Cookies

Súhlasím Na naších stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania Behame.sk.
Bližie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.

Nebeháte ako kenskí vytrvalci? Nezúfajte

Nebeháte ako kenskí vytrvalci? Nezúfajte
Skôr, ako sa rozhodnete niečo meniť na vašej frekvencii behu, zistite, koľko krokov spravíte pri konkrétnom bežeckom tempe, vysvetľuje športový fyziológ Viktor Bielik.
Populárno-odborná ale aj vedecká literatúra oplývajú témami rozoberajúcimi techniku či biomechaniku behu. Dopad na pätu alebo „špičku“ patrí k tým najvyhľadávanejším. Niektorí autori riešia len jeden aspekt bežeckého prejavu (napr. spomínanú časť chodidla pri dopade), iní sa snažia vypracovať komplexný biomechanický profil bežca. Lepšia technika sa spája s ekonomickejším behaním.

Ekonomika behu predstavuje spotrebu kyslíka pri určitej rýchlosti. Čiže bežci s rovnakou hmotnosťou, ktorí sú ekonomickejší, spotrebujú menej energie resp. kyslíka. Niečo podobné ako spotreba benzínu v aute - nižšia spotreba = väčšia rezerva. Otázkou je, ako môžeme ovplyvniť ekonomiku behu respektíve, ako dosiahnuť hospodárnejší štýl behu.

Ak pri behu príliš skáčete do výšky, ekonomika behu klesá. Pomerne podrobne a vierohodne je preskúmaný vzťah medzi frekvenciou kroku a vertikálnym pohybom ťažiska. Vyššia frekvencia kroku je predpoklad pre „vyhladenejšiu“ dráhu letu bežca po odraze. Zvýšením frekvencie kroku sa znižuje vertikálna oscilácia trupu. Čiže energia sa nestráca smerom hore, ale tlačí bežca viac dopredu.
Znie to veľmi jednoducho a kľúčom pre ekonomickejší beh by mohlo byť zvýšenie frekvencie kroku. Napr. finalisti v behu na 100 m na OH 2012 v Londýne dosahovali frekvenciu kroku 262,8 ± 11 krokov/min a ich pohyb ťažiska smerom nahor bol naozaj minimálny.

Horšie na tom nie sú ani elitní africkí a európski vytrvalostní bežci dosahujúci frekvenciu kroku 180,0 ± 8 krokov/min. Mnohí výrobcovia športových hodiniek odporúčajú svojim užívateľom približovať sa práve k hodnotám 180 krokov/min. Pripájam sa k tomuto názoru, ale za predpokladu, že bežíte rýchlosťou kenských bežcov (20 km/h).
Tri roky sme skúmali frekvenciu kroku 49 slovenských rekreačných bežcov, 24 bežkýň, 19 prvoligových futbalistov a 11 tenistov pri rôznych rýchlostiach behu na bežiacom páse aj v teréne. Výsledky sme porovnávali s africkými bežcami.

Zistili sme, že nielen slovenskí bežci, ale aj elitní vytrvalci v skutočnosti pri pomalšom tempe nebehajú frekvenciou kroku 180/min (Obr.1). Čiže ani pre vás nie je potrebné, aby ste pri tempe 5:30 min/km dosahovali hodnoty blízke magickej sto osemdesiatke.


Dokonca tenisti, vzhľadom na silový rozvoj dolných končatín a vyššiu telesnú výšku (185 cm), majú nižšiu frekvenciu kroku aj pri tempe 3:00 min/km. Za všimnutie stojí však fakt, že rekreačné bežkyne urobia pri rovnakej rýchlosti behu viac krokov ako muži (Tab.1).

Vyššiu frekvenciu kroku u žien sme zistili nielen na bežiacom páse, ale aj počas terénneho testu. Výsledky ukazujú, že ženy majú lepšiu ekonomiku behu, ktorou kompenzujú „nevýhody“ ženského tela. Keďže majú ženy menej svalov, pomáha udržať bežecké tempo práve vyššia frekvencia kroku.

Skôr, ako sa rozhodnete niečo meniť, zistite, koľko krokov spravíte pri konkrétnom bežeckom tempe. Ak má vaša frekvencia kroku ďaleko od zlatého štandardu afrických bežcov, nezúfajte. Uistite sa najprv, že to nie je v dôsledku nízkej rýchlosti behu. Navzdory technickému pokroku si každý bežec skôr alebo neskôr podvedome vytvorí pre seba najekonomickejší bežecký štýl.


14.1.2019   /   Bežecká škola   /   Autor: Doc. RNDr. Viktor Bielik, PhD.   /    Foto: Bigstock

Fotogaléria

Ďalšie články