Cookies

Súhlasím Na naších stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania Behame.sk.
Bližie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.

Zdravotníci radia, ako sa brániť proti uhryznutiu kliešťom

Zdravotníci radia, ako sa brániť proti uhryznutiu kliešťom
Na Slovensku sa vyskytuje okolo 20 druhov kliešťov a päť druhov z nich je schopných prenášať rôzne vírusy, baktérie či parazity
BRATISLAVA 7. júna - Kliešte sú prenášačom vážnych vírusových ochorení, pričom ohrozujú predovšetkým športovcov či milovníkov prírody. Ako ďalej informovala hovorkyňa záchranárov Falck Katarína Načiniaková, na Slovensku sa vyskytuje okolo 20 druhov kliešťov a päť druhov z nich je schopných prenášať rôzne vírusy, baktérie či parazity. Najznámejším a zároveň najnebezpečnejším z nich je kliešť obyčajný.

Naraziť na kliešťa obyčajného je podľa zdravotníkov možné kdekoľvek – v listnatých či ihličnatých lesoch, miestach s bohatou krovinovou vegetáciou, vinohradoch, parkoch či záhradách. "Kliešť v priebehu svojho života prechádza rôznymi vývojovými štádiami, no prenášačom vírusov je v každej fáze. Najčastejšie sa prisaje vo vlasoch, v slabinách, na intímnych miestach alebo aj v oblasti kolien. Na ľudí a zvieratá prenáša najmä vírus kliešťovej encefalitídy a baktérie vyvolávajúce lymskú boreliózu a anaplazmózu," vystríhajú záchranári. Aj keď sa prisaje na zviera či človeka iba raz, následky môžu byť fatálne. "S každým teplým dňom ich výskyt narastá a môže sa stať, že si z prechádzky so psom jedného z nich prinesiete domov," konštatujú zdravotníci.
Nie je známe, podľa čoho si kliešť svoje obete vyberá." Vieme však, že obľubuje trávnaté porasty a kríky – obvykle v dĺžke od 20 centimetrov do jedného metra. Niekedy ste v bezpečí aj pri priamom kontakte, inokedy sa veľmi rýchlo prichytí na časť oblečenia a na kožu sa prisaje až po niekoľkých hodinách. Práve preto je najlepšou prevenciou kontrola celého tela a dôkladné vyprášenie oblečenia po príchode z lesa či túry," radia zdravotníci.
Podľa zdravotníkov je takmer nemožné zaregistrovať prisatie kliešťa. Môže za to látka, ktorú po prisatí vypustí do rany a tým ju znecitliví. Na koži sa mu darí dokonale držať bodavými orgánmi podobným kliešťam. Na jeho vyberanie sa používajú mnohé metódy, niektoré sú podľa záchranárov však skôr prežitkami, ktoré môžu skôr uškodiť ako pomôcť. „Ľudia napríklad zvyknú prisatého kliešťa potierať olejom či masťou, aby kliešťa udusili. Je pravda, že kliešť sa takto zadusí, ale hrozí tu zároveň, že po usmrtení vyvráti infikovanú krv naspäť do rany,“ povedal hlavný inštruktor Falck Academy Miroslav Nagy. Málo známou, ale veľmi praktickou pomôckou, ktorá by nemala chýbať v žiadnej domácnosti, je podľa neho takzvaná karta na vyberanie kliešťov. Ide o plastovú kartu so špeciálnym výrezom na jednej strane. Práve ten slúži na bezpečné a jednoduché vybratie kliešťa. "Kliešťa vsunieme do výrezu a pomalým pohybom ho ťaháme von. Ranu je vhodné dezinfikovať a pár dní ešte kontrolovať," vysvetlil Nagy.

Aj keď sa s prípadmi kliešťovej encefalitídy nestretávame veľmi často, vzhľadom na závažnosť tohto ochorenia by sme kliešte podľa zdravotníkov nemali podceňovať. "Čiastočne nás pred nimi ochráni oblečenie bez odhalených končatín a dôkladná kontrola po príchode domov. Odporúča sa aj očkovanie. To váš však ochráni iba pred kliešťovou encefalitídou, nie pred boreliózou čo anaplazmózou,“ zdôraznil Nagy. Zároveň dodal, že ak človek po prisatí kliešťa začne cítiť stav podobný chrípke, mal by bezodkladne vyhľadať lekára.

Zdravotníci zároveň zhrnuli do piatich bodov ako postupovať, keď si človek nájde na tele kliešťa. "Nemanipulujeme s kliešťom holými rukami – ideálne špeciálnou plastovou kartou alebo tenkou pinzetou. Kliešťa nevytáčame, vyťahujeme ho opatrne a priamo von. Neodporúča sa potierať olejom či masťou znie prvý bod. Ďalej zdravotníci konštatujú, že po vybratí sa treba presvedčiť, že v tele neostala hlavička, respektíve, že sme ho vytiahli celého. Postihnuté miesto dezinfikujeme, napríklad alkoholom. V rámci tretieho bodu zdôrazňujú, že v prípade, že v rane ostala hlavička kliešťa a bojíme sa odstrániť ju sami, navštívime zdravotníka. Odbornú pomoc by sme tiež mali vyhľadať v prípade, že sa u nás po vytiahnutí kliešťa začínajú objavovať príznaky podobné chrípke, napríklad horúčka, malátnosť alebo bolesti svalov a kĺbov. "Ak sa stane, že osoba postihnutá kliešťom upadla do bezvedomia, nesmieme zabudnúť uložiť ju do stabilizovanej polohy nabok a privolať ihneď Záchrannú zdravotnú službu," dodávajú záchranári.
7.6.2018   /   Bežecká škola   /   Autor: WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené.   /    Foto: Bigstock

Ďalšie články