Päť najväčších bežeckých chýb

1. Šetrenie na obuvi

Lacnejší šport ako beh len ťažko nájdete. Názor, že na to moje behanie stačí obuv z Lidla, vám môže priniesť veľa nepríjemných chvíľ a nakoniec môže znamenať aj značné výdavky do odstraňovania následkov - zranení, spôsobených práve behaním v nekvalitnej obuvi! Nechajte si poradiť. Vyskúšajte obuv od rôznych výrobcov a vyberte tie, v ktorých sa budete cítiť dobre.

2. Šprint na záver tréningu

V záverečných metroch behu vystupňovať tempo a potom šup do auta a domov do sprchy.

Táto chyba je veľmi rozšírená a bohužiaľ nielen pri začiatočníkoch, ale aj medzi “skúsenými". Veľa bežcov si myslí, že tým, že na konci tréningu z posledných síl zašprintujú, robia niečo prospešného pre svoju fyzickú kondíciu, ale je to práve naopak, veľmi si škodia. Unavené svaly už v závere tréningu trpia nedostatkom koordinácie a to môže viesť k rôznym zraneniam, ktoré potom človek pripisuje strate koncentrácie, napr. výron v členku, pády a pod.

Naopak posledných päť minút by ste mali využiť na naštartovanie regeneračných procesov - spomaliť a dobiehať na štvrť plynu (max 65% TF max), môžete prejsť aj do chôdze, určite to nie je hanba, ale naopak, je to veľmi múdre. Vplyvom spomalenia začne telo regenerovať - začína sa tiež odbúravať laktát. Ak na záver zrýchľujete a myslíte si, že sa tým zrýchlite všeobecne, ste na omyle, k väčšej rýchlosti vám to nijako nepomôže, k tomu vám pomôže len intervalový tréning. Rýchlejšie úseky môžete zaradiť tiež kdekoľvek v rámci dlhého behu, nikdy ale nie na jeho konci.

3. Hladovka po behu

Aby urýchlili odbúravanie tukov, tak veľa bežcov a bežkýň po tréningu hladuje. Zle. Zásoby cukrov sú síce tréningom vyčerpané a tak hladovanie iniciuje spaľovanie tukov, ale bohužiaľ na úkor regenerácie. Aby bol organizmus schopný doplniť energetické zásoby, musia energiu dostať v prvých dvoch hodinách po tréningu zvonku. Napr. chleba s tvarohom a hrozienkami. Ak organizmus nedostane v tomto čase jedlo, tak siahne nielen po tuku, ale siahne aj po proteínoch – začne žrať svaly.

4. Trénovanie bez cieľa

Neznamená to, že by ste sa mali hneď prihlásiť na nejaký pretek a k nemu svoj ​​tréning smerovať, ale cieľ by ste rozhodne mať mali. Ten, kto len behá stále po rovnakej trase, čoskoro stráca motiváciu, alebo to môže viesť k tomu, že pri každom tréningu preteká sám so sebou, pri každom tréningu si chce dať osobák a to ide len nejakú dobu. Potom príde vyhorenie a strata motivácie, v lepšom prípade. V horšom - úraz! Dôležité je nájsť zmysel svojho behania. Podľa neho zistíte, či idete správnou cestou. Pre tých, čo chcú s pomocou behu schudnúť, je to jednoduché, majú svoj ​​cieľ stále na očiach v podobe váhy. Kto sa pripravuje na preteky, orientuje sa podľa časov. Ale aj hobíci by si mali stanovovať malé a reálne ciele, treba znížiť kľudový tepový pulz o pár úderov, pomaly zvyšovať počet tréningových jednotiek v týždni, cez víkend vybehnúť objaviť novú trasu. Presne takéto ciele človeka dokážu motivovať a pomôžu vám prekonávať obdobie, kedy budete strácať motiváciu k ďalšiemu behaniu.

5. Ignorovanie zranenia

Bolesti sú poslovia varovného systému vášho tela. Sú to odkazy, že si máte dať pauzu, zmierniť. To platí pre problémy so svalmi, ale aj pri opuchoch kĺbov, väzov, šliach. Veľa problémov je spôsobených príliš vysokou tréningovou intenzitou a príliš rýchlym stupňovaním tréningových objemov. Vo chvíli, keď sa ukážu varovné príznaky, mali by ste na to reagovať buď znížením dávok alebo prestávkou v tréningu. Ak ani to nestačí, mali by ste vyhľadať odbornú pomoc lekára.