy slovenský maratónsky veterán Viliam Novák na našu otázku a pokračoval: „Kto má za sebou 112 maratónov, ten predsa nemôže rozmýšľať, či ísť bežať alebo nie. Takýto dážď nemôže byť pre neho prekážkou.

Rodák z Kremnice, ktorý dlhé roky žije v Bratislave, v minulosti minimálne 20-krát bežal aj známy lyžiarsky maratón v behu na 50 km Biela stopa SNP.

„Viete, kto žil v Kremnici a okolí, a mal rád beh, ten nemohol na Bielej stope chýbať. To už patrilo k tým rokom,“ pripomenul milovník maratónskej trate, ktorý prišiel medzi študentov omladnúť a načerpať sily pre ďalšie pravidelné športovanie.

„Keďže mám už, žiaľbohu, 74 rokov, potrebujem sa takto inšpirovať. Keď vidím koľko mladých ľudí a pekných dievčat dnes behá, tak ma to hreje pri srdci. Som rád, že ich od tohto behu neodradil ani hustý dážď. Samozrejme, že som sa musel pri nich snažiť, aby som v hanbe nezostal,“ dodal figliarsky ostrieľaný maratónec.

„Najkrajšou časťou trate bolo dunajské nábrežie, najmenej príťažlivé zasa rozkopaná cesta od Mosta SNP po Lafranconi. A potom ešte záverečné metre do cieľa. Tá cesta hore Mlynskou dolinou sa mi naozaj nepáčila,“ úprimne priznal skúsený slovenský vytrvalec – veterán.

Jablokov posunul osobné maximum o pol minúty

„Keď mám formu, tak si beh užívam v každom počasí. Je lepšie bežať v takomto daždivom počasí ako v tropických horúčavách. Celý čas som bežal svojim tempom. Riadil som sa vlastnými pocitmi, keďže moji najväčší súperi boli za mnou 300 – 400 metrov. Všetko som mal vo vlastných rukách, či skôr nohách, tvrdil v cieli spokojný čerstvý majster Slovenska v krose Alexander Jablokov, ktorý v nedeľu úspešne obhájil minuloročné prvenstvo. Navyše, lanský čas si zlepšil o takmer tri minúty a osobný rekord v behu na 12,5 km posunul o pol minúty.

„Krízu som nemal šancu zažiť, lebo som nemusel prepínať sily,“ reagoval Jablokov na ďalšiu otázku. Podľa slovenského reprezentanta v atletike a účastníka I. európskych hier v Baku konkurencia bola primeraná prechodnému obdobiu na ďalšiu hlavnú sezónu. Mnohí z vytrvalcov sa už chystajú na ďalšiu sezónu, mnohí už tento beh nemali v harmonograme prípravy.

„Všetko je to v prvom rade o hlave, nie o kondícii. Tento rok som poslednú tretinu trate bežal totálne sám, lebo štyri kilometre pred cieľom ešte aj bicyklista, ktorý ma sprevádzasl, dostal defekt. Takže sa to tak všetko stretlo, že môjmu tempu neodolal ani sprievodný bicykel,“ zdôraznil Jablokov. „Veľmi dobre sa mi bežalo po dunajskej hrádzi, a potom ten posledný úsek, kde som úplne osamel,“ opísal Alexander dianie na 12,5 km medzi Mlynskou dolinou a Petržalkou.

Gabriel Švajda bežal Študetský beh v rámci tréningu

„Ja som s výkonom úplne spokojný. Dnešný beh z Mlynskej do Petržalky a späť som absolvoval v rámci tréningu. Chlapci, ktorí dobehli na prvom (Jablokov) a druhom mieste (Šiko), sú odo mňa mladší. Preto sú rýchlejší. Navyše, ja mám za sebou niekoľko maratónov, posledný som bežal ani nie pred mesiacom. Stále ho cítim v tele, lebo na členitej trati vo Švajčiarsku som sa riadne vytrápil. Polovicu trate som fakt išiel dobre, potom som sa začal trápiť,“ pripomenul Gabriel Švajda svoju čerstvú skúsenosť s maratónskou traťou v krajine „helvétskeho kríža“.

„Som však rád, že vo vekovej kategórii som zvíťazil. To som aj chcel. Preto musím byť spokojný. Pre mňa ako maratónca je dvanásťkilometrová trať málo. Ale tento beh veľmi dobre zapadol do mojej prípravy. Tento rok som sa dostal do tréningovej skupiny trénera Štefana Meréša. Už sa chystáme na novú sezónu, už pracujeme na tom, aby som budúci rok opäť išiel aspoň dva maratóny. Som rád, že som sa dostal k tak skúsenému trénerovi. Dážď mi neprekáža, lebo ja trénujem za každého počasia. Nie je umenie dobre bežať, keď svieti slniečko, treba si to vyskúšať aj v takomto počasí. Kto má beh rád, ten sa vie obliecť a správne vychstať do každého počasia. Ten sa predsa nevyhovára na to, že vonku prší...“

Hneď za cieľom ju čakala priateľová náruč

„Vôbec som ho ru nečakala. Nepovedal mi, že sem príde,“ reagovala Tatiana Śúrová na našu otázku, čo ju viac potešilo – cieľová páska alebo náruč priateľa.

„Sme spolu krátko. Mám nového priateľa. Veľmi milo ma prekvapil. Keď som ho videla čakať pod tým dáždnikom, vohnalo mi to slzy do očí. Taká som z toho bola dojatá. Bol to najkrajší okamih, ktorý som zažila na tejto akcii. Super zážitok. Chcel ma prekvapiť, musím povedať, že sa mu to to naozaj podarilo,“ hovorila Tatiana Šurová vo vstupnej hale hlavnej budovy Domova mládeže Ľudovíta Štúra.

„Dobre sa mi bežalo. Nemala som problém s touto traťou, pretože pravidelne behám. Dvanásť kilometrov by som mala zvládnuť. Behať treba vtedy, keď vám chutí športovať. Nie je umenie tešiť sa z behu, keď vám na trať svieti slniečko a je teplo, umenie je nájsť čaro behu aj vtedy, keď prší alebo je zima. Aj taký beh má predsa svoju hodnotu a atmosféru,“ uvažovala nahlas Tatiana Šúrová.

„Celú trať som išla svojim vlastným tempom, s výsledkom, ktorý som dosiahla, som spokojná. Aj s časom. Ale, ak by som vedela, že ma v cieli čaká priateľ, určite by som sa viac ponáhľala. Určite by ten čas bol možno aj o tri minúty lepší,“ tvrdila dobre naladená Tatiana Šúrová, z ktorej šťastie sršalo na všetky strany.

Zmoknutí bežci chválili trať i organizátorov

„ Pravidelne behám. A oveľa ťažšie preteky ako boli tieto. Pravidelne chodím na preteky Spartan Race, teraz sa chystám na železného muža. Mal by som sa o neho pokúsiť za riekou Morava. Bude to Moravaman. Takže práve teraz som v plnom tréningu. Preto mi nejaký dážď nemôže prekážať,“ tvrdil v cieli Richard Chrappa, ktorý časom 46:59 obsadil v kategórii mužov od 26 do 39 rokov konečné 7. miesto, v absolútnom poradí bol deviaty.

„My súťažíme za každého počasia. A na tieto preteky som sa rozhodol prísť aj vtedy, ak by fúriky z neba padali. Mal som ich v pláne, chcel som sa ich zúčastniť, tak iná možnosť nebola. Preteky boli perfektne prichystané, trať bola veľmi dobre vyznačená, organizátori sú ústretoví ľudia. Bolo by veľkou škodou, keby som nevyužil možnosť zažiť ďalšie pekné preteky, stretnúť sa s kamarátmi, prehodiť s nimi niekoľko viet a porovnať si svoju výkonnosť,“ rozhovoril sa 26-ročný pretekár z klubu Part of Hart.

„Už dlhé roky chodím na zimné desiatky. Bez nich si prípravné zimné obdobie neviem predstaviť. Takéto bežecké akcie mi veľmi pomáhajú udržať sa v dobrej forme,“ dodal. „Začal som chodiť aj na tréningu do haly Elán k trénerovi Marcelovi Mataninovi. Chcem popracovať na svojej bežeckej forme, lebo veľmi rád by som na jar bežal nejaký beh v rámci ČSOB Maratón Bratislava,“ prezradil 21-ročný študent FTVŠ Bratislava Matúš Kovalčík, ktorý chcel trať zdolať v čase pod 50 minút.

„Žiaľ, nepodarilo sa mi to, lebo som nepočítal s týmto počasím. Bežalo sa mi dobre, len mi trochu vadili tenisky plné vody. Možno aj preto som dosiahol čas 50:14 min,“ vysvetlil svoj výkon bežec z oravského Tvrdošína, ktorý v kategórii mužov od 18 do 26 rokov obsadil 16. miesto, v absolútnom poradí bol dvadsiaty tretí. „Oslovilo ma to. Dal som sa na behanie. Študujem v Bratislave, behom si krátim čas. Som rád, že pri tréningu môžem stretnúť nových ľudí, že sa môžem spoznať so zaujímavými športovcami. Je to pre mňa veľmi dobrá inšpirácia,“ zdôraznil Matúš Kovalčík.

Súťaž vysokoškolákov vyhrali Prešovčania

Matej Tóth ako posledným počas slávnostného vyhlasovania výsledkov gratuloval skupine študentov z Prešovskej univerzity v Prešove, ktorí v Mlynskej doline vyhrali vysokoškolskú súťaž 5. ročníka Študentského behu. Do hodnotenia tejto súťaže sa započítavali výkony a výsledky štyroch najlepších reprezentantov konkrétnej vysokej školy. Tento rok sa organizátorom prihlásili študentské družstvá z piatich vysokých škôl. Najviac bežcov – študentov prihlásila Fakulta telesnej výchovy a športu UK Bratislava. V jej farbách sa predstavilo až sedem poslucháčov. Bratislavskí telocvikári skončili na 2. mieste, keď lepší súčet umiestnení dosiahli Prešovčania. Za ich školu bojovalo na trati päť poslucháčov, z ktorých výsledky štyroch brali organizátori do úvahy. Piati boli aj bežci z Ekonomickej univerzity Bratislava. Iba povinnú štvorčlennú kvótu naplnili študenti bratislavskej FMFI.