Dá sa teda povedať, že pri športovaní v horúcom lete spôsobuje problémy nielen vysoká teplota ale aj samotné slnečné svetlo. Z tohto pohľadu sú preto najvhodnejším obdobím pre „trápenie tela športom“ zamračené dni a ranné či večerné hodiny. Lenže väčšina dní v lete je našťastie slnečných a nielen športovcom neostáva nič iné, len sa pred slnečným žiarením, najmä jeho škodlivou ultrafialovou zložkou, dobre chrániť. Riešiť to možno prostredníctvom opaľovacích krémov či sprejov s vysokou UV ochranou alebo vhodným oblečením. Hoci vysoké teploty nás navádzajú k minimalizácii oblečenia, textilná ochrana bude vždy oveľa efektívnejšou a trvanlivejšou. Zatiaľ čo ochranný účinok opaľovacích prípravkov časom postupne klesá a nanášaním ďalších vrstiev sa nedá donekonečna predlžovať, dobrou textíliou je pokožka dlhodobo chránená na vysokej úrovni. Ideálne riešenie samozrejme predstavuje kombinácia oboch spôsobov ochrany.
Textilný ochranný UV faktor
Textílie so špeciálnou ochranou pred UV žiarením majú vo svojom výrobnom programe takmer všetci výrobcovia, mnohí z nich však túto skutočnosť vôbec neoznačujú na štítkoch, prípadne to udávajú až od určitého stupňa UPF. Touto skratkou je označený ochranný faktor pred ultrafialovým žiarením (angl. Ultraviolet Protection Factor“), ktorý predstavuje určitú mieru pre posudzovanie stupňa ochrany pred škodlivým ultrafialovým žiarením. Hodnota UPF udáva, ako dlho sa športovec oblečený v príslušnej textílii môže zdržiavať na slnku bez rizika poškodenia kože. Napríklad ľudia s ryšavými alebo blond vlasmi a svetlou pokožkou, ktorí majú vlastný ochranný čas pred spálením od slnka iba 5 až 10 minút, môžu tento čas pomocou trička s ochranným faktorom UPF 20 predĺžiť až 20-násobne. Hodnota UPF je porovnateľná s ochranným faktorom uvádzaným pri opaľovacích krémoch, avšak reprezentuje len hrubý orientačný údaj, pričom celkový čas ochrany výrazne závisí od individuálneho typu kože.
Na určenie UPF existuje niekoľko štandardizovaných postupov. Napríklad švajčiarska firma Odlo testuje svoje textílie iba v suchom a nenatiahnutom stave podľa austrálsko - novozélandského testu (AS/NZS 4399:1996), ktorým sa zisťuje pôsobenie slnečného spektra odpovedajúceho maximálnej hodnote žiarenia, ktoré dopadá na zem v Melbourne vo vrchole leta 1. januára. Podobne sú definované európsky (EN 13758-1:2007-03) i americký skúšobný štandard (AATCC TM 183-2000) zohľadňujúce však zloženie slnečného žiarenia odpovedajúce južnej Európe. Prísnejší je postup definovaný UV štandardom 801, ktorý na viac berie do úvahy zaťaženie a nároky kladené na odev počas používania, čiže tričko je testované aj v natiahnutom a vlhkom stave. Tento štandard je odborníkmi z branže označovaný ako praxi najbližší.
Presné uvádzanie stupňa ochrany pred škodlivým UV žiarením na štítkoch oblečenia však nie je dôsledné. Mnohí výrobcovia tento údaj na svojich produktoch vôbec neuvádzajú, niektorí uvádzajú len orientačné hodnoty (30+, 50+), ktoré výrobok určite spĺňa. Vôbec nie je potrebné sa naháňať za stále väčšími hodnotami UV ochrany, rozumné maximum predstavuje hodnota 80. V skutočnosti majú niektoré špeciálne textílie aj vyšší stupeň ochrany, čo však nemá z praktického pohľadu zmysel, keďže už hodnota 80 ponúka aj najcitlivejšej pokožke spoľahlivú ochranu na celý deň.
Štruktúra tkaniny
Ochranné pôsobenie textílii proti škodlivému ultrafialovému žiareniu sa docieľuje rôznymi spôsobmi, pričom rozhodujúcu úlohu hrá materiálové zloženie tkaniny. Niektorí výrobcovia docieľujú ochranný efekt iba pomocou vhodnej štruktúry vlákien bez použitia prídavných chemikálií. Výhodou tohto riešenia je, že ochrana je permanentná a nezmenšuje sa každým praním. Využíva sa pritom odrazový účinok vlákien a ich veľká hustota v tkanine sa postará o to, že takmer žiadny lúč škodlivého UV žiarenia neprenikne na kožu. Vo všeobecnosti možno teda povedať, že čím otvorenejšia – vzdušnejšia štruktúra látky konštrukcia, tým menšiu ochranu ponúka.
Väčšina umelých vlákien má slnečnú ochranu v sebe „zabudovanú“ pomocou častíc oxidu titaničitého, ktoré sa často využívajú aj v opaľovacích krémoch. Tieto častice sú naviazané na samotné textilné vlákna a fungujú ako miniatúrne zrkadlá odrážajúce energeticky bohaté slnečné lúče. Iné riešenie reprezentuje aplikácia špeciálnej ochrannej membrány v štruktúre látky vyznačujúcej sa dobrou odrazivosťou. Farba textílie tiež hrá nezanedbateľnú úlohu. Pri tmavých farbách sa väčšinou docieľuje lepšia UV ochrana ako pri svetlých, keďže dochádza k pohlcovaniu žiarenia farebným pigmentom. Je však chybou veriť tvrdeniu, že každé tmavé tričko dobre ochráni pred škodlivými lúčmi.
Hodnota UPF mnohých látok nie je stála a môže sa používaním, praním či v závislosti od iných okolností, napr. vlhkosti meniť. Napríklad tmavé látky sa vo vlhkom (mokrom) stave stávajú ešte tmavšími a teda poskytujú aj lepšiu ochranu, zatiaľ čo vlhkosť pri svetlých textíliách môže spôsobiť zväčšenie ich priehľadnosti, následkom čoho vzrastie aj množstvo prepúšťaného ultrafialového žiarenia. Niektoré materiály v určitých farebných odtieňoch však môžu poskytovať rovnaký stupeň ochrany v suchom i mokrom stave. Podobne sa hodnoty UPF tkaniny môžu výrazne meniť používaním a rovnako môžu byť rozdiely medzi natiahnutým a voľným stavom. Tieto skutočnosti možno vysvetliť tak, že natiahnutím materiálu dochádza k zmenšeniu hustoty vlákien, látkový filter sa stane redší a menej ochraňuje.
Obľúbené prírodné vlákna, ako sú bavlna či ľan, v porovnaní s umelými však poskytujú relatívne nízku ochranu. Biele bavlnené tričko ponúka ochranný faktor UV v rozsahu 10 – 15. Ak je mokré a tkanina je takmer priehľadná, potom dokonca nezaisťuje žiadnu ochranu. Iba prírodný hodváb sa vyznačuje spomedzi prírodných materiálov relatívne vysokým stupňom ochrany (20 až 30 UPF), keďže podobne ako umelé vlákna obsahuje častice, ktoré ho robia matným.
Ako na horúčavu?
Druhým „nepriateľom“, s ktorým v lete zvádzame úporný boj, je vysoká teplota. Náš organizmus je schopný pracovať v relatívne úzkom teplotnom rozsahu, väčšie prehriatie či podchladenie môže spôsobiť zdravotné problémy. Vnútorná teplota ľudského tela narastá nielen v dôsledku zvýšenej fyzickej aktivity, ale v lete sa k tomu pridávajú aj horúčavy. Telo na svoje ochladzovanie využíva niekoľko mechanizmov. Sálaním (radiáciou) dochádza k odovzdávaniu tepla vo forme elektromagnetického žiarenia, keďže zdrojom tohto žiarenia je každé teleso s teplotou vyššou ako absolútna nula. Týmto spôsobom prebieha aj ohrev zeme žiarením zo slnka. K vedeniu (kondukcii) tepla dochádza pri kontakte medzi objektmi s rôznou teplotou, pričom teplo putuje z teplejšieho na chladnejší objekt. Preto dotyk s horúcim predmetom spôsobí popálenie a naopak manipulácia s veľmi studeným objektom zasa omrzliny. Množstvo odvedeného tepla výrazne závisí od tepelnej vodivosti objektov. Účinnejší spôsob ochladzovania telesnej schránky predstavuje prúdenie (konvekcia), kedy je teplo odvádzané prúdiacim vzduchom alebo vodou. Najčastejšia praktická realizácia tohto spôsobu je ovievanie sa vejárom či postávanie pod ventilátorom. Poslednú možnosť ochladzovania tela reprezentuje odparovanie potu, kde teplo potrebné na premenu vody na paru sa a odoberá z povrchu tela.
Za bežných podmienok strácame väčšinu tepla prvými troma spôsobmi, pričom veľkosť týchto strát možno výrazne regulovať oblečením. Preto sa do teplých letných dní obliekame ľahko – straty sú želané, naopak v zime teplým oblečením úniky minimalizujeme. Odparovaním prichádzame asi len o 1/7 tepla. Výrazná zmena využívania ochladzovacích mechanizmov nastáva vtedy, keď teplota okolia prekročí 29 °C a podstatne vzrastie význam odparovacieho spôsobu. Vážny problém z pohľadu telesnej termoregulácie predstavuje situácia, kedy je teplota vzduchu (okolia) vyššia ako telesná, napríklad v saune. Keďže teplo sa prenáša z predmetu s vyššou teplotou na nižšie, pomocou prvých troch spôsobov prenosu tepla sa telo vôbec neochladzuje. Práve naopak prostredníctvom nich telo teplo prijíma a zohrieva sa. Ochladzovať sa môže iba odparovaním – preto sa v saune tak intenzívne potíme. Pre úplnosť treba spomenúť, že malé množstvo teplo odchádza aj vo vydychovanom vzduchu.
Nárastu telesnej teploty výrazne napomáha aj telesná fyzická aktivita, kedy vo svalových bunkách prebiehajú exotermické reakcie a časť energie sa do okolia uvoľňuje vo forme odpadového tepla. Preto, ak je nám zima, sa zahrievame pohybom,. Žiaľ ľudské telo pracuje s veľmi nízkou energetickou účinnosťou, pretože v závislosti od formy, trvania a intenzity fyzickej aktivity sa 60 až 90 % energie stráca v podobe odpadového tepla. Špičkoví atléti vyprodukujú za hodinu až 1800 kCal tepla. Maratónsky bežec pri tempe 18 km/hod (3:20 min/km) vyprodukuje 900 kCal. Na odparenie 1 litra potu treba asi 600 kCal, čiže maratónec potrebuje 1,5 l potu na chladenie. Keďže z tohto množstva asi len 40 % skutočne odparí, odoberie sa takto niečo vyše 240 kCal.
Správna kombinácia
Vhodné oblečenie hrá dôležitú úlohu nielen pri ochrane pred škodlivým ultrafialovým žiarením ale aj v boji s horúčavou. Nielen bežci by tu nemali robiť žiadne kompromisy a používať odev so stupňom ochrany aspoň 40. V kombinácii s opaľovacím krémom s vysokým ochranným faktorom pre nezakryté časti tela, vhodnou pokrývkou hlavy a slnečnými okuliarmi sa takto docieli dobrá ochrana minimálne na trojhodinový tréning či preteky. Pri voľbe farby treba nájsť kompromis v protichodných požiadavkách. Na jednej strane tmavšie farby poskytujú lepšiu ochranu pred UV žiarením, na druhej však intenzívnejšie pohlcujú infračervené tepelné žiarenie. Z fyziky si určite spomeniete na čierne a biele teleso. Najlepšou voľbou teda bude oblečenie vo svetlých a nie matných farbách. Rovnako neexistuje jednoznačná odpoveď na otázku, či je na športovanie v horúčavách vhodnejší voľný alebo tesný priliehavý odev. Ako lepšia voľba sa javia voľnejšie tielka a tričká, kde prúdenie vo vzduchovej medzere medzi telom a odevom napomáha ochladzovaniu.
Výrazne pri športovaní v horúčavách pomôže aj navlhčenie (namočenie) trička a čiapky pred vybehnutím. Pri vybehnutí „na sucho“ telo začne veľmi rýchlo produkovať veľké množstvo potu, aby aktivovalo najvýkonnejších ochladzovací mechanizmus. Ak však máte na sebe odev navlhčený z „externých“ zdrojov, najprv dôjde k odpareniu tejto vlhkosti, ktorá je priebežne dopĺňaná potením. Počas pretekov sa miesto polievania sa vodou na občerstvovacích staniciach javí ako vhodnejšie postupné kropenie pomocou špongií. Cieľom nemá byť spôsobenie tepelného šoku rozhorúčenému organizmu prudkým ochladením studenou vodou, ale postupná dodávka tekutiny, ktorej odparením sa odoberie nadbytočné teplo. Odolnosť pred pôsobením UV žiarenia i tepla je každému človekovi daná od prírody. Spomínané rady preto treba chápať ako určité vodítka a počas tréningov si nájsť optimálnu formu ochrany pred nástrahami leta. Rozhodne sa však nie je vhodné uložiť na letný spánok.
