Načítavam...
Beháme.sk
Zvoľte veľkosť písma:
AaAaAaAaAa
Beháme.sk

Trail šetrí telo

Trail šetrí telo
Kým pri behu po asfaltovej ceste dávate pozor na premávku alebo čakáte, až červeného panáčika na semafore vystrieda zelený, v lese môžete postrehnúť srnku. Je to pohladenie po duši a ďalší z dôvodov, prečo bežci čoraz v hojnejšom počte mieria medzi stromy do kopcov. O čare ale aj úskaliach trailových a najmä ultra trailových behov hovorí pre behame.sk Martin Urbaník, zakladateľ malokarpatského ultra trailu a pretekov štafetových družstiev STEFANIK TRAIL.

PREČO BEŽCOV LÁKA TRAIL

Nemám pocit, že by sa cestní bežci vytrácali z cesty. Ale ak chcú zlepšovať svoj výkon na ceste, je lepšie trénovať aj v kopcoch, zvyšovať kapacitu pľúc. Mnohým ľuďom nevyhovuje asfalt a betón napriek tomu, že vyskúšajú rôzne typy bežeckej obuvi. Beh po asfalte je ľudský organizmus monotónny a tlak je stále na rovnaké partie tela. Pri trailovom behu, stúpaniach, klesaniach, zmene terénu, telo strieda zaťaženie v rôznych častiach. Tréning v lese či horách je síce náročnejší, ale trail je k ľudskému telu šetrnejší, aj preto, že trailový beh sa musí z väčšej časti kráčať, lebo chôdza, alebo takzvaný power hiking, je jeho prirodzenou súčasťou. Trail ponúka kreatívnejšie prostredie na tréning. Je dokázané, že ľudský mozog začne fungovať lepšie, keď v okamihu musíte zmeniť trasu a odbočíte doľava či doprava. Príroda telu pomáha.“


KEDY SA DAŤ NA ULTRA TRAIL

Čoraz populárnejšie sú medzi bežcami ešte dlhšie vzdialenosti než maratón. Ultra bežci nechýbajú ani v lesoch a horách, zdolať 50, 70, 100 i viac kilometrov je pre mnohých životná výzva. „Liahňou slovenských ultra trialov sú diaľkové pochody, kde sa našli ľudia, ktorým beh ulahodil. Pri traili musí človek zapojiť k svalom a srdcu aj mozog. Ľudia tu nepotrebujú primárne naháňať čas. Aj pri ultra traili existuje súťaživosť, ale tento beh to spĺňa iným spôsobom. Ten, kto sa chce dať na ultra trail, mal by byť presvedčený, že jeho telo je naň pripravené. Treba mať buď nachodené alebo nabehané. Skúsenosť sa nedá nacvičiť. Je nevyhnutné, aby bežec aspoň raz za týždeň absolvoval dlhší pobyt v prírode – 5 hodín, alebo 30-40 km a pri tom vnímal signály, ktoré jeho telo vydáva.“


ČOHO SA TREBA VYVAROVAŤ

Bežec si musí vedieť rozložiť sily. Najmä začiatočníci zvyknú prepáliť prvých desať kilometrov alebo prvé dva kopce. Vyštartuj tak, ako by si chcel v posledných metroch prichádzať do cieľa – tak znie jedno zo základných pravidiel. V prvom rade platí, že skúsenosti z tréningu eliminujú riziko. Ak má človek solídny tréning a poučí sa, jeho šance sa zvyšujú. Je celkom prirodzené, keď si pretekári na trati na chvíľku zdriemnu a načerpajú silu. Ďalej je dôležité je, aby mali stály prísun energie. Ale pozor! Inak trávi organizmus na začiatku a inak po 70 km. Je to veľmi individuálne, každé telo reaguje inak.“


ŽENY SÚ DISCIPLINOVANEJŠIE AKO MUŹI

Martin Urbaník pripája zaujímavú perličku: „V ultra behoch sa dokážu čoraz viac presadiť ženy. Dôvod? Dokážu byť na trati oveľa disciplinovanejšie než muži a dokážu svoju stratégiu dodržať. Bežecké ego je veľmi silné a ženy nemajú v sebe toho macha. Prejavuje sa to po sedemdesiatom kilometri, keď začínajú predbiehať mužských súperov. Vtedy je zaujímavé a niekedy aj zábavné sledovať, ako dokáže ego zamávať s mužmi, keď dostanú ranu z milosti.“


POCTA GENERÁLOVI

STEFANIK TRAIL 140 - trailový ultra beh pre jednotlivcov (144 km) a štafety (140 km, max. 7 členov) - tento rok napíše svoj tretí diel. Duša podujatia Martin Urbaník spomína na pohnútky vzniku pretekov s úsmevom. „Celý nápad vznikol kombináciou zdanlivo náhodných vecí. V rovnakom čase som čítal dve knižky - bežeckú bibliu Born to run aj knihu o Štefánikovi. Nie o tom, ako zomrel – to poznáme všetci - ale ako prežil. Vďaka svojej odhodlanosti a pomoci francúzskych vojakov, čo mu umožnilo začať všetky kroky, ktoré neskôr viedli k vzniku Česko-Slovenska.“ Poctu generálovi Milanovi Rastislavovi Štefánikovi vyjadrili organizátori výberom trasy, ktorá vedie z veľkej časti v Malých Karpatoch po takzvanej Štefánikovej magistrále. Štartuje sa na Bradle pri Štefánikovej mohyle, cieľ je v Bratislave pri jeho soche pred Euroveou. Ďalšie prekvapenie čaká na bežcov po dobehu. Pamätnú medailu im odovzdávajú potomkovia Milana Rastislava Štefánika. „Mnohí bežci si veľmi považujú práve tento moment,“ dodáva Urbaník, ktorého teší narastajúci počet účastníkov. V prvom ročníku sa na štart postavilo 9 ultrabežcov, z ktorých traja prišli do cieľa (bežalo sa z Devína na Bradlo 126 km). V druhom ročníku sa vrátane členov štafiet vydalo na trať 280 pretekárov, teraz sa ich prihlásilo už vyše 400.

Povinná výbava bežca na STEFANIK ULTRA TRAIL

  • Elastický obväz 1 ks, izotermická fólia 1 ks, píšťalka alebo iný nástroj vydávajúci silný zvuk 1 ks

  • Výrazný reflexný prvok pripevnený na odeve, resp. na ruksaku alebo červená bicyklová blikačka na ruksaku alebo na temene čelovej baterky

  • Čelová baterka a náhradné monočlánky alebo dve čelové baterky

  • Mobilný telefón

  • Vlastný pohár

  • Vrecko na odpad (na obaly z gélov, iného jedla, liekov, fliaš a pod.)

  • Oblečenie s reflexnými časťami od štartu resp. v úsekoch, na ktorých bežcov zastihne večer a noc

  • U ultra bežcov 1 liter tekutín na štarte


Štefánikov pochod ako inšpirácia


Organizátorov STEFANIK TRAIL inšpiroval príbeh slovenského politika, vojaka a astronóma, ktorý bojoval ako letec v prvej svetovej vojne na srbskom fronte. 6. november 1915, Srbsko, Aleksandrovac. Pplk. M.R. Štefánik, pilot francúzskej armády spoločne so srbskými vojenskými jednotkami a civilným obyvateľstvom ustupuje pred nepriateľskými vojskami. Je nútený zapáliť poškodené lietadlo a vydať sa na pochod srbskými a albánskymi horami smerom na Jadranské pobrežie. Pochoduje so svojim mechanikom a oddaným priateľom Michaelom Bourdonom cez mestečká a srbský vidiek po cestách a horách trasou dlhou cca 120 km. Štefánikov 7-dňový pochod o prežitie viedol cez Aleksandrovac, Brus, Jankovu klisuru, Blac, Barbatovac, Kuršumlju, Stankov, Banju, Dubnicu, Prištinu + 8 kilometrov. Počas pochodu na ceste do Prištiny musí Štefánik so svojimi priateľmi bojovať o holý život, keď ich v horách prepadnú banditi. Po siedmich dňoch pochodu odvážajú Štefánika s obnoveným vnútorným zranením vlakom do Kosovskej Mitrovice, odkiaľ ho prevezú krátkym letom do obce Prizren. V Prizrene sa jeden z najlepších francúzskych pilotov, kpt. Paulhan, podujme zachrániť priateľa, ktorý je vo veľmi vážnom stave. Vzlietli v hustej hmle a vydali sa na riskantný let viac ako 200 km (asi tri a pol hodiny) cez hory a údolie Bieli Drin len 200 m široké. Na smrť vysilený Štefánik s vnútorným zranením spôsobeným pri pristátí lietadla pred týždňom v Aleksandrovaci, vykašliavajúc krv zo žalúdka čiastočne pomáha s navigáciou stroja. Pred príletom do albánskeho pobrežného mesta Valona začne protivzdušná obrana paľbu na Štefánikove lietadlo v domnienke, že pália na nepriateľský stroj. Paulhan a Štefánik sú nútení núdzovo pristáť v priľahlých močiaroch. Keď vojaci zistia, že ide o Štefánika, umožnia jeho okamžitý presun do Ríma, kde sa v nemocnici zotavuje zo zranenia. Po relatívne krátkom pobyte v Ríme sa Štefánik vydáva do Paríža, kde sa zoznamuje s Edvardom Benešom a neskôr s Tomášom Gariggue Masarykom...
19.6.2015 / Bežecká škola / Autor: Braňo Raškovič /  Foto: bigstock