Pri behaní je lepšie sa opáliť ako spáliť

V ostatných tridsiatich rokoch sa zvýšil negatívny vplyv slnka na ľudský organizmus. Je to dôsledkom katastrofálnej ekologickej situácie. Jeden z najcitlivejších indikátorov sily slnečného svetla – ľudská pokožka – vníma slnko s čoraz horšími zdravotnými následkami, a to nemusíme byť pri mori alebo vo vysokohorských polohách. Citliví sme tiež pri pohybe na uliciach alebo pri behaní mimo mesta. Preto, pokiaľ hodláme svoju telesnú schránku ukazovať páliacemu slnku nezahalenú, musíme v rámci ochrany vlastného zdravia dodržiavať niektoré zásady.

Slnko nemusí byť zlé. V podstate ide o to, že na slnečné lúče si treba zvykať veľmi pomaly a čas behania na priamom slnku predlžovať postupne od jednorazovej základnej časovej dávky desiatich minút po dvadsaťpäť až tridsať minút. Slnko býva totiž už v máji a júni také silné, že lekári môžu zaznamenať práve v tomto období prvé popáleniny z nadmerného vystavovania sa slnku (silné začervenanie pokožky, vyrážky, niekedy bolesť kože spojená so svrbením).

Po všetky dni, ktoré sa chystáme stráviť na priamom slnku – či už v rámci behania alebo aktívnej regenerácie, by bolo preto vhodné vynechať čas medzi jedenástou a pätnástou hodinou, kedy sú účinky slnečného svetla asi najnebezpečnejšie. Človek je vystavený rozptýlenému slnečnému žiareniu aj v tieni. K spáleniu v tieni dochádza po dvojnásobne dlhšom čase ako k popáleniu na priamom slnku. Riziko je prítomné aj v prípade, že je ľahko zamračená obloha. Vtedy totiž cez oblaky stále preniká 70 až 80 percent ultrafialového žiarenia, ktoré dopadá na pokožku, a preto „slnko-neslnko“ treba sa stále chrániť.

Najcitlivejšie na zlé pôsobenie slnečných lúčov sú nižšie vekové skupiny (žiacky a predškolský vek). Telá bežcov dostávajú väčšiu časť celoživotnej dávky ultrafialového žiarenia už do svojich dvadsiatich rokov. Pokiaľ sme v detstve vystavovaní slnku príliš často, zvyšuje sa u nás riziko vzniku kožných nádorov v dospelosti. Pretrvávajúci názor, že vyzeráme oveľa zdravšie a možno krajšie, keď sme opálení, sa „bije“ s následkami. Výrazné zhnednutie kože je len dôkazom nadmernej expozície ultrafialovým lúčom, dostatočnej v mnohých prípadoch pre poškodenie kože, ktoré zatiaľ zostáva v „ilegalite“. Dospelí môžu byť príkladom pre mladších a svoje deti, ak dodržiavajú správny slnečný režim, vrátane ochrany exponovaných častí tela (tvár, plecia, chrbát, dekolt) používaním tričiek, šatiek alebo čiapok. Strata lesku a pružnosti pokožky, jej silné vysúšanie, skorá tvorba vrások a vznik pigmentových škvŕn s potenciálnym vznikom onkologického ochorenia – to všetko sú negatívne následky, ktorým sa dá predchádzať.

Pre čo najlepšiu ochranu tela pred nežiaducimi účinkami ultrafialovej zložky (UV lúčov) denného svetla je dobré poznať osobný fototyp. Ľudia sú rozdelení do šiestich rozličných skupín – fototypov podľa vnímavosti UV lúčov. To výrazne napomáha aj voľbe správneho opaľovacieho krému s účinným ochranným faktorom pre čo najvýraznejšie zníženie rizika vplyvu slnka na pokožku. Krém by mal zároveň na dlhšiu dobu zvlhčiť kožu a podľa možnosti obsahovať minimum emulgátorov a parfémov. Potom sa dá použiť aj na veľmi jemnú pokožku. Reakcia organizmu na slnečné žiarenie je čiastočne ovplyvnená genetickým kódom pigmentácie kože („zdedenou“ farbou pokožky) a určitý význam má aj farba vlasov a očí.

Prvý fototyp je ten, ktorý sa „vždy spáli a nikdy neopáli“ – pokožka mu sčervená, ale nezhnedne. Väčšinou sú to bežci s veľmi svetlou až bielou „mliečnou“ kožou, tendenciou k výraznej tvorbe pieh a majú hrdzavé alebo svetlé vlasy. Mali by používať opaľovacie krémy s ochranným faktorom 50 a viac.

Druhý fototyp je ten, ktorý sa „vždy spáli, ale niekedy aj opáli“ – pokožka mu sčervená, ale občas zhnedne. Často ide o jedincov so svetlou kožou, plavými vlasmi a niekedy pehami. Ich opaľovací ochranný faktor by mal byť v rozpätí 30 až 40.

Tretí fototyp je zasa ten, ktorý sa „niekedy spáli, ale väčšinou opáli“. Koža mu môže sčervenať, ale následne takmer vždy zhnedne. Týmto bežcom, ktorí mávajú svetlú až mierne pigmentovanú pokožku, hnedé vlasy a občas pehy, sa odporúča opaľovací krém s ochranným faktorom 20 až 30.

Štvrtý fototyp je ten, ktorý sa „nikdy nespáli a väčšinou hneď opáli“. Koža je v tomto prípade prirodzene snedá, vlasy hnedé a čierne. Odporúčané opaľovacie krémy mávajú ochranný faktor 15 až 20.

Piatym fototypom sú ľudia s málo citlivou pigmentovanou kožou, väčšinou iné etnické skupiny (Arabi, Ázijci, Rómovia). V súčasnosti už aj tí potrebujú v prvých dňoch častejšieho pobytu na slnku ochranné krémy s faktorom 15.

Šiesty fototyp sú jedinci s necitlivou a veľmi pigmentovanou kožou (černosi), ktorí zvyčajne nepotrebujú krémy s ochranným faktorom. Ultrafialové žiarenie denného svetla sa skladá predovšetkým z UV – A lúčov, ktoré tvoria 95 percent jeho spektra a podieľajú sa najmä na starnutí pleti. Zvyšných 5 percent tvoria UV – B lúče s podielom na vzniku rakovinových ochorení kože, ktoré v posledných tridsiatich rokoch zvýšili svoj počet u mužov dvojnásobne a u žien až trojnásobne. Aj preto si musia bežci dôkladne zvážiť dôslednú ochranu svojho tela a rozhodnúť sa pre správny opaľovací krém s príslušným ochranným faktorom. Dámy majú určitú výhodu, pretože väčšina kvalitných pleťových krémov a mejkapov už ochranný faktor 15 až 25 obsahuje. Stačí si teda len skontrolovať obal a overiť si či potrebujeme ešte čosi pridať.

Nové označenie UV ochrany V záujme zjednodušenia a zjednotenia značenia prípravkov UV ochrany odporúča Európska komisia (odporúčanie od 22.11.2006) ich rozdelenie do štyroch skupín:

Stupeň ochrany        SPF na obale         Namerané SPF
nízka ochrana                  6 10                      6-9,9/ 10-14,9
stredná ochrana            15 20 25            15-19,9/ 20-24,9/ 25-29,9
vysoká ochrana               30 40                     30-49,9/ 50-59,9
veľmi vysoká ochrana         50+                           60 ≤

SPF (ochranný faktor pred slnkom) vyjadruje účinnosť ochrany pred UV - B žiarením. Časti tela ošetrené v dostatočnom množstve správnym ochranným opaľovacím prostriedkom (krém, emulzia, sprej, telové mlieko) s patričným faktorom, je možné vystaviť slnku na oveľa dlhší čas ako nechránenú pokožku. Je však potrebné rešpektovať individuálny fototyp. Extrémne UV – žiarenie je najrizikovejšie vo vysokohorskom prostredí a v subtropických aj tropických oblastiach. Na dosiahnutie správnej úrovne ochrany je treba ochranný prostriedok nanášať v množstve 2 miligramy na centimeter štvorcový, čo sa pre dospelú osobu rovná asi siedmim čajovým lyžičkám prípravku. Ak je prípravok vo vysokej kvalite, stačí sa natrieť jeden krát za deň – účinky vydržia až osem hodín. Preparát by mal “držať“ a byť odolný voči vode, poteniu a utieraniu pokožky.

Mnohí z nás majú stále problém rozlíšiť dva pojmy – už spomínaný ochranný faktor (vyznačený číslom na obale) a filter opaľovacieho krému (spreju, gélu). Ten môže byť dvojaký – chemický, ktorým disponuje väčšina „klasických“ drogériových krémov, a minerálny v hypoalergénnych substanciách na citlivú pokožku, predávaných v lekárňach. Podľa čoho sa dá vybrať vhodný druh filtru pre toho – ktorého bežca?

Alergici a bežci s citlivou pokožkou môžu mať s chemickými filtrami problém. Navyše, pri behaní sa potíme a vtedy môže chemický filter spôsobiť reaktívnu svrbivú vyrážku. Funguje totiž tak, že sa do pokožky vstrebáva a po chvíľke čakania UV žiarenie likviduje chemickou reakciou – premieňa ho na teplo. Je to stále iba chémia, a tak je možno vhodnejšie zainvestovať do drahších krémov s minerálnym fyzikálnym filtrom. Sú to ochranné mikropigmenty najčastejšie z oxidov zinku a titánu. Do pokožky sa nevstrebávajú, fungujú ihneď na báze odrážania slnečných lúčov a tvoria ochrannú vrstvu. Najčastejšie sa používajú ale krémy, ktoré obsahujú kombináciu oboch filtrov.