„Hoci sama aktívne nešportujem, z toho, že premiérový ročník Night Run v Nitre bol vypredaný už pol hodinu pred štartom, mám obrovskú radosť. Veľmi sa z toho teším. Nečakala som, že o tento beh bude v našom meste taký veľký záujem,“ povedala Katarína Štrelingerová niekoľko minút po vybehnutí posledného účastníka tohto nočného behu.
„Keďže v mestách okolo nás sa nočný beh teší čoraz väčšej popularite, rozhodli sme sa iniciovať niečo podobné aj v našom meste. Dala som dokopy dve skupiny ľudí, ktorí sa toto podujatie podujali zorganizovať,“ objasnila nám jedna z iniciátorov nitrianskeho bežeckého sviatku korene tohto užitočného nápadu, ktorý pod Zoborom padol na veľmi úrodnú pôdu.
Keďže záujemcovia o absolvovanie piatich alebo desiatich kilometrov v uliciach nočnej Nitry sa organizátorom hlásili zo začiatku dosť skromne, nečudo, že oni mali niekoľko dní pre akciou trochu aj obavy z toho, ako to celé v tomto starobylom meste dopadne.
„Videli ste sami, nakoniec sme nemali dosť štartovných čísel pre všetkých, ktorí sa chceli na tejto historickej premiére aktívne zúčastniť. Pol hodinu pred behom sme už jednoducho nemali voľné ďalšie čísla. Tí milovníci behania, ktorí si to nechali naozaj na poslednú chvíľu, musia rok počkať, kým zažijú elektrizujúcu atmosféru nočnej Nitry,“ tvrdila spokojná Katarína Štrelingerová.
Majstrovi sveta v chôdzi Matejovi Tóthovi rodáci aplaudovali ešte pred štartom
Niekoľko minút po tom, čo do ulíc nočnej Nitry vybehli bežci na 10 km, sa Svätoplukovým námestím pred Divadlom Andreja Bagara rozľahol veľký potlesk. Patril rodákovi z Nitry Matejovi Tóthovi, úradujúcemu majstrovi sveta v chôdzi na 50 km. Hoci niekoľko hodín pred týmto behom absolvoval víťazné preteky na 5 km v rámci Chodeckej Nitry, večer sa zaradil medzi tých, ktorí behom na 5 km prišli podporiť Združenie Slniečko, ktoré pomáha týraným deťom. Hoci Matej pred behom tvrdil, že túto akciu v rodnom meste absolvuje iba symbolicky, dianie na trati ukázalo opak. Matej Tóth ako správny športovec od začiatku nasadil svoje tempo a do cieľa päťkilometrovej trasy dobehol ako druhý v poradí v čase 18:45 minút. Jeho kategóriu vyhral Radoslav Baňár z Trenčína časom 18:08 min.
„To som celý ja. Aj na chodeckých pretekoch sme si povedali, že pôjdeme iba tak pokojne, takým miernym tempom, no keď zaznel výstrel, na všetky dohody a sľuby sme okamžite zabudli – a išli sme sa na trati doslova pozabíjať. Jednoducho, tá rivalita je v nás asi veľmi hlboko zakorenená,“ vysvetľoval so smiechom pretekár VŠC Dukla Banská Bystrica, ktorý sa priamo z Nitry ponáhľal do Košíc, kde bude v prvú októbrovú nedeľu na Medzinárodnom maratóne mieru bežať polmaratón.
Jeho tréner Matej Spišiak sa dostal na stupeň víťazov medzi bežcami na 10 km, potvrdil jeho slová. „Už máme tých súťaží a pretekov tento rok dosť. Už si chceme oddýchnuť, ale akonáhle nás niekde zavolajú pretekať, nevieme ísť na pol plynu. My to asi nevieme,“ tvrdil počerný Nitran, ktorého výkon na desaťkilometrovej trati uspokojil. Bodaj by nie, keď dosiahol čas 40:46 min, čo mu stačilo v absolútnom poradí na 6. miesto. Jeho manko na víťazného Reného Valenta z Behame.sk (36:08) bolo iba 4 minúty a 38 sekúnd.
„Sám som veľmi milo prekvapený z toho, ako dobre sa mi bežalo. Vôbec som nepocítil žiadnu krízu, išiel som si svojim tempom. Super podujatie. Asi som dobre trénovaný, keď som dokázal prísť do cieľa medzi najlepšími. S časom i výkonom som spokojný,“ podelil sa o čerstvé zážitky Matej Spišiak, ktorý vyslovil spokojnosť aj s priebehom a vysokou športovou úrovňou chodeckých pretekov, ktoré v ich rodnom meste boli tesne pred 1. ročníkom Night Run Nitra.
„Od rána sme s Maťom stále na nohách. Lietali sme okolo pretekov. Najskôr ako organizátori, potom ako ich aktéri. Poriadne sme ani nejedli. Nebolo kedy. Na nočný beh sme prišli bez obeda, tak som fakt prekvapený, že sme tento náročný deň takto zvládli. Asi aj v tomto už máme prax,“ dodal Matej Spišiak skôr ako odbehol za ďalšími povinnosťami.
Druhý raz zaznel v nočnej Nitre potlesk na adresu Mateja Tótha, keď organizátori pri dekorovaní najlepších oznámili, že Matej sa zrieka svojej odmeny i pozície druhého najlepšieho bežca na 5 km v prospech štvrtého v poradí, ktorým bol Stanislav Župka z Training group Nitra (20:32). Prítomní uznanlivým potleskom odmenili športové gesto veľkého športovca, ktorý sa vo svojom rodisku teší veľkej popularite. A nie iba v ňom, ale pre svoje vysoké športové majstrovstvo a vrodenú vľúdnosť k svojmu okoliu aj na celom Slovensku a v celom chodeckom svete.
Ľudia zo Slniečka stáli pri štarte na 5 km v prvom rade
Každý z dvesto účastníkov Behu so Slniečkom na 5 km venoval tri eurá zo štartovného na pomoc týraným deťom a obetiam domáceho násilia. Patronát nad týmto behom mali pracovníci Združenia Slniečko. Preto bolo zákonité, že desať jeho zástupcov v bielych tričkách sa niekoľko minút po ôsmej hodine večer postavilo na Svätoplukovom námestí na čelo štartovného poľa.
Nechýbala medzi nimi ani Beáta Prokopová. Štíhla sympatická bežkyňa so štartovným číslom 580, pre ktorú práve kolektívny výkon kolegov zo Slniečka bol najväčším zážitkom, o ktorý sa s nami podelila v cieli 1. ročníka Night Run Nitra.
„Aj keď aktívne nebehám, lebo robím iné športy, toto som si predsa nemohla nechať utiecť. Je to beh, ktorý podporuje združenie, v ktorom pracujem. Preto voľba, kde strávim dnešný večer, bola jasná. Som rada, že som tu mohla byť. Žijem v Nitre, podujatie, ktoré organizujú Nitrania, veľmi rada podporím. Aj mojou aktívnou účasťou. Odbehnúť päť kilometrov by predsa pre zdravého mladého človeka nemal byť žiadny problém. Som rada, že som mohla podporiť dobrú vec. Tie deti to naozaj potrebujú,“ nezaprela Beáta Prekopová svoje aktivity v charitatívnej oblasti nášho života. Jej výsledný čas bol 26:42 min, vďaka čomu v kategórii bežkýň nad 24 rokov obsadila 9. miesto a v absolútnom poradí jej patrí 12. priečka.
Keď dcéra nemôže, mama jej pomôže
„Čo nás priviedlo na štart 1. ročníka nočného behu? Predsa dobré rodinné vzťahy a chuť niečo dokázať,“ reagovala na otázku Viera Remenárová a jej dcéra Monika tieto slová iba potvrdila súhlasným prikývnutím. Vyrušili sme ich, keď si spolu neďaleko cieľa robili selfie na pamiatku. „Môj najväčší zážitok z dnešného večera? Skutočnosť, že Monika to dala, že spolu so mnou tento beh absolvovala,“ uznanlivo konštatovala mama Remenárová so štartovným číslom 186 a usmiala sa na dcéru, ktorá náš rozhovor počúvala. „Som rada, že sme obe sem prišli. Bolo to krásne podujatie. Veľmi dobre zorganizované, so skvelou atmosférou,“ dodala Viera Remenárová, ktorá časom jedna hodina, jedna minúta a tri sekundy vybojovala v konkurencii žien od 40 do 49 rokov 12. miesto a v absolútnom poradí figurovala na 72. pozícii.
„Ja som mala krízu už na treťom kilometri. Už tam som začala mať problémy s dychom,“ otvorene priznala sympatická kickboxerka Monika. „Ako som to riešila? Ako som mohla... A keď som nemohla, mama ma potiahla. Povzbudila, poradila mi. Spolu sme to dokázali. Kríza pominula – a ja som za hodinu a jednu minútu zdolala 10 kilometrov. Z toho mám najväčšiu radosť. Veď, keď som už na treťom kilometri nestačila s dychom, začínala som rozmýšľať, čo budem robiť ďalej. Ako ja vôbec dobehnem do cieľa tohto desaťkilometrového behu, keď už po prvej tretine ho mám plné zuby,“ opísala svoje trápenie v uliciach nočnej Nitry Monika Remenárová z Vrábľov. Jej výkon hodina a jedna minúta a tri sekundy ju zaradil na 53. miesto medzi bežkyňami od 15 do 39 rokov.
Prihlášku na Night Run vyhral na zoznamovacej hodine
Kapitán futbalových dorastencov Slovana Tomášovce z okresu Lučenec Peter Barcaj sa medzi účastníkmi Night Run Nitra ocitol vďaka šťastnej náhode.
„Dva mesiace som nemohol pre zranenie poriadne trénovať. Preto som mal trochu obavy z toho, čo na tomto behu dokážem,“ rozhovoril sa na Svätoplukovom námestí v Nitre absolvent Obchodnej akadémie v Lučenci, ktorý bude v štúdiu pokračovať na Fakulte ekonomiky a manažmetu tunajšej Slovenskej poľnohospodárskej univerzite.
„Prihlášku na Night Run som vyhral na zoznamovacej hodine na vysokej škole. Počas nej nám dávali rôzne otázky, chceli vedieť, čomu sa venujeme, čo sme robili na strednej škole, aké sú naše koníčky. Asi som im padol do oka, keď mi venovali prihlášku na nočný beh,“ pokračoval štíhly mládenec, ktorý si hrdlo pred nočným chladom chránil teplým šálom. „Čo som chcel dokázať? Mal som chuť zabehnúť päť kilometrov pod 20 minút, len neviem, či sa mi to podarilo, lebo som si zabudol zapnúť mobil. Neviem, či som ten zámer splnil. Navyše, v závere som trochu blúdil, neviem, či nebudem aj diskvalifikovaný,“ neskrýval svoje rozpaky poslucháč 1. ročníka Fakulty ekonomiky a manažmentu SPU (FEM SPU). Nakoniec v jeho prípade všetko dobre dopadlo. Peter Barcaj diskvalifikovaný nebol a za výkon 19:19 min sa dokonca dostal na stupeň víťazov, lebo vo vekovej kategórii mužov do 23. rokov obsadil cenné 3. miesto. V absolútnom poradí v behu mužov na 5 km mu jeho výkon stačil na 6. miesto, keď za víťazným Jiřim Rypkom mal v cieli časové manko minútu a 36 sekúnd.
Priaznivci pretekov Spartan Race sa chceli podieľať na novej tradícii
Miroslav Dunčič zo Spartan Race Training group Nitra musel pred nočným behom mesiac nedobrovoľne pauzovať. Preto sa obával, či mu tento kondičný deficit nebude chýbať na nitrianskom päťkilometrovom behu. Aj to bol dôvod jeho voľby, že radšej išiel kratšiu trať. Napokon spolu s ním sa na kratšiu trať vydali až pätnásti milovníci najťažších prekážkových behov v členitom lesnom teréne, ktorí svoju kondičku zveľaďujú v tréningovom centre Spartan Race Nitra. Iniciátorom takej veľkej účasti priaznivcov pretekov Spartan Race bol Stanislav Župko, ktorý päť kilometrov zdolal v čase 20:32 min. Miroslav Dunčič dosiahol čas 22:11, jeho kolegovia a kamaráti sa mohli v cieli pochváliť podobnými výkonmi.
„Celá partia sme sem prišli preto, lebo sa chceme aktívne podieľať na novej tradícii, ktorá sa v Nitre práve zrodila. Sme radi, že aj naše mesto už bude mať takéto unikátne podujatie. Teší nás, že aj v tomto smere sa v Nitre robí niečo užitočné,“ vysvetlil za celú partiu Miroslav Dunčič a pokračoval: „Pre nás všetkých bol najkrajším zážitkom okamih, keď sme vbiehali do cieľa. Vtedy sme si všetci uvedomili, že sme sa zapísali do dejín tohto behu. Stali sme sa jeho súčasťou. To nám už nikto nevezme. Boli to krásne preteky. Sme radi, že sme na ne prišli. Vďaka však patrí Stanovi Župkovi, ktorý nás na tento beh nahovoril. On to zorganizoval. On nás dal vlastne dokopy.“
Štyrom mušketierom šéfovala žena s diabolským číslom 666
Po dobehnutí do cieľa sa celá štvorica vo „firemných dresoch“ postavila neďaleko stanovišťa rozhodcov a začala sa deliť o svoje zážitky. Traja muži a jedna žena. Tou ženou bola kapitánka tímu „Preštudenta“ Lucia Richterová s diabolským štartovným číslom 666 na hrudi. Jej spolubežcami boli Matúš Krajčí, Marek Plachý a Dárius Polák. „Sme občianske združenie „Pre študenta“, našou úlohou je pomáhať študentom Fakulty ekonomiky a manažmetu SPU v mnohých oblastiach ich vysokoškolského života. Takže my sme tu v rámci plánovaného utužovania tímového ducha v našom kolektíve,“ tvrdila Lucia Richterová, ktorá časom 30:25 obsadila v kategórii bežkýň nad 24 rokov 29. miesto a v absolútnom poradí jej patrí 38. pozícia.
Práve ten kolektívny duch sa prejavil najmä v ich vzájomnom sa povzbudzovaní a podporovaní počas nočného behu. „To bolo na celej akcii najkrajšie,“ zdôraznila kapitánka tohto kvarteta. „Pre mňa osobne bol najväčší problém dych. Malá kapacita mojich pľúc. S fyzickou kondíciou som problémy nemala, ale s dychom áno. Už na druhom kilometri,“ tvrdila so smiechom zhovorčivá šéfka štyroch mušketierov, ktorej trojica mládencov džentlmensky prenechala spomínané diabolské číslo 666. „V našej partii bol o toto číslo veľký záujem, ale keďže chlapci si ma zvolili za kapitánku tímu, demokraticky som rozhodla, že ho budem mať ja,“ reagovala Lucia na otázku, kto jej vybral tri šestky na prsia. „Čo sme mali robiť, ak sme k nej naozaj chceli byť praví džentlmeni, museli sme jej ho prenechať,“ dodal Matúš Krajči, bežec, ktorý v konkurencii účastníkov od 19 do 23 rokov rovnakým časom ako Lucia (30:25) obsadil 20. priečku a medzi mužmi skončil na 76. mieste.
Martina Čierneho na brehu Nitry nadchol kmitajúci roj „svätojánskych mušiek“
„Čo ma sen priviedlo? Dobrí kamaráti. Oni ma nahovorili. Spolu beháme nitriansku ligu, tak sme tu predsa nemohli chýbať,“ zdôraznil Martin Čierny z Nitry so štartovným číslom 65, ktorý časom 47:13 skončil medzi mužmi od 50 do 59 rokov na 8. mieste a medzi všetkými bežcami 1. ročníka Night Run Nitra bol celkovo šesťdesiaty druhý.
„Aj keď dnes to bolo od začiatku pre mňa veľmi zlé. Od rána som mal pobosorovaný deň. Bol som v Rakúsku, cestou sem som hodinu strávil v Bratislave v zápche, už som sa lúčil so štartom na tomto behu. Nakoniec som to stihol, ale na trať som išiel bez rozcvičky a k tomu ešte aj hladný. Nič som nestihol. Nevedel som, či to s prázdnym žalúdkom zvládnem,“ opísal Martin Čierny svoju veľkú tortúru s cestovaním do Nitry.
„Keď prišla kríza, Janka Barónová ma potiahla. Ona to vie. Odmenou za toto dnešné naháňanie bola super atmosféra, ktorú som tu zažil. Keď som bežal po brehu Nitry v parku a obzrel som sa za seba, naskytla sa mi priamo bežecká romantika. Videl som za sebou iba kmitajúci roj svetiel. Akoby sa v októbri vyrojili svätojánske mušky... Nádhera. Stálo to za tú námahu, čo som dnes podstúpil. Tie povinné čelovky na hlavách bežcov tak zvláštne dotvárali celú atmosféru,“ opísal najkrajší zážitok z celého nočného behu.
„Osobný rekord som si určite neurobil, ale na tento beh budem dlho spomínať, „ zdôraznil Martin Čierny, ktorý je pyšný najmä na to, že prvý polmaratón v živote zabehol, keď mal päťdesiatku. „Zabehnúť prvý polmaratón v päťdesiatke. Čo viac si môžem želať? Takže ja som spokojný, že v takejto kondícii môžem s kamarátmi behať.“
Skúsení futbalisti zhodne chválili neopakovateľnú nočnú atmosféru
„Chcel som tu byť. Chcel som sa trochu prebehnúť a zároveň aj podporiť dobrú vec. Veď nejaké peniaze z nášho štartovného predsa pôjdu na charitu,“ tvrdil bežec so štartovným číslom 606 na hrudi. Bol ním futbalista Vladimír Horňák z Mojmíroviec, ktorý časom 25:32 min obsadil v kategórii mužov od 24 rokov vyššie 31. miesto.
„Mne o nejaké rekordy vôbec nešlo. Ani o nejaký dobrý čas. Prišiel som sa trochu prebehnúť, aj si trochu zatrénovať. Hrám futbal. Som aktívny športovec, na takejto akcii som nemohol chýbať,“ konštatoval počerný bežec v červenom drese so širokým bielom pásom na hrudi.
„Kde to bolo najkrajšie? Jednoznačne pri rieke. Na tamojšej pešej zóne. Super zážitok! Kríza ma chytila až tesne pred koncom behu. Vtedy som už vedel, že to zvládnem. Trochu som zvoľnil tempo. Trochu som to predýchal a išiel som ďalej. A teraz tu stojím a vychutnávam si atmosféru okolo. Je to krásna akcia. Ak budem zdravý, prídem aj o rok,“ pomerne stručne sumarizoval futbalista svoje zážitky z nočného nitrianskeho behu.
Presne identickými slovami sa s nami na nitrianskom námestí lúčil aj Julián Škubla, ďalší aktívny futbalista v bežeckom pelotóne 1. ročníka Night Run Nitra.
„Aktívne hrám futbal. Som hráčom okresnej VI. ligy, ale klub vám nepoviem, aby jeho funkcionári neboli pyšní, že sú zasa v novinách,“ tvrdil so šibalským úsmevom 45-ročný bežec Julián Škubla. Časom 51:50 obsadil vo svojej vekovej kategórii 31. miesto.
„Viete z čoho som mal najväčší zážitok? Z toho, keď ma na trati predbiehali pekné vyšportované mladé dievčatá. To bol pekný pohľad... Vtedy som sa tešil aj z toho, že ja ešte za nimi dokážem bežať, že dokážem s nimi držať krok,“ priblížil nám Julián Škubla (št. č. 281) svoje pocity z nitrianskej bežeckej rodiny.
„Iba v marci tohto roka som začal behať, lebo som si chcel vyskúšať najťažšie preteky v teréne s prekážkami Spartan Race. Chcel som sa iba otestovať, či to zvládnem. Odvtedy aktívne behám. Aj teraz cez víkend idem do Piešťan bežať 10 kilometrov. To je moja trať,“ prezradil. Viliam Horváth z Bínoviec pri Trnave (št. č. 75) hlavný dôvod, ktorý ho priviedol na štart 1. ročníka Night Run v Nitre. „Pre mňa osobne najkrajším zážitkom, ktorý si budem veľmi dlho pamätať, je celková atmosféra tohto behu. Super som si to užil. Bežať nočnými ulicami takého starého mesta, akým je Nitra má svoje čaro. Tu z každého kúta dýcha kus histórie. Krásne to bolo najmä po brehu Nitry, kde sa mi to veľmi páčilo,“ lúčil sa s nami 53-ročný sivovlasý pán so štartovným číslom 75. Za výkon 47:13 mu v kategórii mužov 50 – 59-ročných patrilo 7. miesto, v celkovom poradí skončil na 60. priečke.
Medzi spokojnými divákmi bol aj primátor Jozef Dvonč
Spokojnosť so športovým dianím v uliciach Nitry počas druhého októbrového dňa neskrýval ani prvý muž tunajšej radnice Jozef Dvonč. Ako správny primátor celé podujatie pozorne sledoval a nemohol chýbať ani pri dekorovaní najlepších.
„Sme radi, že sme dnes mohli v Nitre zažiť dve mimoriadne vydarené športové akcie. Som rád, že Nitra sa pridala k mestám, v ktorých vedia zorganizovať aj nočný beh. Pred ním sme boli svedkami veľmi vydarených medzinárodných pretekov v chôdzi, v ktorých zvíťazil náš rodák Matej Tóth,“ priblížil nám primátor Nitry Jozef Dvonč svoj športový program v prvý októbrový piatok a pokračoval: „Už sme spolu hovorili s organizátormi oboch pretekov a budeme veľmi radi, keď ako predstavitelia mesta budeme môcť s nimi v budúcnosti úzko spolupracovať. Urobili sme prvé kroky k tomu, aby obe podujatia spolu bez problémov fungovali. Mesto Nitra nad oboma akciami prevezme patronát. Verím, že aj týmto pomôžeme k tomu, aby Night Run Nitra bol spolu s Chodeckou Nitrou športovým podujatím, na ktoré budeme právom pyšní.“
Aj primátor Jozef Dvonč tvrdil, že prvý ročník Night Run Nitra sa vydaril. Podľa neho priniesol do Nitry akciu, ktorá bude vítaným oživením života v tomto meste. Nová aktivita organizátorov Night Run podnietila obyvateľov mesta i širokého okolia športovať a venovať sa pohybu. „Vypredaný prvý ročník tohto behu je dôkazom toho, že v Nitre a okolí je o takéto podujatie veľký záujem. Preto ho budeme podporovať,“ dodal Jozef Dvonč.
